Tak dnes ma inšpirovala jedna pieseň, tak som začala písať. Mám to rozmyslené, ale čakám na vašu kritiku. Neviem, či sa vlastne dostanem k časti inšpirovanej tou piesňou, tá by mala byť asi v druhej-tretej kapitole... Napíšte prosím, či mám pokračovať...
26.11.2009 (17:15) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1368×
Prológ
Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo pre mňa osud pripravil. Budúcnosť som zatiaľ neriešila, myslela som, že mám ešte celý život pred sebou. To sa však v jednej sekunde zmenilo.
Nikdy by som nečakala, že zažijem niečo tak hrozné. Najhoršie sekundy môjho starého života vystriedalo nekonečné utrpenie života nového. Teda, keď sa to dá životom nazvať...
Mala som všetko, čo si môže maturantka želať: tolerantného otca, skvelú partiu a úžasného priateľa. Okrem toho som sa dobre učila a na mojom živote by som nič nemenila. Iba jeho dĺžku...
Skončil sa rýchlejšie ako som vlastne začala skutočne žiť...
1. kapitola - Nováčikovia
Deň v škole, skoro ako každý iný. Skoro. Dnes sa nehovorí o ničom inom ako o nových študentoch. Cullenovci. Tak sa volajú. Nezvyčajné meno... Prisťahovali sa odniekiaľ z Aljašky a dnes sú prvý deň v škole.
„Už si ich videla?” otočila sa na mňa Jessica, keď sme stáli v rade v jedálni.
„Ešte som nemala tú česť. Už si si nejakého vyhliadla? Vraj sú traja chalani, nie?” žmurkla som na Jess.
„Vieš, že mám Mikea.” žmurkla na mňa späť.
„A okrem toho sú dvaja z nich zadaní.” zamračila sa. Musela som sa zasmiať.
„Vzťah na dialku?”
„Nie, chodia so svojimi sestrami.” teraz len neveriacky pokývala hlavou.
„Sestrami?” povedala som to hlasnejšie, ako sa patrilo...
„Všetci sú adoptovaní, takže to v podstate nie sú ich sestry. Aj tak je to divné...”
„Aha. A čo ten tretí?”
„Ten je úplne úžasný...” Jessica stála so zasneným pohľadom, tak som do nej štuchla, pretože už bola na rade. Takmer jej z rúk vyletel podnos aj s colou, ktorú už na ňom mala. Vyprskla som od smiechu. Vtom celá jedáleň stíchla, len ja som sa stále hihňala ako zmyslov zbavená. Otočila som sa smerom, ktorým sa upierali všetky oči a zostala som stáť s otvorenými ústami. Práve vchádzali naši nováčikovia.
Najprv vošla blondína, ktorá by krásou zahanbila hociktorú modelku. Niesla sa ako kráľovná a na nás sa pozerala ako na svojich poddaných. Alebo ako na odpad. To je lepšie prirovnanie...
Išla ruka v ruke s vysokým veľmi svalnatým chalanom. Tiež bol veľmi pekný a mal pobavený výraz. Povedala by som, že je na steroidoch. To by však mohli povedať aj o mojom priateľovi. Je odo mňa síce o dva roky mladší, ale vyzerá ako vysokoškolák...
Ďalší vošli tiež vo dvojici. Dievča bolo malé, s čiernymi vlasmi trčiacimi na všetky strany. Doslova okolo nás pretancovala.
Jej priateľ bol trochu strašidelný. Mal taký vyjavený pohľad, ale tiež bol svojím spôsobom pekný. S blond vlasmi by mohol byť kľudne brat tej bloncky.
Ako posledný vošiel asi sám pán Boh. Už som chápala Jessin výraz pri spomienke naňho. Bol krásny... Zvláštny bronzový odtieň jeho vlasov v účese alá ako som vstal, jeho dokonalá súmerná tvár, istá chôdza. Všetko ma na ňom akosi priťahovalo. Nikdy som necítila takú potrebu dotknúť sa niekoho, ako práve teraz. Asi mi zašibáva. Veď mám najlepšieho chalana, takého si ani nezaslúžim.
Hlavne by som mala zatvoriť ústa - uvedomila som si zrazu. Netreba si spraviť hanbu hneď v prvý deň, čo sú tu. Dnes žiadne trapasy! Vzala som si podnos s jedlom a zamierila k nášmu stolu. Tam už ma čakali Jessica, Mike, Angela aj Ben. Často sa naša spoločnosť rozrástla, boli sme obľúbená skupinka - tak trochu vyvolení. Čakali sme ešte na Erika.
„Tak už si zavrela ústa?” podpichol ma Mike.
„Chcela by som vidieť teba, keď si prvý raz videl tú bloncku.” Mike sa začervenal a Ben sa rozosmial.
„On sa ju pokúšal osloviť.” Ben sa už rehotal.
„Dostal zo seba iba Aaa -hoooooj.” ďalší záchvat smiechu.
„Potom po ňom ten veľký hodil vražedný pohľad, prišiel k nám a spravil "bu" a Mike trielil ako o závod.” teraz sme sa už smiali všetci okrem Mikea.
„Ďakujem Ben, to máš u mňa!” Mike sa pokúšal Bena zabiť pohľadom.
„Počuj Bella, ideme večer do kina, nepridáte sa s Jakeom k nám?” všetci sa na mňa obzreli a ja som pochopila, že ide celá patria.
„Prepáčte ľudia, Jake dnes kupuje nové auto a večer ho ideme zabehať.” všetci vybuchli do smiechu a keď som pochopila, čo som vlastne povedala, pridala som sa.
Chalani začali riešiť, aké auto by sa hodilo a Jess sa ku mne naklonila.
„Hej Bella, ten nový sa na teba nejako divne čumí.” zachichotala sa a ukázala smerom k ich stolu. Ten najkrajší s bronzovými vlasmi sa na mňa pozeral. Pozeral sa akoby odo mňa niečo čakal a nie a nie to dostať. Z trucu som mu zamávala.
„Čo odo mňa čaká?” spýtala som sa Jess.
„Možno, že ho pozveš von.” zachichotala sa.
„To by si ho Jake dobre podal...” pridala som sa k jej smiechu. Ten chalan sa otočil so zmäteným pohľadom.
„Sú nejakí divní, nie?” spýtala som sa Jess úplne vážne, ale obe sme sa rozosmiali. Všetci sa na nás pozerali, vrátane našich nováčikov...
Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Koniec? Nie, to je začiatok 1. kapitola Nováčikovia:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!