Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kliatba - 13. kapitola - Pokušenie

14.10.2011 (20:15) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1246×

Poznáte ten pocit, keď máte chuť zmiznúť? Želáte si, aby vás nikto nevidel. Nepočul. Aby ste len tak nepozorovane mohli prechádzať davom. Dostať sa na miesto, kde budete mať pokoj a čas na svoje vlastné myšlienky. Miesto, kde by ste mohli dať voľnosť svojim citom. Vykričať sa.

Čas hrá proti nám. Ide rýchlejšie ako my. Má nás v hrsti. Ľudia nemajú čas ani na seba a nie ešte na ostatných. A tak všetko robíme len polovične... možno aj menej. Až nastane zlom. Niektorí ho zakryjú... iní nie.

Tento zlom postihol mňa. Želala som si vypariť sa. Proste zmiznúť. Niekam ďaleko. Vypustiť všetky pocity, ktoré som v sebe dusila hodnú chvíľu. Od Lucasovej smrti to išlo so mnou dole vodou. Prestala som úplne chodiť do školy. Dokonca som prestala posielať správy Rádu. Ani zabíjanie ma nevedelo dostatočne uvoľniť. A tak som hľadala spôsob, ktorý ma úplne oslobodí. Adrenalín? Vzrušenie? Či návykové látky?

Chcela som vyskúšať všetko, len aby som sa konečne aspoň na moment oslobodila. Trocha sa odviazať. Spraviť to, na čo iní nemajú guráž. Kto vlastne vie, čo je realita. Čo ak je toto len môj sen, kde robím to, čo si zaumienim, zatiaľ čo som v blázinci pripútaná na lôžku? Takže si môžem robiť čo chcem. Naozaj.

Prechádzala som parkom na druhú stranu mesta úplne nahá na bielom koni. Ľudia sa po mne obzerali s hrôzou a pohoršením. Ukázala som im tabuizovanú skutočnosť. Prečo by som sa mala riadiť pravidlami spoločnosti? Čo tak ľudí trocha zastrašiť? Alebo v nich prebudiť ich dravosť a nenásytnosť?

Zastala som uprostred námestia. Chvíľku som tam len tak postávala a pozorovala ľudí. Mužské pokolenie chytalo červeň na tvári a skupinka teenagerov mi tlieskala. No, neprišla som sem preto, aby si ma obzerali... Chcela som ľudí prinútiť ich skazenosti. Pomocou drevenej, vyrezávanej kuše som porozbíjala výklady obchodov. A presne sa stalo to, čo som očakávala. Ľudia sa nahrnuli dovnútra a rabovali. Rozbíjali výklady vo všetkých obchodoch naokolo.

Začínalo sa mi to páčiť. Dodávalo mi to šťavu. Vidieť ich, ako si berú to, čo chcú a kašlú na hlúpe pravidlá. Búrila som ich! Pomáhala som im prejaviť svoju skutočnú stránku. Zosadla som z koňa. Dlhé vlasy mi v jemných vlnách padali cez prsia a lopatky až k pásu. Musela som pôsobiť ako niečo nové, tajomné. Okolo mňa sa utvoril hlúčik mužov. To, čo začalo ako nevinná hra, sa zvrtlo v slovnú vojnu a hlúpe sexuálne narážky. Každý z nich sa snažil obchytávať ma a robil sprosté vtipy.

A zrazu ma niekto schmatol a ťahal preč. Edward.

„Čo to robíš?!“ kričal po mne. No ja som zastala. Moja sila sa vyrovnala tej jeho, a tak aj cez jeho snahu som zostala na mieste. Nechápavo na mňa pozeral. Hrýzla som si spodnú peru a... stále nechápal. Postavila som bližšie k nemu a začala mu rozopínať košeľu. Konečne ho osvietilo a rýchlo mi chytil ruky.

„Čo to... do pekla... Zbláznila si sa?“

„Možno,“ zamrmlala som. Pokýval hlavou v nesúhlase a vyzliekol si košeľu. Keď som si myslela, že pristúpil na moju hru, mýlila som sa. Obmotal ju okolo mňa a prehodil si ma cez rameno. Mohla som kopať a kričať koľko som chcela, no nepustil ma, až kým ma nedoniesol do vily. Prešiel do svojej izby, zavrel dvere a položil ma. Škaredo som naňho pozerala.

„Čo?“ preniesol po chvíli ticha. Neodpovedala som. Len som ho obišla. Nestihla som ani siahnuť na kľučku a už som bola pritlačená chrbtom k dverám.

„Kam si myslíš že ideš?“ povedal ostrejším tónom. Ostala som ticho. Len som mu hľadela do očí. Využila som chvíľu, keď povolil zovretie a šikovne som mu ušla. Utekala som dole po schodoch, no on už stál pod nimi. Upíri. Znechutene som si pomyslela svoje. Ešte viac ma vytočil. Preskočila som zábradlie. A zrazu som ležala na zemi s rukami pritlačenými nad hlavou.

„Hneváš ma!“

„Ty mňa viac!“ sykla som.

Jeho tvár sa nebezpečne priblížila a tak som uhla hlavou na stranu. Mierne zavrčal, jednou rukou mi otočil tvár a prisal sa perami na tie moje. Ruku som mala voľnú, tak som ho začala odtláčať. Tam mi možnosť nedal, teraz sa budem brániť ja! Znova mi chytil ruky, tak som mala možnosť odvrátiť sa. Podarilo sa mi prešmyknúť sa vedľa neho. Rýchlo som sa postavila do útočného postoja. Edwardovi znežneli oči.

„Si taká krásna v tej košeli,“ skoro zapriadol. Musela som vyzerať ako nevinné mača, čo sa hrá na leva. Len tak stroho odetá v útočnej pozícií vystrkujúca pazúriky. Nahrbená a pripravená zaútočiť na klbko vlny. Avšak ja som stála proti upírovi. Ešte viac som sa prikrčila.

Pohol sa smerom ku mne a ja som spravila šikovný výpad, ktorý nanešťastie jednoducho odrazil. No nečakal ďalší a tak letel cez pohovku na zem. Postavil sa, prehrabol si vlasy a mierne zavrčal. Rozbehol sa proti mne a začal sa boj. Ja som ho kopla a vytrhla so mu kus vlasov. On mi akurát natrhol košeľu a spravil niekoľko modrín na ramene.

Zrazu ma zozadu schmatol a ja som nemala možnosť sa vykrútiť. Intenzívne som sa pokúšala o útek, až spravil nečakanú vec. Zašiel rukou pod ten kúsok otrhanej látky. Aj keď sa môj rozum najprv bránil, rozhorúčené lono pomaly vyhrávalo. Roztopila som sa pod jeho dotykmi. Oprela som sa o kuchynský stôl a oddávala som sa slastným pocitom. Tentoraz mi naozaj zapriadol do ucha. A konečne prišiel ten pocit, ktorý som tak veľmi potrebovala. Mala som ten pocit, že mám tých pár sekúnd iba pre seba. Že si schuti môžem zakričať!

Otočil ma a ja som mu zamotala prsty do vlasov. Chcela som viac. Bolo to ako droga! Chcela som ďalšiu dávku. Bozkávala som jeho mužné pery a on ma vyzdvihol do vzduchu. Preniesol ma znova do svojej izby a opatrne ma položil na posteľ.

Zobudila som sa nadránom. Slnko akurát vychádzalo a pramienky jeho lúčov mi dopadali na nahý chrbát. Edward mi po ňom jemne prechádzal prstami a hral sa s mojimi vlasmi. Bolo to krásne. Celá táto chvíľa mala akýsi čarovný nádych dokonalosti. Prišlo mi to neskutočné. Pretočila som hlavu do druhej strany a spod závesu hustých vlasov som hľadela na jeho tvár. Nič nehovoril. Len sa ďalej venoval mojej pokožke.

„Mala by som ísť,“ prebúrala som čarovný moment, až ho strhlo a vyplašene sa na mňa pozrel.

„Nechcem, aby si odišla,“ povedal smutnejším tónom.

„Je to príliš dokonalé...“

A tým som sa prebudila... Znova pripútaná na lôžku, hľadiac na doktora v bielom plášti, vstrekujúc mi do tela neznámu látku. Vitaj psychiatria!

Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kliatba - 13. kapitola - Pokušenie: