Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 7. kapitola

04.04.2011 (18:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 8729×

Bella:

Sedela som v jedálni. Na sebe som mala exluzívny kostýmček a drahé lodičky. Vlasy som si učesala do úhľadného drdolu a sedela som ako na ihlách. Sama seba som sa snažila upokojiť, no bola som z blížiacej sa návštevy Alice nervózna.

„Niečo pre teba mám,“ ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa blažene usmiala. Neotočila som sa a ticho som čakala. Amadeus sa postavil za mňa. Jemným pohybom ma pohladil po šiji a hneď som na nej ucítila ťarchu veľkého náhrdelníka. Amadeus mi ho zapol a čakal na moju reakciu. Pohladila som ho rukou a vyskočila na nohy. Utekala som do haly k zrkadlu a s otvorenými ústami som hľadela na ten klenot.

„Bože, to je nádhera,“ šepla som a hodila sa Amadeovi okolo krku. Zasmial sa a pohladil ma po chrbte.

„V škatuľke sú aj naušnice. Vedel som, že Tiffanymu neodoláš,“ šepol.

„Prepáčte. Máte návštevu,“ ozvala sa gazdiná a ja som okamžite pozrela k dverám. Stála v nich Alice a so strnulým výrazom sledovala ten malý výstup s Amadeom. Jemne som ho udrela do hrude.

„Mal si mi povedať, že Alice už prišla,“ povedala som káravo a pristúpila bližšie k Alice.

„Prepáč, pre to tvoje pišťanie som si nevšimol, že niekto prišiel,“ šepol Amadeus pobavene a rýchlo podal Alice ruku.

„Nechám vás osamote, dámy. Určite sa chcete porozprávať.“ Vzal si bundu a vytratil sa. Vedela som, že má povinnosti, tak som mu teatrálne poslala vzdušný bozk. Zasmial sa a oplatil mi to rovnakým klišé gestom. Alice stála bez slova.

„Vitaj, Alice. Som naozaj rada, že si tu,“ povedala som pokojne a prešla som do salóna. Bez slova ma nasledovala. Sadla som si a prekrížila som si nohy, ako pravá dáma. Alice si ma neveriacky premerala.

„Bella, čo to tu s Amadeom na nás hráte?“ opýtala sa priamo a bez okolkov. Hodila som na ňu okúzľujúci úsmev.

„Poviem ti to na rovinu, aby si nestrácala čas. Nechcem tu byť ani sekundu dlhšie než je nutné. Fakt sa nepotrebujem stretávať s tvojou rodinou a dívať sa na Edwarda a jeho ženu. Zo zeme ma zdvihol až Amadeus a ja na nej nechcem znova skončiť. Miluje ma a dá mi, na čo len pomyslím. Žiadne odopieranie, žiadna faloš. Vie o všetkom. Vie prečo som s ním a ja viem, prečo je on so mnou. On to tu ale zbožňuje a ja mu nemienim kaziť radosť. Stačí?“ opýtala som sa strnulo.

„Čo sa to z teba stalo?“ opýtala sa Alice a zavzlykala. Postavila som sa a otočila som sa okolo svojej osi, aby si ma mohla dokonalo prezrieť.

„Za toto, čo vidíš, vďačím Edwardovi a vašej rodine. Toto ste zo mňa urobili vy. Vieš kde som robila, kým ma Amadeus vzal k sebe?“ Alice pokrútila hlavou.

„Robila som v bare a šéf ma mlátil, lebo som s ním nechcela spať,“ štekla som.

„Teraz mám šatník väčší než bol váš dom vo Forks a berú ma ako dámu. Už nie som odpad z baru. Nikto ma už neopustí v lese a neskopne na dno. Teraz som niekto a viem, že ma Amadeus nezradí tak, ako Edward. Pozri sa na mňa. Takúto si ma vlastne vždy chcela. Teš sa so mnou, Alice,“ šepla som a široko sa usmiala.

„Hlavne, že si spokojná,“ povedala Alice a sklonila hlavu. „Verila som, že je ti bez nás dobre,“ dodala.

„Nebolo mi bez vás dobre. Edward však na mňa očividne rýchlo zabudol. Má príjemnú a veľmi peknú manželku. Vieš, to, že ma on prestal milovať a chcel ma mať z krku, to by som chápala. Prečo si sa však na mňa vykašľala ty?“ Kŕčovito som sa usmiala a upravila som si neposlušný pramienok vlasov.

„Nechcela som ťa opustiť. Bolo to to najhoršie a najťažšie v mojom živote,“ šepla. Mala som čo robiť, aby som ju neobjala, ale mám svoju úlohu.

„Vedia, že si tu?“ opýtala som sa tvrdo.

„Nie. Včera si rozvírila vášnivú debatu. Tanya sa pohádala s Edwardom.“

„Nechápem prečo? Veď všetko je už minulosť. S Amadeom sme mali skvelú noc. Cítim sa trocha previnilo, že sa pohádali. Nemala by som sem Tanyu pozvať a vysvetliť jej, že medzi mnou a Edwardom nič nie je. Vlastne, nikdy ani nič poriadne nebolo. V živote sa ma ani nedotkol,“ šepla som a pozrela na Alice. Ona sa prekvapene pomrvila na pohovke.

„Nemyslím, že je to dobrý nápad kontaktovať Tanyu. Ona je hrozne...“ šepla a pozrela mi do očí.

„Aha. Chcela som to len urovnať,“ povedala som so širokým úsmevom.

„To je od teba milé,“ povedala Alice. Vtom vošla gazdiná.

„Slečna, máte tu auto. Donesiem vám kabelku?“ opýtala sa zdvorilo.

„Áno. Nech počká,“ usmiala som sa na Alice.

„Idem na nákupy. Nejdeš so mnou? Amadeus ma berie do divadla. Chcela som nejaké pekné šaty,“ šepla som. Alice sa zaleskli oči.

„Pôjdem rada. Aspoň sa porozprávame.“

„Áno. Môžeme sa porozprávať,“ povedala som s úsmevom a vzala si kabelku. Alice ma opatrne chytila za ruku a ja som sa na ňu prekvapene pozrela.

„Teba som vo svojich víziách nevidela, ale Amadea áno,“ povedala zvláštnym tónom. „Niečo tu nesedí. Amadeus niečo hrá, len neviem, či na nás alebo na teba,“ šepla.

„Amadeus nič nehrá. Nemá predo mnou tajnosti. Neviem, či zostaneme v Kanade. To rozhodnutie však nie je na mne. Amadeus to tu miluje a ja ho odtiaľ nechcem hnať len pre svoju zatrpknutosť. Ak budem ja a tvoja rodina schopná existovať v jednom meste a zvládneme sa aj príležitostne stretnúť, budem len rada. Nie kvôli vám, ale kvôli Amadeovi. Alice, ty si mi chýbala, ale zvládla som to nakoniec aj bez teba, bez Edwarda a zvyšku rodiny. Nemôžeme sa tváriť, že sme staré priateľky, ktoré sa stretli čírou náhodou? Pôjdeme na nákup a uvidíme, či si ešte niekedy zavoláme,“ povedala som uvoľnene. Alice ma nasledovala. Sadli sme do auta a ja som sa na Alice otočila.

„Poznáš nejaké slušné obchody?“ opýtala som sa s úsmevom. Prikývla a hneď navigovala šoféra.

Dorazili sme do rušného centra. Obliekla som si kožuštek a na tvár si založila tie obrovské okuliare. Alice urobila automaticky presne to isté. Prekvapene sme na seba pozreli a hlasno sa rozosmiali. Začali sme prechádzať jeden značkový butik za druhým. Chcela som sa pred Alice vytiahnuť, tak som preháňala predavačky a nechávala im vysoké provízie. V asi treťom obchode sa Alice uvoľnila a začala si to užívať. Šofér nás poctivo čakal pred každým obchodom a nosil tašky do auta. Konečne som našla, čo som hľadala. Nádherné zelené šaty od špičkového návrhára. Alice doslova zavzlykala, keď ma v nich videla.

„Čo povieš?“ opýtala som sa sebaisto.

„Dokonalosť,“ šepla. Podala som predavačke kartu. Alice sa na ňu pozrela a zarazene si ma premerala.

„Amadeovi nevadí, že toľko míňaš?“ opýtala sa rozpačito. Nahnevane som sa na ňu pozrela.

„Ako to myslíš? Jasperovi vadí, koľko míňaš ty? Amadeus má dosť peňazí na to, aby som si ich mohla užiť. Prečo to neurobiť? Ešte pred pár mesiacmi som si nemohla kúpiť ani topánky z výpredaja. Teraz si môžem kúpiť čokoľvek a nikto ma v tom neobmedzuje. Nevedela som pochopiť, čo vidíš na nákupoch, ale už to chápem. Je úžasne, robiť si radosť,“ povedala som s úsmevom. Alice nepovedala ani slovo, len sa usmiala. Cítila som sa tak uvoľnene a dobre, ako už dlho nie. Smiali sme sa ako kedysi.

„Som hladná. Poďme sa najesť. Už sa neviem dočkať, keď to nebudem potrebovať,“ povedala som automaticky a ťahala Alice k reštaurácii.

„Kedy ťa...“

„Chce, aby som bola troška staršia. Pri Edwardovi som sa každej vrásky bála. Teraz mi to až tak nevadí. Už nie som dievča. Som žena,“ šepla som.

„Veľmi si sa zmenila, no zároveň si zostala rovnaká. Neviem sa na teba vynadívať. Si nádherná, “ šepla Alice. Zadívala som sa jej do očí.

„Alice, vážne si mi chýbala a budem rada, keď si zavoláme,“ povedala som pokojne.

„Smiem sa ťa niečo opýtať,“ povedala neisto. Prikývla som.

„Nechcem, aby si sa urazila alebo nahnevala, ale ty a Amadeus, je to naozaj tak vážne, ako to vyzerá?“ opýtala sa váhavo. Ja som sa s chuti zasmiala.

„Amadeus a ja spolu trávime každú voľnú chvíľu. Nemôžem povedať, že ho šialene milujem. Mám ho veľmi rada a dávame si navzájom všetko, čo si dvaja dať môžu,“ povedala som v podstate pravdivo. Alice to trocha zarazilo.

„Ja som už raz bola šialene zamilovaná a už sa mi to nesmie stať,“ dodala som.

„Vážim si tvoju úprimnosť,“ usmiala sa.

„A čo Edward? Mám na neho stále ťažké srdce, ale neprajem mu nič zlé. Je šťastný?“ opýtala som sa šeptom. Alicina tvár sa bolestne skrútila a sklopila zrak.

„Bella, odo dňa, keď ťa opustil, nebol šťastný,“ šepla.

„Veď sa oženil s Tanyou. Myslela som, že pri nej šťastie našiel,“ povedala som skľúčene, no vo svojom vnútri som sa nehanebne potešila.

„Ich spolužitie je katastrofa a najhoršie je, že sme za to s rodinou spoluzodpovední,“ povedala trpko. S Alice sme strávili príjemné popoludnie, a keď sme sa lúčili, bolo mi smutno. Šofér ma odviezol domov a ja som na seba navešala všetky tašky, ktoré som bola schopná uniesť. Ostatné vzal šofér. Keď som otvorila dvere, pribehla Lea.

„Slečna, máte návštevu,“ šepla náhlivo.

„Bože, ďalšia návšteva,“ vzdychla som si. Než som sa stihla gazdinej opýtať kto prišiel, už bola von a pomáhala s mojim nákupom. Otriasla som zo seba tašky rovno v hale na zem a šla som do salóna.

„Ahoj, Bella.“ Ten hlas ma zapálil v srdci. Zhlboka som sa nadýchla.

„Edward, čo tu robíš?“ opýtala som sa šokovane.

„Chcem s tebou hovoriť,“ šepol.

„Ja s tebou nie. Myslím, že nemáme o čom. Nebudeme si kaziť deň výčitkami. Myslím, že sme sa obaja posunuli ďalej.“ Snažila som sa pôsobiť chladne a bez emócii, no nezvládla som to. Môj hlas sa zachvel. Edward pristúpil bližšie. Ucítila som jeho vôňu. Zrazu som si potrebovala nutne sadnúť. Otočila som sa a podišla k pohovke. Sadla som si a preložila nohu cez nohu. Edward si sadol na opačnú stranu pohovky. Chvíľu mlčal. Potom sa ku mne otočil.

„Bella, ja som rád, že si šťastná,“ povedal zastrene.

„To je skvelé. Aj ja som rada, že si našiel svoje šťastie. Tanya vyzerá milo.“

„Nechcem hovoriť o Tanyi. Chcem vedieť, čo si robila ty a ako si žila.“ Videla som na ňom, že ho to veľmi zaujíma.

„No, zmaturovala som. Potom som rok sedela doma. Charlie mi našiel prácu v meste, v bare. Najprv chcel, aby som šla za mamou, ale nedokázala som to. V bare som potom stretla Amadea,“ povedala som skrátenú verziu príbehu.

„Prečo si nešla na vysokú?“ opýtal sa nechápavo.

„Ledva som zmaturovala. Bola to katastrofa,“ šepla som. Edward sa prekvapene prisunul bližšie.

„Vždy si bola skvelá študentka.“

„Bola. Ak chceš vedieť pravdu a nechceš žiadne prikrášlenia, tak dobre. Rok som bola v depresiách. Milovala som ťa tak veľmi, že som nedokázala normálne žiť. Nerobila som vôbec nič, len som sedela a utápala sa v žiali. Verila som, že sa ku mne vrátiš. Najprv som čakala rok, potom ďalší. Potom to Charlieho omrzelo. Našiel mi prácu. Robila som v bare a čakala na teba ďalší rok. Keď som konečne začala chápať, že sa nevrátiš, narazila som na Amadea. Naučil ma znova dýchať. Ver, že mal ťažkú prácu. Upírov som nechcela ani vidieť. Nakoniec som pochopila, že čakať na teba je hlúposť a teraz, keď viem, ako rýchlo si na mňa zabudol ty, som Amadeovi ešte vďačnejšia,“ povedala som a snažila sa usmievať. Edward ani nedýchal. Upieral mi pohľad do očí. Neviem, čo presne v nich videl, ale prudko sa postavil.

„Myslel som, že je ti bezo mňa lepšie,“ vyštekol.

„Lepšie?“ vyprskla som. „Chcel si aby som bola šťastná a žila svoj ľudský život? Ukázal si mi iný svet a potom si ma vrátil späť a s odvôvodnením, že ma už nemiluješ, si ma nechal v lese. Viem, že city sa menia. Prestal si ma milovať, ale dalo sa to urobiť aj inak. Mohol si mi dať viac času a nie ukončiť to tak drasticky. Že čistý rez bolí najmenej, platí možno tak v chirurgii, ale nie v citoch. Zabil si ma, Edward,“ štekla som.

„To som vážne nechcel. Bella, myslel som, že ako človek rýchlo zabudneš. Nezaslúžila si si trpieť.“ Tváril sa zmučene. Postavila som sa pred neho.

„A čo ty? Ja som ti povedala, čo som robila. Čo si robil ty, okrem toho, že si sa oženil?“ opýtala som sa ironicky.

„Najprv som cestoval. Potom som sa vrátil k rodine na Aljaške...“

„Tu si stretol Tanyu a uvedomil si si, že je jediná, s ktorou chceš žiť,“ skočila som mu do reči.

„Nie. Myslel som na teba každú sekundu. Trápil som sa. Chcel som za tebou ísť, ale dúfal som, že je ti bezo mňa lepšie a že si v poriadku. Ani vo sne ma nenapadlo, že sa dáš dokopy s Amadeom.“ Sklopil pohľad.

„Prečo nie? Amadeus je jedinečný. Zaobchádza so mnou ako s princeznou. To by pre mňa neurobil žiaden človek,“ šepla som.

„Vieš, že miluje Tanyu?“ povedal tvrdo. Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Čo!? To je hlúposť. Neverím ti,“ vrieskala som na neho. Edward rýchlo pochopil, že to pokazil a chytil ma za ramená.

„Nie, tak som to nemyslel. Oni majú spoločnú minulosť. Tanya a Amadeus spolu nejaký čas žili. Miloval ju, no ona ho opustila...“

„Okamžite ju pusť!“ ozvalo sa od dverí a ja som prekvapene podskočila. Edward sa hneď odtiahol a urobil pár krokov odo mňa. To už Amadeus stál pri mne a náhlivo ma kontroloval, či som v poriadku.

„Ako sa opovažuješ!“ zasyčal na Edwarda.

„Len sme sa rozprávali,“ šepol na svoju obranu.

„Daj jej pokoj. Mám rad tvoju rodinu a naozaj som veril, že tu budeme môcť zostať, ale nedopustím, aby si jej znova ublížil.“ Pri tých slovách som dostala nápad. Chytila som Amadea za ruku a upriamila tým pozornosť na seba. Amadeus sa na mňa prekvapene pozrel.

„Edward povedal, že stále miluješ Tanyu,“ šepla som zmučene. Amadeus strelil pohľadom po Edwardovi.

„Čo je to s tebou, Edward? Mám Tanyu rád a mrzí ma, že vám to neklape, ale preto to nemusíš kaziť nám. Vieš dobre, že som bol proti tej svadbe, ale aj tak ste to urobili. Ja som sa posunul ďalej. Prečo nás trápiš. Isabella si zaslúži šťastie, tak jej ho dopraj. Možno je v tom niečo iné. Nie je to tak, že ty stále miluješ Bellu alebo si len na toľko sebecký, že chceš všetko, čo mám ja? Najprv si mi vzal Tanyu a teraz chceš aj moju Isabellu?“ povedal naliehavo a potom sa na mňa otočil. Chvela som sa. Nehrala som to. Tiež ma zaujímalo, čo vlastne Edward chce, a prečo mi povedal, že jeho manželku Amadeus miluje. Bolo to dosť podlé a neuvážené. Od Edwarda by som to nečakala. Bol vždy tak vnímavý a citlivý. Edward sklopil zahanbene zrak.

„Odpustite mi. Ja nechcem nikomu strpčovať život. Medzi nami všetkými je množstvo emócii,“ vydýchol.

„Ak s tým neprestaneš, tak jediná emócia, ktorá medzi nami bude, je nenávisť,“ šepla som.

„Ospravedlňujem sa. Je mi to ľúto. Nezopakuje sa to. Dúfam, že zajtrajší večer platí,“ povedal zahanbene. Amadeus len prikývol a Edward v sekunde zmizol. Pozrela som sa na Amadea s nechápavým výrazom.

„Sme tam večer pozvaní. Minule to nedopadlo najlepšie, preto Esme trvala na tom, že to napravia,“ povedal a usmial sa.

„Dobre,“ šepla som.

„To pred chvíľou bola sila. Si skvelá,“ dodal a pobozkal ma na čelo. Zachvela som sa a pritlačila som sa k Amadeovi. Nežne ma objal a chvíľu ma držal v náručí. Rýchlo pochopil, že to mnou otriaslo.

„Zabúdam, že ty nie si taká silná, na akú sa hráš. Som strašný,“ šepol mi do vlasov a znova ma pobozkal.

„Bol si dnes s Tanyou?“ zavzlykala som.

„Áno. Dlho sme sa rozprávali,“ povedal pokojne a neprestával ma hladiť po chrbte.

„Povedz mi, prosím, pravdu. Prečo sa vzali a ako k tomu prišlo? Chcem počuť pravdu, aj keby ma to malo bolieť,“ povedala som naliehavo. Amadeus si so mnou v náručí sadol na pohovku.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 7. kapitola :