Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 24. kapitola

23.05.2011 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 8824×

24. kapitola

Bella:

Najrýchlejšie ako sa dalo som sa vybrala na Aljašku. Tanya a Amadeus nevedeli, že prídem. Pobalila som si pár vecí a o dva dni som zastala pred ich domom. Prikradla som sa k dverám, tak aby ma nebolo počuť, a zazvonila som. Dvere sa otvorili. Tanya chvíľu prekvapene stála, a potom sa mi hodila okolo krku. Na to pribehol Amadeus a s radostným úsmevom nás obe zodvihol do vzduchu a zatočil sa. Padli sme na zem a smiali sa.

„Bella, ty si skvelá. Ani som nedúfala, že moja hlavná družička príde tak rýchlo. Ani nevieš, ako ťa teraz potrebujem,“ pišťala Tanya. Amadeus sa len usmieval. Celý deň som im rozprávala zážitky z ciest a o Charliem. Bolo to ako stretnutie s bratom a sestrou. Neskutočne som si to užívala.

Začali sa prípravy na svadbu. S Tanyou sme obehli všetky obchody. Vybielili sme Amadeovi zlatú kreditku.

„Tanya, pozvali ste aj Cullenovcov?“ opýtala som sa neisto. Tanya sa na mňa usmiala.

„Áno, ale nepovedali, či prídu. Edward od nich pred niekoľkými mesiacmi odišiel. Alice a Jasper sú v Európe. Dajú nám vedieť,“ usmiala sa. Prekvapene som zaklipkala očami.

„Edward odišiel? Kam šiel?“ Tanya pokrčila ramenami. Zaskočilo ma to. Na Edwarda som často myslela. Veľmi skoro som si začala uvedomovať, že mi chýba. Nebol však čas utápať sa v rozmýšľaní o tom, čo mohlo byť a čo bude. Teraz bola dôležitá Tanya a Amadeus a ja som im to nemienila nijako kaziť. Tanya však moju náladu dokonalo vycítila a preto som sa na ňu rýchlo usmiala.

„Mám už vybraného družbu?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím. Tanya sa uškrnula.

„Máš. Je to prekvapenie. Je to Amadeov priateľ. Je mladý, pekný a momentálne žije v Európe,“ šepla so šibalským úsmevom.

„Môj družba je prekvapenie?“ opýtala som sa pobavene.

„Musíš hodiť minulosť za hlavu. Dlho sme ho pre teba vyberali, a potom sme usúdili, že sa ti bude páčiť.“ Tvárila sa záhadne. Nechcela som ďalej vyzvedať. Nechala som to na ich úsudok a začala sa tešiť. Do svadby zostával už len týždeň. Všetko už bolo zabezpečené.

Tri dni pred svadbou dorazila Tanyina rodina a postupne sa sem začali zbiehať upíri zo všetkých štátov. Amadus vravel, že to bude malá svadba a namiesto toho tu už bolo šesťdesiat upírov. Môj družba mal doraziť až v deň svadby.

Najbližšia rodina bola ubytovaná vo vile a ostatní v dvoch prenajatých domoch. Deň pred svadbou som šla s najbližšími na lov. Cullenovci tu ešte neboli. Vrátili sme sa v deň svadby.

Celé prípravy prebiehali tradične. Pomohla som neveste so šatami, a potom som sa obliekla sama. Vbehla som do haly a začala organizovať družičky.

„Dámy, vezmite si kytice a páni, každý sa postavte k svojej družičke.“ Začala som im vysvetľovať priebeh obradu. Ešte pár družičiek, vrátane mňa, bolo bez družbov. Irina sa ku mne postavila a pomáhala mi všetko organizovať. Behom pár minút do miestnosti vstúpil vysoký, svalnatý upír. Bol vážne fešák a ja som sa s nádejou pozrela na Irinu.

„Nie, ten nie je tvoj,“ šepla.

„Škoda,“ povzdychla som si. Toho fešáka pridelili k jednej z družičiek. Do dverí v zapätí vstúpil najviac šestnásť ročný chlapec. Znova som pozrela na Irinu, no teraz s obavou. Ona sa len rozosmiala a priradila ho k ďalšej osamotenej družičke. Tak to pokračovalo, až som zostala bez partnera len ja. Nahnevane som vybehla po schodoch a vbehla k Tanyi.

„Príde ten môj družba?“ opýtala som sa nahnevane s rukami založenými cez prsia. Začala som si podupkávať nohou. Tanya sa rozosmiala.

„Už je tu. Kto by povedal, že si tak nedočkavá,“ povedala s úsmevom.

„Kde?“ vypískla som nadšene a to vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu.

„Dorazil s rodinou pred dvoma hodinami, ale šli ešte na rýchly lov.“ Otočila sa k zrkadlu. Rýchlo som jej upla závoj, a potom som jej na krk zavesila náhrdelník.

Zrazu sa dvere otvorili a do dverí strčila hlavu Irina.

„Bella, tvoj družba čaká aj s kyticou na terase,“ povedala s úsmevom a mrkla na Tanyu. Rýchlo som sa v zrkadle skontrolovala. Tanya sa vedľa mňa postavila.

„Si dokonalá,“ šepla a pohladila ma po vlasoch. „Potom mi povieš, ako sa ti páči.“

„Nepovieš mi aspoň jeho meno?“ S úsmevom zakývala, že nie.

Zbehla som po schodoch a cez skupinku ľudí som sa drala na terasu. Vážne som sa na neho tešila. Musel byť výnimočný, keď ho pre mňa tak dlho vyberali a keď povie Tanya, že je fešák, tak musí byť.

Vyšla som na terasu a rozhliadla sa. Na opačnom konci stál vysoký muž. Bol otočený chrbtom ku mne. Bol o hlavu vyšší a mal naozaj široké ramená, ktoré prechádzali do úzkeho pása a chutného zadočka. Sucho som prehltla.

Prudko sa otočil a uprel na mňa svoj pohľad. V rukách nervózne zvieral kyticu. Premerala som si ho pohľadom a podišla bližšie. Mal veľmi pekné črty tváre. Vlasy mal elegantne učesané. V tom obleku vyzeral neskutočne dobre. Netušila som, že vo mne dokáže nejaký muž vyvolať také chvenie. Dychtivo som si ho prezerala. Jemne sa usmial a ja som mu úsmev rozpačito vrátila.

„Dúfam, že si spokojná,“ šepol zamatovým hlasom. Bol trocha hrubý, ale mne sa to zvláštne chrapčanie v jeho hlasivkách páčilo. Znelo to ohromne sexi.

„A ty?“ opýtala som sa s rozpačitým úsmevom a urobila opatrnú otočku, aby si ma mohol tento cudzinec prezrieť. Teraz sucho prehltol on.

„Ja som uchvátený,“ šepol zastrene.

„Ja som tiež nadšená,“ povedala som nehanebne a olízala si podvedome peru. Okamžite to upútalo jeho pozornosť. Uškrnul sa a urobil rozpačitý krok ku mne. Do nosa mi vrazila omamná vôňa jeho tela. Zrazu som nemyslela na nič. Minulosť som hodila za hlavu a nič, čo bolo kedysi, už neexistovalo. V živote som tak nezatúžila po žiadnom mužovi. Amadeus a Tanya presne trafili môj vkus.

„Odkiaľ si?“ opýtala som sa ho, aby som udržala pozornosť inde, než bol jeho svalnatý hrudník a pre mňa dosť vábivý rozkrok.

„Žijem teraz v Londýne.“ Usmial sa a potom sa pozrel smerom do miestnosti plnej ľudí.

„Nechceš mi ukázať dom? Máme ešte čas,“ šepol tesne pri mojom uchu a otrel sa mi perami o ušný lalôčik. V tú chvíľu som tomu chlapovi chcela ukázať jediné - a to bola moja izba. Nehanebne som ho schmatla za ruku a ťahala ho za sebou. Irina ma na schodoch zastavila.

„Obrad začína o hodinu,“ povedala s vyvalenými očami a oboch si nás premerala.

„Len môjmu družbovi ukážem izb... dom, ukážem mu dom.“ Rozpačito som sa usmiala a vliekla ho ďalej do izby. Vliekla ho, je silné slovo, lebo ako náhle zistil, ktorá je moja izba, prirazil ma k dverám a nenásytne, až trocha surovo, sa mi vrhol na pery.

„Čo to má znamenať?“ ozval sa nám za chrbtom známy mužský hlas a ja som sa zachvela.

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 24. kapitola: