Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kliatba - 8. kapitola - Priateľ

05.08.2011 (08:15) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 946×

Slnko zapadlo a údolím sa roztiahol čierny závoj noci. Všetky potvory sa rozliezli po meste a ulicami sa ozýval krik a rev. Kedy toto už skončí? Kedy sa budú môcť ľudia bez obáv pozrieť na hviezdy? Moje rozjímanie prerušil Lucas.

„Nudím sa!“ zakričal.

„Drž hubu!“ sykla som, pretože na jeho zakričanie to v meste nejako utíchlo. Schmatla som ho za límec košele a natlačila som ho úzkeho priestoru v jednej uličke. Sama som potom hľadala úkryt pre mňa. No niekto to stihol skôr ako ja. Ocitla som sa pritlačená ku stene s niekoho rukou na svojich ústach. Otvorila som oči. Červenovlasý muž?

Zorničky sa mi roztiahli hnevom. No on sa mi uprene pozeral do očí a prstom naznačil, aby som ostala potichu. Zrazu sa odtiahol a vkĺzol do uličky. Bolo počuť  iba nezrozumiteľné mrmlanie niekoľkých osôb. A zrazu rachot, škrípanie kovu a ostré rany, trhajúce uši. Vyskočila som z úkrytu a naskytol sa mi pohľad na troch upírov a toho červenovlasého muža. Neviem prečo, ale dostala som pocit, že ho v tom nemôžem nechať.

Skočila som na jedného z nich a utrhla som mu hlavu, ktorú som odhodila do najbližšieho kontajnera. Odrazila som sa od jeho ramien a ľahkým výkopom som trafila zvyšných dvoch. Jeden vletel do druhej uličky a ten posledný skončil na zemi. No zrazu ma držal pod krkom a pritláčal ma k stene. Sama červenovlasosť konečne upokojila svoj prekvapený výraz a pomohla mi. Keď sa konečne všetci pekne opekali na prach, otočila som sa k nemu.

„Kto si?!“ zakričala som.

„Myslím, že to už vieš. Tvoj priateľ. Moje meno je Edward,“ zamrmlal celkom vážne.

„Môj priateľ?! Ako si dovoľuješ niečo také vôbec vypustiť z úst!“ kričala som po ňom ako zmyslov zbavená a môj hnev naberal nové obrátky. Dlaňou som mu vrazila do nosa a hlavu mu prirazila k stene. On mi podkopol nohy a ruky mi stlačil za chrbátom. Vtom sa prirútil Lucas. Aj som na neho zabudla počas toho boja. V ruke držal veľký kríž a svätenú vodu. Obidvaja sme na neho hľadeli ako na debila.

„Prikazujem ti odíď, ty pekelná beštia! Moju krv nedostaneš, počuješ?!“ kričal hystericky ako malé dievčatko, čo sa bojí duchov. Síce, tí existujú aj teraz. Edward sa na mňa pozrel s otáznikom v očiach. Nič som neurobila, tak pristúpil k Lucasovi a stisol kríž v rukách. Začal enormne kričať a triasť s rukou, akoby mu horela, a nakoniec sa začal smiať.

„A ja som si myslel, že sa ako idiot iba tváriš,“ vykoktal medzi návalmi smiechu. No ja som ho rázne prerušila.

„Máš dve možnosti. Buď teraz ihneď odídeš a už sa nikdy neukážeš, alebo ostaneš a ja ťa zabijem,“ vyslovila som všetko čisto a zreteľne. Edward sa na mňa pozrel zmätene. Zachovala som si vážnu tvár a Lucas mi podal sekeru. Edward prikývol. Zvrtol sa na päte a ešte cez rameno na mňa zakričal:

„Uvidíme sa, princezná.“

Nadvihla som obočie a Lucas sa nahnevane zhrbil. Upír zmizol v hustej hmle mestských ulíc.

„Prečo si ho nechala ísť?“ nechápal Lucas.

„Pomohol mi.“

Takže on je ten tajomný Edward, čo sa mi vlámal do skrinky. To jeho lahodná vôňa ma ovanula, keď som ju otvorila. Na chvíľu som si predstavila, ako sa dotýkam jeho zamatovej pokožky, ako skúmam línie jeho tváre... Dosť! Musela som ísť niečo zabiť. Bola som nahnevaná. Veľmi. Na seba, že si dovoľujem myslieť na takéto veci... Na neho, že sa mi vôbec pletie do života.

Vrátila som sa po pol noci. Zamkla som oceľové dvere, vyzula sa a po ceste do kúpeľne som sa vyzliekala. Zaliezla som pod horúci prúd vody a nechala sa unášať uvoľňujúcou vôňou levandule. Prsty sa mi triasli, ako som prechádzala po svojom tele. Vypla som vodu a zabalená v uteráku som sa pobrala do kuchyne. Zobla som si dačo z chladničky a odkráčala som do svojej izby.

Prebudila som sa na ten hnusný zvuk budíku. Aký blbec ich vôbec vymyslel? Oblečená, umytá, najedená som sa vybrala do školy. Cestou autobusom som si do denníku zapísala včerajší deň. Ale svoje pocity som si nechala pre seba. Nebudem predsa písať, že ma Edwardova prítomnosť vzrušovala.

„Bella! Ahoj, zlato, včera si mi nezavolala. Že si na mňa zabudla?“ pritancovala Kira.

„Och, prepáč mi to.“

„No nevadí. Počula si to už? Že vraj Ashton s Tylerom našli niekoľko obhorených tiel. Vyvolená sa musela činiť. A podľa štatistík jej to ide veľmi dobre. Za posledné dva mesiace percento populácie upírov kleslo o tri percentá,“ radovala sa Kira.

„To vážne? To som nevedela, že to ide tak rýchlo.“

Zastavili sme pri skrinkách. Kira si veselo dačo štebotala o rande s Tylerom a ja som si zatiaľ vyťukávala svoj kód. No čakalo ma ďalšie prekvapenie. Na kôpke učebníc som mala položenú ružu. Ovanula ma jej krásna vôňa zmiešaná s Edwardovou vôňou. Ruža vzlietla a jej lupienky vytvorili vetu.

Miluješ ma!

Romantická atmosféra sa okamžite vyparila a ja som od hnevu treskla skrinkou. Lupienky popadali na zem a Kira na mňa nechápavo pozerala.

„Ten idiot! Ako si to vôbec dovoľuje?!“

Bežala som po chodbe a zaliezla som do skladu. Vytiahla som kúsok papiera a načarbala na naň jednoduchú vetu. Pošlem na toho hajzla kliatbu!

Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kliatba - 8. kapitola - Priateľ: