Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska od svadieb - 8. kapitola

25.02.2011 (07:45) • Lauren • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1654×

8. kapitola: Prekvapenie

Stál tam v celej svojej kráse a upieral na mňa svoj pohľad. Srdce mi búšilo a nohy som mala mierne roztrasené. Pozerali sme sa na seba a nemohli sme tomu uveriť. Tá chvíľa mi pripadala ako večnosť. Ako je to možné? Ako mi mohol takto klamať? Rozprával sa so mnou, flirtoval, balamutil ma, motal mi hlavu... Prečo? Čo z toho mal? Čo mal z toho, že mi takto ublížil? V tú chvíľu som ho znenávidela. Mala som tušiť, že je taký istý ako všetci ostatní. Mala som tušiť, že mu slúžim len na pobavenie. On je dokonalý a ja som len obyčajná tuctová žena.

„Bella, si v poriadku?“ spýtala sa ma Tanya ustarane.

Pozrela som na ňu a prikývla som. Nezmohla som sa na jediné slovo. Nemala som síl zo seba vydať čo i len hlások.

„Rada ťa spoznávam, Edward,“ povedala som mu trpkým tónom.

Pozeral sa na mňa s kamenným výrazom. „Teší ma,“ povedal.

„Tak,“ začala Tanya, „dvaja najdôležitejší ľudia v mojom živote sa spoznali. Konečne. Môžeme začať s prípravami!“ Nadšene poskočila a zatlieskala. Závidela som jej to nadšenie. Mne bude pri organizovaní tejto svadby chýbať. Bože, nech je už po všetkom!

Presunuli sme sa do zadnej časti domu. Ostatní buď odišli, pridali sa k nám, alebo si išli robiť svoje veci. Tanya chcela mať vzadu niečo ako prípravovňu. Chcela tam nanosiť zrkadlá, nejaký šatník, kufríky so šminkami... Jednoducho domáci salón. Nechcela celý deň behať po kaderníctvach a salónoch, tak sa rozhodla urobiť si ho doma. Je to pohodlnejšie, ale aj komplikovanejšie a drahšie. Aj keď ona na financie neberie ohľad. Rukami znázorňovala, ako si to približne predstavuje. Snažila som sa sústrediť na jej výklad, ale darilo sa mi to veľmi ťažko. Musela som myslieť na toho kreténa vedľa. Obidvaja sme mlčali a nechali sme priestor Tanyi, ale atmosféra medzi nami bola riadne napätá.

Presunuli sme sa von do záhrady. Tu začala byť Tanya už mierne nebezpečná. Pobehovala z miesta na miesto, hovorila o svojich predstavách a v tvári mala výraz maximálneho blázna. Nepopieram, začala som sa jej aj trochu báť, ale chápala som ju. Je to len ďalšia nevesta, ktorá sa teší na svoju dokonalú svadbu. Keď som ju tak pozorovala, závidela som jej. Má skvelý život. Vždy dostane to, čo chce. Nesmie sa o nás dozvedieť. Nesmie sa dozvedieť o tom, aký pako je jej manžel. O to sa postarám.

„... a tu bude ulička s červeným kobercom, samozrejme. Po stranách budú biele stoličky previazané červenými stuhami a vázy s červenými ružami vzdialené od seba asi meter,“ hovorila celá natešená.

Uznanlivo som prikývla. „To znie naozaj krásne. Mám pocit, že ma tu ani nepotrebujete,“ povedala som so smiechom.

„Ha! Ešte to tak!“ vykríkla. „Potrebujem ťa ako nikoho iného.“

Usmiala som sa na ňu a pokračovali sme v prehliadke jej predstáv.

Edward:

Kráčal som vedľa nej a nemohol som sa jej ani dotknúť. Ani ju pohladiť alebo jej niečo povedať. Bola tak blízko, ale zároveň tak ďaleko. Ničilo ma to. Vedel som, ako veľmi som sa do nej zamiloval. Odkedy som sa vrátil, neprestal som na ňu myslieť. Stále som ju mal pred očami. A teraz, keď je tu, nemôžeme byť ani na chvíľu sami.

Tanya náruživo hovorila o svojich predstavách a Bella jej nápady sem-tam o niečo obohatila. Snažila sa nedať najavo svoje pocity, ale ja som veľmi dobre vedel, že jej to nie je jedno. Keď som sa k nej čo i len o milimeter priblížil, stuhla a o krok ustúpila. Bolelo ma to, ale vedel som, že toto by nikdy nefungovalo.

„Edward,“ oslovila ma Tanya, „čo je to s tebou? Si duchom úplne mimo.“ Bella sa na mňa ani nepozrela a ďalej si prezerala okolie.

„Len som sa na chvíľu zamyslel,“ odpovedal som jej. „Myslím, že som tu úplne zbytočný, Tanya. Idem si ľahnúť,“ povedal som jej a dal som sa na odchod.

„Počkáááj!“ kričala. „Tak rýchlo mi neujdeš,“ povedala a začala ma bozkávať. Iba som tam nehybne stál a nezapájal som sa. Keď skončila, venovala mi úsmev a prepustila ma. Bez slova som sa otočil a rýchlym krokom som vošiel do domu. Uistil som sa, že ma Bella nevidí, a upírskou rýchlosťou som vybehol do svojej izby. Zabuchol som za sebou dvere a zvalil som sa na úplne nepotrebnú posteľ. Ani nie po minúte mi niekto zaklopal na dvere.

„Nie, Alice, nejdem na nákupy,“ povedal som jej ľahostajne. Rozrazila dvere a vbehla do izby.

„Potrebuješ oblek!“ vykríkla a začala ma ťahať z postele von.

Vzpieral som sa, a tak to nakoniec vzdala.

„Ak chceš ísť pred oltár nahý, fajn!“ povedala rozhodne a dala sa na odchod. Vo dverách sa však zastavila a ani sa nepohla.

Začal som jej skúmať myšlienky. Mala víziu o... o mne! Stál som v obývačke a pozeral som sa z okna. Slnečné lúče osvetľovali krajinu, na mňa však nedosiahli. Započul som kroky. Rýchlo som sa otočil a na tvári sa mi objavil úsmev. Bola to ona. Kráčala ku mne. Mala kruhy pod očami a oči červené od plaču. Láskyplne som ju objal a pošepkal som jej: „Neboj sa, nič mu neurobí. Všetko bude v poriadku!“

Alice sa otočila a pribehla ku mne.

„Edward Cullen, okamžite mi povedz, čo s ňou máš!“ šepkala rozhnevane a ja som vedel, že z tohto sa tak ľahko nevykrútim.

Bella:

„A čo svadobné šaty?“ spýtala som sa Tanyi. Povedala mi už o všetkom, čo sa týka svadby, ale o šatách som nemala ani tušenia.

„Poď so mnou!“ zvýskla, chytila ma za ruku a začala ma ťahať kdesi do domu.

Utekali sme po schodoch. Náš malý maratón zaujal Emmetta , a tak sa k nám pridal. Nevedel, kam to bežíme, ale smial sa a utekal za nami. Prebehli sme okolo Edwardovej izby a zastavili sme sa pred dverami hneď vedľa. Tanya ich rýchlo otvorila a mne sa naskytol pohľad na tie najkrajšie šaty na svete.

„Jáááj! Ste mohli povedať hneď, božéé,“ povzdychol si Emmett a smutne odcupkal naspäť do obývačky. Chudáčik.

V celej izbe nebolo nič iné, len šaty. Strih bol jednoduchý; šaty bez ramienok, voľne padajúce, pod prsiami previazané červenou stuhou. Ale zároveň boli dokonalo naskladané, stuha bola presne rovno, ornamenty na nej boli prešívané bielou niťou; všetko to pôsobilo komplikovane a dokonale. Za celú svoju kariéru som pracovala s mnohými modelmi šiat od rôznych návrhárov, ale toto sa nerovnalo ani tým najdrahším. Musela som uznať, že Tanya má skvelý vkus.

„Páni!“ dostala som napokon zo seba. „Máš naozaj skvelý zmysel pre módu,“ pochválila som ju.

Usmiala sa na mňa.

„Som rada, že sa ti páčia,“ povedala natešene. „Ale ja som ich nevyberala. Toto tu je Alicina práca.“

Ešte stále som sa pozerala na tú nádheru. Neskôr ju budem musieť pochváliť.

„Stále tu hovorím len o sebe, a pritom neviem nič o tvojom živote,“ povedala Tanya zamyslene. A sakra!

„No, môj život nie je zaujímavý,“ snažila som sa zakopať túto tému, ale Tanya sa tak ľahko odbiť nenechala.

„Ale prosím ťa,“ povedala, „každý ľudský život je zaujímavý, pretože je veľmi krátky.“

Celkom som nechápala, ako to myslí, ale nevenovala som tomu pozornosť. Vlastne mala pravdu. Život je naozaj krátky.

„Ale no tááák!“ zaúpela. „Určite je v tvojom živote niečo zaujímavé,“ povedala. „Alebo žeby niekto?“ dodala s nádejou v hlase.

„Nie, nikto,“ povedala som rozhodne. „Priznám sa, bol tu niekto, ale vykľul sa z neho zbabelec a úplný kretén,“ hovorila som a modlila som sa, nech je Edward za dverami.

Tanya sa na mňa ľútostivo pozrela.

„To je mi ľúto,“ povedala smutne. „Ale neboj sa. Na každého čaká šťastie,“ povedala s úsmevom. Úsmev som jej opätovala.

Ešte raz som sa pozrela na tie prekrásne šaty a vybrali sme sa s Tanyou do obývačky. Emmett bol, samozrejme, pred telkou a náruživo fandil The Socks. Charlie asi robí to isté, pomyslela som si.

„Do toho, strýko!“ vykríkla som, keď Phil Harper odpálil home-run.

Všetci sa na mňa pozreli a ja som pocítila, ako moje líca naberajú na červenosti. „Ten Phil je môj strýko z druhého kolena,“ vysvetlila som im.

„Dá mi autogram?“ vykríkol Emmett a skočil na mňa.

„Ja-jasné! Len zo mňa zlez!“ hovorila som, keď na mne sedel. Z toho chlana ma raz naozaj trafí šľak!

„Prepáč,“ povedal a pomohol mi vstať. „Harper je najlepší pálkar tejto sezóny,“ odôvodnil svoje konanie a ja som len chápavo prikývla.

Všetci sme si posadali a sledovali sme zápas. Strýkovi sa dnes výnimočne darilo, a to mi u Emmetta pridávalo plusové body. Teraz som bola ako jeho plyšový medvedík. Stále ma objímal a pripomínal mi môj sľub ohľadom toho autogramu. Ešte šťastie, že Rosalie sedela hneď vedľa neho, a tak mala nad ním úplnú kontrolu.

„Bože, to je už toľko hodín?!“ vykríkla Tanya po skončení prenosu. Bolo už pol štvrtej. „Musím už ísť, mám stretnutie s Kate,“ povedala a zdvihla sa.

„V pohode,“ povedala som. „Ja si zavolám taxík.“

Tanya sa na mňa vražedne pozrela. „Žiadny taxík!“ povedala rozhodne.

„A ako sa dostanem domov?“ spýtala som sa jej. Vyzerala, že úpenlivo rozmýšľa, tak som nechala jej mozgové závity pracovať.

„Ja ju odveziem!“ vykríkol Emmett.

Vystrašene som pozrela na Tanyu.

„Nie, Emmett,“ povedala, „potrebujem ju živú.“

Vďačne som na ňu pozrela.

„Mám to!“ vykríkla. „Edí? Hodíš Bellu domov?“ spýtala sa ho a nahodila prosebný kukuč.

To nemyslí vážne!

Ja viem, som hrozná, ale ja tak milujem otvorené konce! =D

Chcela by som vám poďakovať za komentáre u minulej kapitoly. Veľmi ma potešil váš záujem o túto poviedku a dúfam, že sa vám páčila aj táto časť. Nemáte ani tušenia, čo všetko mám za lubom. =)

Prechádzajúca ¦ Zhrnutie ¦ Ďalšia

Autor: Lauren (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska od svadieb - 8. kapitola: