Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kliatba - 6. kapitola - Pud sebazáchovy

22.07.2011 (17:45) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 756×

„Ak nedokážeš byť ani chvíľu ticho, tak ti zlomím väzy!“ sykla som po Lucasovi.

Lucas sa začal smiať. Pracujem s ním už tri týždne, ale nikto mi nikdy neliezol tak na nervy, ako on.

„Drž hubu!“ zvrieskla som po ňom.

Začal sa smiať ešte viac. Tak jemu to pripadá vtipné? Vyskočila som na nohy a zamračila sa na neho.

„Už sa ťa bojím. Bu, bu, bu!“ povedal ironicky.

To ma ešte viac nahnevalo. Pribehla som k nemu a dlaňou som mu skoro vrazila nos do mozgu. Zmietal sa na zemi a rukami si stláčal nos.

„Ty krava, to bolí!“ zakňučal.

„Nerozplač sa.“

„Veď počkaj! Toto si nebudeš dovoľovať!“ kričal ako zmyslov zbavený.

Zdvihla som ho zo zeme a ruku mu bolestne stiahla za chrbát. Sykol od bolesti.

„Ohrozuješ nás oboch. Pokiaľ ťa to neučili, čo tu potom robíš? Ak nebudeš ticho, naozaj ti ublížim!“ zašepkala som mu do ucha. Potom som mu podkopla kolená a on spadol na zem.

Začula som hlasy. Potichu som sa schovala za široký strom. Opatrne som vykukla, aby som mohla sledovať, čo sa deje. Pred týždňom sme zabili démona, ktorý sa túlal starými kanálmi. Nebol obrovský. No jedno jeho uhryznutie spôsobilo paralizáciu obete. Ten jedinýkrát sme s Lucasom spolupracovali. On mu vykĺbil ramená a podržal ho. Potom stačilo, aby som mu odťala hlavu. No potom Rád vydal ďalší rozkaz. Mali sme sledovať jedno upírie hniezdo. Neprekvapilo ma, že v lese. To, čo ma prekvapilo, bolo, že hniezdo mali v dome. Prekrásnom dome. Dvaja rozprávajúci muži vošli dnu a tak som mala čas obzrieť si dom, teda „terén“.

Bol z obyčajných tehiel. Žiadna oceľ, ani kov. Keď som sa viacej naklonila, dohliadla som až na južnú stranu domu, ktorá bola celá zo skla. Dokonca mali verandu. Záhrada? Zdá sa mi to, alebo? Nakukla som z druhej strany stromu a... Srdce mi takmer skolabovalo. V okne, do ktorého som pozrela, stál jeden z nich. Schmatla som Lucasa za límec košele a čo najrýchlejšie sme sa snažili dostať preč.

„Prečo zdrháme?“ nechápavo sa ma opýtal a lapal po dychu.

„Videli nás!“

Lucas zaostával. Samozrejme, nemal moju rýchlosť. Musela som ho ťahať za sebou ako malé decko. Zrazu do mňa niečo narazilo. Spadla som na zem. Posledné, čo som videla, bolo, ako Lucas letel aspoň päť metrov odo mňa a niekoho päsť, ktorá ma ukolísala do bezvedomia.

Otvorila som oči. Najprv som myslela, že to bol sen, no keď som sa poobzerala, naskočila mi husia koža. Bola som priamo v ich hniezde. Rukou som si ohmatala krk. Žiadne stopy po zuboch? Na čo čakali? Začula som zvuk za dverami. Siahla som po svojej dýke, ukrytej v latexovej platforme mojich čižiem. Zaujala som obranný postoj. Mala som dojem, že ten, kto stál za dverami, akoby váhal, či má vstúpiť do miestnosti. No dvere sa otvorili a do žiari mesiaca vstúpil prekrásny muž. Jeho rovné, ostré rysy tváre, vykrojené pery a bronzové vlasy ma naozaj na chvíľu rozrušili. Naozaj len na chvíľu.

„Prišiel si ma zabiť?“ zavrčala som smerom k upírovi.

„O čom to hovoríš?" zamrmlal nechápavo.

Takže on to tu na mňa ešte aj hrá? Ako chce chlapec, dnes v noci umrie. Mojou rukou! Rozbehla som sa. Upírske reflexy a tie moje sú skoro také isté. Ale ja mám na rozdiel od nich tlčúce srdce! Rukou som vrazila so jeho hrude. Odletel k najbližšej stene. Chytila som ho pod krkom a on na mňa zmätene hľadel. Zrazu mi podkopol nohy a lakťom mi pritlačil krk k zemi. Kopla som ho medzi nohy celou silou a on sa bolestne prevalil vedľa mňa.

„Dnes umrieš!“ zakričala som

Zrazu sa dvere rozleteli a v nich stál vysoký blonďavý muž s otcovskými rysmi tváre a nabúchaný teenager. Toto nezvládnem. Zachovám sa ako správna žena... utečiem. Majú presilu.

„Nerozumiem tomu, nepočujem jej myšlienky.“

To bolo posledné, čo som počula, než som vyskočila z okna. S ľahkosťou som pristála na zemi a utekala som ako najrýchlejšie sa dalo.

Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kliatba - 6. kapitola - Pud sebazáchovy: