V tejto kapitole objasním trochu prostredie, v ktorom sa Bella nachádza a trochu z jej povahy. Taktiež sa dej konečne o niečo posunie. Ale všetko pekne po poriadku. Čítajte a prosím kritiku.
22.06.2011 (08:45) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 844×
Obloha je vždy tak krásna. Pozerám sa na oranžové tóny, ktoré prepletajú nadýchané mraky. Slnko pomaly zaspáva.
„Bella? Už je čas!" zakričala mama. Vzdychla som si.
„Pozriem sa na teba zajtra, slniečko." Zavrela som oceľové okenné dvierka a zamkla som ich na niekoľko zámkov. Potom som prešla všetky izby a urobila som to isté. Mama práve zatvárala dvere. Boli to dvere od trezoru. Celý náš dom bol zvonku z ocele a kozmického kovu. Predsa nechceme, aby démoni prišli na návštevu, že nie? Posadila som sa na barovú stoličku.
„Mami? Kedy príde môj čas?" Mamu táto otázka zaskočila.
„Vieš, miláčik, máš sedemnásť a... "
„Mami, ja viem, že sa o mňa bojíš! Ale náš svet je sužovaný strachom a hrôzou! Každý deň niekto umrie!" Bola som veľmi nahnevaná. Mama mlčala. I keď to vo mne vrelo, rýchlo som utíchla. Nikdy som si nedovolila zvýšiť na mamu hlas. Nikdy.
„Choď spať," zašepkala a odišla do spálne. A je zle. Nikdy nedokážem určiť mamine emócie. Ľahla som si do postele a nastavila som si budík. Už to začína. Mesiac sa veselo usmieva na oblohe. Ako to viem? Zvonku je počuť krik, nárek, vrčanie, škrabanie... netvory opustili svoje hniezda a teraz bojujú o žrádlo.
Vo svojom živote som sa stretla s démonom iba raz. Bol to démon dohody. Dievčatá chceli byť najkrajšie na svete. Ja som o tom nevedela. Keď už sa stmievalo, prišli sme na rázcestie. Kira vykopala dieru uprostred rázcestia, vložila do nej malú krabicu a zakopala ju. Potom sme čakali. Po chvíli sa objavil anjelsky krásny chlapec. Svoju dohodu spečatili bozkom. Lenže on z nich po roku vysal život. Vtedy som ich znenávidela ešte viac. Ak to vôbec šlo. Keby som o tom vedela, zastavila by som ho.
„Bella? Vstávaj!" Mama stála pri okne a otvárala zámky. Pozrela som sa na hodiny. Dve hodiny ráno.
„Mami, nie!" vyskočila som z postele, ale vtom mama otvorila silnú vrstvu ocele. Izbu osvietila žiara mesiaca. Nastalo ticho. Nepríjemné, uši trhajúce ticho.
„Mám ťa rada, zlatíčko," usmiala sa a skočila z okna.
„Nie!" S krikom som pribehla k oknu a pozrela som sa dole. O mamino telo sa bilo niekoľko netvorov. Trhali ju na kusy.
Otvorila som oči. Srdce mi búšilo na sto honov. Vlasy som mala nalepené na lopatkách. Po chrbte mi prešiel mráz. Najhoršia nočná mora. Keď som sa rozhliadla po dome, mama už bola v práci. Som zvedavá, či sa hnevá. Je mi to ľúto. Našla som si na stole odkaz. Mama chcela, aby som išla do chrámu. Prečo? Nemala som čas riešiť to. Zvedavosť bola silnejšia.
„Isabella," pozdravil ma zakladateľ Rádu. Úctivo som sa poklonila.
Rozhliadla som sa po miestnosti. Po boku miestnosti stálo niekoľko sôch. Boli krásne prepracované a neuveriteľne krásne. Ako živé. V strede bol obrovský trón a okolo neho veľa kvetín. Samozrejme, že chrám bol postavený z ocele. Jediné, čo zostalo pôvodné, bola farebná dlažba a niekoľko stĺpov. Vlasmi mi pohrával jemný vánok prichádzajúci od obrovského okna.
„Čo odo mňa žiadate?" Pozrela som sa mu priamo do očí.
„Nastal tvoj čas, Isabella."
Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Kliatba - 2. kapitola:
wooooo toto je dobré! teším sa na pokračovanie!
Ahoj. V kapitole som ti opravila tieto chyby:
*Čiarky
*Medzery sa nepíšu za prvé (dolné) úvodzovky, ani pred druhé (horné)!
*Veta: "... vieš, je ti sedemnásť..." bola v češtine, keďže u nás sa povie "máš sedemnásť rokov".
*Pozri si písanie priamej reči. Tu je aj vzor:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!