Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kliatba - 5. kapitola - Démon

10.07.2011 (09:00) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 652×

Keďže moja mama mala pocit, že začínam byť lenivá a drzá, povedala všetko Rádu. Ironicky som jej poďakovala, ale šťavnatá hádka ma neobišla. Ale ako to u mám býva, všetko zveličujú. Takže sa Rád rozhodol prideliť mi spolupracovníka. Vraj vycvičeného vojaka. Pche. Môže byť vycvičený, ako len chce, ale nikdy nebude taký silný a rýchly ako ja. Bude ma brzdiť...

Povzdychla som si. Denník som odložila do tašky a započúvala som sa do výkladu pána Brandona. Ten horlivo vysvetľoval kvantovú fyziku.

„Ukázalo sa, že táto zvláštna kombinácia časticových a vlnových aspektov.“ A bla, bla, bla.

Táto látka ma vážne neberie. Práve, keď som si predstavovala ako trhám upíra na márne kúsky, pristála na mojej lavici papierová gulička. Pozrela som sa smerom odkiaľ priletela. Tara sa na mňa pozerala so zvláštnym výrazom v očiach.

Schmatla som teda ten kus papiera a očkom som sledovala, či ma náhodou nesleduje učiteľ.

Zlato, vieš o tom, že Rád vybral lovca?

Prekvapene som sa pozrela na Taru. Dlaňou som si trela čelo. Nevedela som, čo jej odpísať. To, že ja som ten lovec nevedela. Nikto to nevedel. A nesmel vedieť. Bolo to tajomstvo, ktoré som si musela udržať za každú cenu.

Odkiaľ to vieš? Teda, chcem povedať, že to je skvelé. Myslíš, že to zvládne? Myslíš, že nás zachráni?

Poslala som jej papierik. Rozbalila ho a zabodla do mňa svoje hlboké modré oči. Červené vlnité vlasy si prehodila cez rameno a pár pramienkov si zastrčila za uši. Zdvihla prst ako gesto, že rozmýšľa. No učiteľ si to vysvetlil, akože sa hlási.

„Tara?“ Vyľakane sa pozrela na nízkeho, tučnejšieho učiteľa s ufúľanou kravatou.

„Odpovedz mi na otázku.“

„Ja... mohli by ste mi ju zopakovať? Celkom som jej neporozumela,“ spýtala sa ho s nádejou v hlase. Učiteľ si nesúhlasne povzdychol.

„Kira?“

Počula som, ako si Tara vydýchla. Potom niečo načarbala na papier a opatrne mi ho hodila.

Všetci na lovca spoliehajú. Je to predsa naša jediná nádej. Verím mu nech je to ktokoľvek. Počula som, že v klube Omega sa za neho modlia. Dokonca bohom posielajú dary, len aby lovca chránili pred mystickým zlom. Kiežby vyzabíjal všetky príšery...

To, čo napísala ma úprimne povedané zahrialo pri srdci. Takže oni sa za mňa modlia? Veria vo mňa? Následne ma chytila panika. Čo ak ich sklamem? Nie, nesmiem. A zrazu som bola plná odhodlania a sily. Ja to dokážem!

Hodina fyziky sa našťastie skončila, a tak som už nemala možnosť odpísať Tare. V podstate ma nenapadalo nič, čo by som jej odpísala.

Po hodine dejepisu a biológie sa konečne skončilo dnešné vyučovanie. Celý deň som bola ako na ihlách, pretože som sa tešila na noc. Chcela som tento svet zbaviť pár ďalších príšer. Aj keď ma trápil fakt, že som ešte neskolila tú vrčiacu vec, kvôli ktorej som bola v nemocnici.

Musela som ísť do chrámu pre ďalšiu úlohu. Poklonila som sa všemocnému a on pokynul rukou, aby som pristúpila bližšie.

„Isabella, moje zdroje našli v jednom z nepoužívaných tunelov niekoľko mŕtvol. Tieto telá boli stiahnuté z kože. Takže predpokladáme, že ide o démona. Tvojou úlohou je zničiť ho.“

Vstrebala som jeho slová do hlavy a potichu som prikývla. On rukou pokynul k stráži. Jeden z urastených mužov otvorili široké, mohutné dvere, cez ktoré sa prevalila žiara svetla.

„Tvoj nový spolupracovník,“ zvolal všemocný.

Do miestnosti vstúpil vysoký, štíhly, no svalnatý muž. Zložil si kapucňu z hlavy a vrelo sa usmial. Havranie vlasy mu padali do žiarivo zelených očí a mal ich neposlušne „upravené“ na všetky strany. Pristúpil ku mne s natiahnutou rukou.

„Som Lucas,“ povedal to tak vznešene, až sa mi zdvihol žalúdok.

„Isabella,“ zamrmlala som.

Všemocný vyzeral byť nadšený, keď tvrdil, že ja s Lucasom budeme výborná dvojica lovcov. No ja som tomu mužovi vedľa mňa pozerala do očí s opovrhnutím. Pripadal mi ako nepriateľ. Poznáte ten pocit? Pocit, keď vidíte v očiach iróniu a nepokoj? Ja som v tých jeho videla čosi viac. Pretvárku, faloš, možno aj strach. Bol pre mňa ako hmyz. Hmyz, ktorý musíte ihneď zašliapnuť, než vás poštípe. Pripadal mi ako démon!

Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kliatba - 5. kapitola - Démon: