Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krása je len obal 2. kapitola

07.01.2012 (10:00) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2360×

2. kapitola

Alice:

Vošla som do kancelárie a udýchane si sadla na stoličku. Kabelku som hodila do kresla a kabát na zem ku kúskom látok. Nohy som si položila na stôl a tak z neho zhodila nejaký zošit.

Poobzerala som sa okolo seba a musela som uznať, že týmto som sa vážne vyznamenala. Okolo mňa bolo plno látky, na stole rozhádzané perá a zošity, na kresle povešané šaty od výmyslu sveta a niektoré figuríny sa váľali na zemi.

Táto kancelária nemala toľko šťastia, lebo ani za mak som ju neplánovala upratovať. Neznášam upratovanie, ale naopak, neporiadok robím až príliš rada.

Vtom sa otvorili dvere kancelárie.

„Alice, je tu ten pán z reklamnej agentúry,“ oznámila mi Vivien, moja sekretárka. Vyzerala trochu zasnene, akoby ju práve prešiel parný valec.

Keď som si uvedomila význam jej slov, razom som sa postavila.

„Povedz mu, že... nech príde do kaviarne na rohu ulice,“ povedala som jej prvé, čo mi napadlo. Nemôže tu predsa ten pán prísť, keď moja kancelária vyzerá ako po výbuchu atómovej bomby.

Zohla som sa a v tom mojom organizovanom neporiadku som začala hľadať lepšie topánky. Tieto, čo som mala teraz na nohách, sa mi nehodili k oblečeniu a navyše som ich mala na sebe už tretíkrát.

„Alice, ale on už tu je.“ Začula som za chrbtom a moje mozgové procesory sa rozbehli naplno.

„Tak mu povedz, nech ide do tej kaviarne, že ja za ním prídem,“ povedala som nakoniec a bola šťastná aspoň s takýmto výsledkom.

Počula som, ako sa zavreli dvere a v tom momente som našla dva páry topánok. Červené lodičky, ktoré by mi dokonalo ladili s blúzkou a dodávali by celému môjmu zjavu istú nevinnosť, a čierne, ktoré, naopak, všetku nevinnosť zničili a hodili sa ku kabelke.

So všetkým som si vedela dať rady - okrem topánok a kabeliek. Keby tu bola Bella, alebo Rosalie, určite by mi poradili.

Pri spomienke na moje dve milované sestričky som sa musela pousmiať.

Bella, tá je z nás najnešikovnejšia. Vkuse si zabúda veci a aj na vlastných nohách sa dokáže potknúť. Vkus pre módu síce nezdedila, ale zato je uznávanou virtuózkou. Klavír je jej druhé telo. Včera som jej volala, len dúfam, že to vystúpenie, čo mala mať, nakoniec dopadlo dobre.

Rosalie, tá je najstaršia, čiže prevzala aj autoritu staršej sestry. Keď sme boli malé, stále na nás dozerala a o seba sa skoro nestarala. To sa zmenilo posledným rokom. Rose sa stala modelkou, ktorá precestovala skoro celý svet.

Nakoniec som si obula tie čierne a z kresla schmatla kabelku. Cestou z kancelárie som sa pozrela do svojho zrkadla pri dverách.

Vyzeráš sexi, Alice, pomyslela som si a vyšla na chodbu. Vivien mi kývla, ale ja som si ju nevšímala.

Dúfam, že ten chlapík z reklamnej agentúry nemá žiadne iné plány na dnes, lebo v tej kaviarni už sedí asi trochu dlhšie.

Vyšla som z bielej presklenej budovy, ktorá bola mojím druhým domovom. V jej strede svietil nápis: Fashion A. S. Moja vlastná značka. Pousmiala som sa a vybrala sa naprieč parížskymi uliciam. Áno, môj domov je v Paríži. Milovala som toto mesto.

Bolo plné prekvapení, a keď ste sa tam len tak išli prejsť, vždy ste narazili na niečo, čo vám vyrazilo dych. Ja a aj väčšina ľudí, ktorí žili v Paríži, vychádzali do ulíc až po západe slnka. Vtedy sa mesto stávalo čarovným. Eiffelova veža žiarila do všetkých strán a dodávala ľudom silu a vieru. Francúzske kaviarne stáli na každom rohu ulice a každého, kto okolo nich prešiel, očarila vôňa úžasného jedla.

A do jednej z takýchto kaviarničiek som práve vošla. Poobzerala som sa okolo seba a začala som hľadať dotyčného podnikateľa.

Mal byť z reklamnej agentúry, ktorá mala robiť mojej značke reklamu. Mohla som si to dovoliť, po tých troch rokoch driny.

Pohľad mi padol na muža v ľavom rohu, ktorý bol oblečený v čiernom obleku a pri nohách mal kufrík. Pozeral sa do okna a jeho neposlušné blond vlasy tvorili ešte horší celok. Kabelku som si prehodila cez plece a s úsmevom som sa vybrala k jeho stolu.

„Dobrý deň, my sme sa tu mali stretnúť,“ povedala som a on sa otočil. Prekvapene som sa nadýchla a kolená sa mi roztriasli. Hľadela som na najsexi chlapa na svete. Usmial sa a postavil. Vystrel ruku naprieč mne.

„Teší ma, som Jasper Hale,“ povedal a ja som stále v rozpakoch prijala jeho ruku. Bola chladná a tvrdá.

„Aj mňa, som Alice Swanová,“ šepla som a uvedomila si, ako prihlúplo sa usmievam. Vrátila som tvár to normálnej polohy a spoločne sme si sadli. On sa zohol pre tašku a vybral z nej nejaké papiere, ale ja som stále z neho nemohla spustiť oči. Bol očarujúci. Keď sa mi na prvý pohľad zdalo, že jeho vlasy sú hrozné, teraz boli dokonalé. Dodávali mu zvláštnu pompéznosť.

Papiere položil predo mňa. Keď som si všimla, že je to zmluva, okamžite sme začali jednať. No aj napriek tomu som ho stále potajomky sledovala.

„Dovidenia, tešilo ma. Na budúci týždeň to ešte dohodneme,“ rozlúčil sa a odchádzal. Sledovala som ho pohľadom, až kým nezmizol vo svojom aute. Odfrčal, ale ja som v mysli stále videla ten jeho dokonalý úsmev a pozdvihnuté obočie, keď premýšľal.

Oprela som sa o stenu a vôbec nemyslela na to, žeby som si mohla zašpiniť kabátik. Vybrala som z kabelky mobil a vytočila Belline číslo. Dúfala som, že ešte nespí.

„Alice?“ ozvalo sa mi v uchu a ja som nadšene poskočila.

„Bella, musím ti niečo povedať. Je to hrozne dôležité. Vieš...“ začala som, no ona ma prerušila.

„Alice! Vieš koľko je hodín?! Predpokladám, že nie, tak ja ti to poviem! Je desať minút po polnoci! Neznamená, že keď ty pracuješ v noci, tak musíš každého budiť! Alice, zajtra mám skúšku,“ zakričala do telefónu a ja som musela oddialiť mobil, aby som mala istotu, že moje ušné bubienky ostanú stále ušnými bubienkami.

„Bella, vieš koho som stretla? Je to boh, krásny, milý a bohatý! Bella, ja som sa asi zamilovala,“ povedala som zasnene. Počula som, ako si vzdychla.

„Alice, prečo neotravuješ Rosalie? A keď už hovoríme o tej tvojej zaľúbenosti, pamätáš si, kto bol prvý, ktorému si darovala srdce? Bol to Mickey Mose!“ povedala stále naštvane. Moja radosť trochu opadla.

„Keď som sa zaľúbila do Mickey Mousa, mala som štyri roky, ale toto je skutočné. A Rose neotravujem preto, lebo ona by mi ani nezdvihla, pretože určite niekde fotí,“ obhajovala som sa.

„Vieš čo, Alice? Keď sa ti tak páči, pretiahni ho, zahraj, že si tehotná, on si ťa vezme, potom budeš zase predstierať, že si potratila. Rob čo chceš, len ma už neotravuj!“ zasyčala a ja som sa musela pousmiať.

„Akú telenovelu si pozerala tentokrát?“ zasmiala som sa.

„Dajakú Rebecu, či čo,“ zasmiala sa tiež a ja som vedela, že už sa na mňa nehnevá.

„Prepáč, že som ťa vyrušovala,“ ospravedlnila som sa jej.

„Za tie roky som si už zvykla. A prajem ti veľa šťastia s tým tvojím bohom,“ povedala ironicky Bella.

„Ahoj, Bella. A dobrú noc,“ povedala som, ale už zložila.

Mobil som hodila do kabelky a nasadla do auta, ktoré som nechala zaparkované pred kaviarňou. Naštartovala som ho a počas cesty som rozmýšľala, čo si oblečiem na schôdzku s Jasperom Haleom.

1. kapitola - 3. kapitola

Tak čo myslíte? Stále mám v tom pokračovať?

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krása je len obal 2. kapitola: