Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 1. kapitola

03.09.2012 (19:45) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2762×

Bukurešť – Rumunsko, 22. 02. 2012, 05:30 pm

Sedela som v malom zatuchnutom a neupravenom byte a plánovala, ako sa dostať konečne k tej upírke, čo zmenila od základov môj doterajší život. Už asi dva mesiace po nej pátram a v momente, kedy už bola šanca dostať tú jej červenú hlavu pod moje ostré tesáky, mi ako zázrakom zdrhla. Neviem to pochopiť. Musí mať nejakú schopnosť, vďaka ktorej mi vždy o chlp ujde.

Počas môjho krvavého osemmesačného plienenia v USA, keď som na nič iné nemyslela len na to, ktorú krvnú skupinu si dám na večeru, som stretla upíra menom Sebastian. Pri zmienke Sebastianovho mena ma myšlienky vždy zavedú na cestu novorodeného upíra, ktorý sa zo mňa stal. Stretla som sa s ním v Západnej Virgínii, prezývanej aj Horský štát, kde som v zápale mojej túžby a potreby práve vysávala krv z trojčlennej rodiny.

Sebastian bol ten večer tiež na love a začul, ako trošku nešikovne a neobratne vraždím. V momente, ako vtrhol do domu, sa mu naskytol pohľad na zničené vnútro baraku. Roztrhaná žena minimálne na tri časti teraz zdobila tapetu domu, plačúce dieťa v kolíske, ktoré cítilo nebezpečenstvo okolo a nevedelo sa dočkať utešujúceho objatia od svojej mami a mňa, ako si práve pochutnávam na mužovi tej roztrhanej ženy. 

Spodnú časť jeho lebky som mala v ruke ako dôkaz toho, že svojím neskutočným revom ma privádzal do šialenstva a nevedela som si riadne vychutnať trhanie jeho prstov a následne ich vycucávanie. Sebastián vedel, že k novorodenému upírovi, ktorý práve večeria, sa nemá približovať lebo by bol v tom momente roztrhaný. Keďže som sa nemala ako a hlavne od koho dozvedieť ako a či sa dá vôbec nejakým spôsobom upír zabiť, ostalo to len pri roztrhaní a rozhádzaní jeho tela po celom prízemí domu. Čo už, nemal sa mi motať pod nohy!

Skôr, ako som stihla vysať aj tú poslednú kvapku krvi z asi ročného dieťaťa, som v mojom zornom poli zaznamenala pohyb. Nedobrovoľne som odtrhla svoje pery od tej lahodnej tekutiny a moja hruď sa hnevom rozvibrovala a vychádzalo zo mňa neidentifikovateľné  vrčanie.

„Skroť sa! Nechcem ti ublížiť, ale ak mi dáš zámienku, vedz, že nebudem váhať ani sekundu a tú tvoju krásnu tváričku bude zdobiť pár trhlín!“ zreval na mňa Sebastián. Nemo som pozerala na toho upíra, ktorého som pred chvíľou svojimi vlastnými rukami a zubami roztrhala a teraz tu predo mnou stojí v celej svojej kráse - a že to krása bola!

Bol vysoký asi stoosemdesiatpäť centimetrov, širokú vypracovanú hruď mu zakrývalo čierne napasované tričko, rozkošnú a určite aj tvrdú riťku mal vpratanú do čiernych riflí a celé to zakončil čiernymi teniskami s tmavomodrými pásikmi po bokoch. Tvár mal hranatú a mierne podlhovastú, s výraznými červenými očami olemovanými hustými mihalnicami čiernymi ako samotná noc. Krvavočervené pery, ktoré lákali k nekonečnému bozkávaniu a ochutnávaniu odhaľovali biele a nebezpečne ostré zuby, ktoré sú schopné rozpárať vám hrdlo behom sekundy.

„Viem, že sa čuduješ, ako je možné, že ešte žijem. Na tvoje otázky bude času dosť, no najprv sa ale potrebujem dozvedieť, kde sa nachádza tvoj stvoriteľ a prečo ťa nechal samú,“ riekol Sebastián a netrpezlivo očakával moju odpoveď.

„Ehm... neviem, kto ma, ako to ty nazývaš, stvoril. A prečo by som ti vôbec niečo mala hovoriť? Nepoznám ťa a spoznať ťa ani nechcem! Takže veľmi rýchlo vypakuj svoj sexi zadok z tohto domu, inak ťa nanovo roztrhám tak, že sa dokopy už určite nedáš,“ jedovato som po ňom prskala.

Sebastián mi vtedy poriadne nakopal zadok a od toho momentu som mala dosť často poodtrhávané časti môjho nového tela. Sebastián si ma zobral pod svoje krídla a začal mi postupne vysvetľovať pravidlá upírskeho sveta, ktoré som si musela vryť hlboko do mojej pamäti, aby som sa neskôr nedostala do nejakej šlamastiky.

Prvým a základným, a v podstate aj jediným, pravidlom bolo, aby som nikdy žiadnemu človeku neprezradila o existencii upírov. Ak sa tak náhodou stane, alebo by som sa svojou nešikovnosťou sama prezradila, musela som po sebe čisto a rýchlo upratať. Ako sa hovorí: „čistá prácička“. Taktiež som sa musela oboznámiť s kráľovskou upírskou rodinou Volturiovcov, ktorí majú sídlo v Taliansku.

Sebastián ma pred nimi varoval a snažil sa mi o nich vštepiť všetky dôležité fakty. Pri jeho rozprávaní som dospela k názoru, že aj napriek mojej novoobjavenej schopnosti by som sa veľmi, ale veľmi nerada stretla s Volturiovcami. Kráľovská rodina zložená z troch panovníkov, Caius, Marcus a Aro, majú svoju akúsi gardu, ktorá je podľa Sebastiána tvorená z najsilnejších a najtalentovanejších upírov z celého sveta.

Svoju schopnosť som objavila len zhodou náhod. To, že mám takzvaný štít (psychický aj fyzický), sme so Sebastianom zistili pri jeho pokuse použiť na mňa schopnosť. Pri jej použití som na svojej koži pociťovala ako keby také jemné štípanie. Nič príjemné, ale zároveň nič bolestivé. Keď mi Sebastian potom povedal, aký má dar, neudržala som sa a jednu štipľavú facku odo mňa schytal. Prasa jedno! Chcel ma zneužiť! Pomocou jeho schopnosti, sa mu každá jedna žena podriadi a v podstate spraví všetko, čo od nej Sebastian chce.

Keďže som mu dlhšiu dobu vzdorovala a nechcela som zneužiť Benovu pamiatku a vychrápať sa hneď s prvým krásnym mužom, ktorého stretnem na svojich krvavých cestách, jednoducho sa rozhodol, že ma znásilní. Pri mojej moci však nemal šancu. Nemohol sa ma ani dotknúť. Pri zmienke o jeho odtrhnutej mužnosti pri ešte jednom takom pokuse sa už krásavec neodvážil.

Počas nášho spolunažívania som Sebastiánovi prezradila môj príbeh. Od prekvapenia mi sánka padla na podlahu až to zadunelo, keď som sa dozvedela, že Sebastián tú mrchu celé dva dni obrábal. Ako - nie, že by mi to vadilo! Ale s ňou? Som myslela, že má lepší vkus. Ale tak sa zdá, že preňho je dôležité len to, aby to malo dieru kam bude môcť pchať svoj penis. Našťastie sa obťažoval natoľko, aby si zistil jej meno, ktoré som od neho nepekným spôsobom vymámila. Sebastian od začiatku so mnou nesúhlasil a snažil sa ma presvedčiť, aby som nemárnila svoju večnosť na pomstu, ale užívala si daného „daru“ a spoznávala nepoznané. To, že som sa stala upírkou, pre mňa neznamená žiaden dar, ale prekliatie! 

Pri dvojdňovom spolunažívaní prezradila Victoria Sebastianovi svoju schopnosť: „Sebastian, krásne sme si užili, ale myslím si, že je načase ísť ďalej. Neber to v zlom, zlato, patríš k jednotke, ale už som sa ťa nabažila až-až.“

„Snáď ti ale nebude vadiť, ak si ťa občas nájdem a svoje radovánky si zopakujeme?!“ nedal sa.

„Na to môžeš rovno teraz zabudnúť.“

„Lebo?“

„Lebo mňa vystopovať nedokážeš a ani nikto iný.“

„Tak trošku nechápem.“ Ostal úplne vykoľajený z tej situácie, ktorá nastala. Čo to tá ženská trepe? Čo nemá pach? Alebo prečo si myslí, že ju nenájdem? To ma považuje až za tak neschopného upíra? No to teda nie!

„Mohla by si mi to, prosím, vysvetliť a prestať sa už konečne vykrucovať?“

„Nevyvádzaj, stačilo sa len pekne opýtať. Nenájdeš ma kvôli môjmu daru. Dovoľuje mi zmeniť alebo aj úplne vypnúť môj pach, a tak ma nikto nenájde, ak to sama nebudem chcieť.“

Pri Sebastiánovom príbehu o Victorii som preto začala urputne rozmýšľať, ako ju dokážem nájsť. Bohužiaľ nevedel pochopiť moje pohnútky, a preto sme sa ako priatelia pred dvomi mesiacmi rozišli a každý šiel svojou vlastnou cestou. Nevedela som ako mám začať s hľadaním upíra. Stopovať niečo, čo nemá pach, je jednoducho nemožné! Preto som sa rozhodla obehať každý jeden kút zemegule, Victoriu nájsť a náležite si jej smrť vychutnať. Začala som Európou. Viem, viem, viem... je to hlúposť len tak bez akejkoľvek stopy hľadať po celej zemi, ale čo iné mi ostávalo? Na vystopovanie Victorie mám predsa večnosť!

Z Bukurešti som sa ďalej chcela pobrať do Moldavska, Ukrajiny, odtiaľ do Ruska a pokračovať tak na sever Európy.  V mojej ďalšej ceste ma však zastavilo slnko. Našťastie nezhorím, ale svietim ako obrovský diamant, podotýkam, že krásny diamant. Upírstvo mi pristane. Moje už aj tak mahagónové vlasy dostali zvláštny lesk, zosilneli a vytvárali krásne vlny do pol pása. Moja pleť sa stala belšou, tvrdšou a chladnejšou. Uf, ako pravá mŕtvola! S očami som si robila najväčšie starosti, keďže mi svietili sýtou červenou farbou a musela som sa naučiť používať kontaktné šošovky. Keďže môj jed, ktorý mi koluje v žilách a zabíjam ním svoje obete, rozpúšťa šošovky ohromnou rýchlosťou, musím si robiť zásoby vo veľkých množstvách. Najväčšiu radosť som mala, samozrejme, z môjho tela, ktoré spevnelo a bola som krajšia než akákoľvek modelka sveta.

Rozhodla som sa využiť služieb mesta a na jeden večer opäť podľahnúť potrebám monštra, ktoré v sebe ukrývam. Hneď ako zapadne slnko sa vydám na lov.

Po západe slnka ma čakali ulice preplnené náhliacich sa ľudí domov z práce. Zapadla som do prvého baru, ktorý sa nachádzal v blízkosti môjho takzvaného bytu. 

V podniku som sa nechcela dlho zdržiavať, predsa len moje odolávanie krvi ešte nebolo ani náhodou na tej dobrej ceste. No skrátka, ako náhle som vstúpila do baru, som sa začala rozhliadať po dnešnom dobrovoľníkovi na môj jedálny lístok. Výherca sa našiel rýchlo. Vysoký muž, s bledou pokožkou, postavou vypracovaného macha (Sa doma nudí? Jeho biceps je snáď dvakrát taký veľký ako moje stehno!), s modrými očami a s havraními vlasmi, ktoré mu trošku padali do očí.

Na svojom krásnom tele mal upnutú tmavomodrú košeľu, ktorú mal pri hornej časti hrudi mierne odhalenú. Čierne rifle mal snáď na sebe namaľované, pretože také tesné gate by som na seba s mojou útlou postavou nenatiahla ani ja a to je už čo povedať! Musím však uznať, že tá rozkošná riťka sa v rifliach priam ponúkala na zahryznutie, mňam. Podľa toho, čo som počula, sa dotyčný fešák volá Cristian a zdá sa, že je to poriadny sukničkár. Pri mne však už iba „bol“!

Štýlom dravej mačky som k nemu priam dotancovala ohúrená jeho lákajúcou vôňou krvi. „Ahoj,“ povedala som cudne a čakala kedy sa na mňa otočí. Na jeho reakciu som nemusela dlho čakať!

„Ahoj, láska,“ riekol až príliš hrubým hlasom.

Ak má byť toto sexi a zbalí na to nejakú ženu, tak ja som potom panna Orleánska. Škoda len, že už nie som taká čistá a nepoškvrnená, a pokiaľ viem, dušu som tiež stratila pri premene na upíra. Jediný, kto ma po mojej už pravej a konečnej smrti povolá, bude len sám diabol! Svojimi očami ma doslova prepaľoval, nevedel zo mňa odtrhnúť oči. Na túto reakciu ľudských mužov som si už zvykla.

„Cristian, teší ma. Ja som Isabella. Mohol by si sa prosím trošku posunúť? Rada by som si objednala, lenže akosi nemôžem, keďže tvoja hora svalov zaberá posledné dve voľné miesta!“ okríkla som ho. Svoju baliacu techniku mám dokonale prepracovanú. Cristian len nemo otváral ústa a čakal, či ešte niečo dodám.

„Môžem ťa na niečo pozvať?“ opýtal sa ma ešte stále trošku vykoľajený.

„Iste. Dám si bloody mary.“ Hodila som po ňom hollywoodsky úsmev, ktorý zaberie vždy. Nesklamal ani teraz. Cristian kývol na barmana a čakal, kedy sa uráči nás obslúžiť. Úprimne? Mne by ani nevadilo, keby sa zabudne úplne, pretože ja ten ľudský humus odmietam vložiť do úst!

„Pre slečnu poprosím bloody mary a pre mňa dvojitú vodku s ľadom,“ vybafol na barmana. Ja som sa len v duchu modlila, aby to s alkoholom neprehnal, pretože potom si môžem hľadať inú večeru, čo sa mi, povedzme si úprimne, nechce! Rada sa s človekom najprv pohrám, predtým než ho vysajem do poslednej kvapky. Taká menšia predohra.

Pri ľahkej konverzácii som mu mierne naznačila ako rada by som sa pohrala s jeho nadmieru vypracovaným telom. Podľa toho, ako sa od začiatku správal, mi začal prikyvovať ako psík, ktorému chce jeho pán hodiť lahôdku určenú len pre ňho. Mne to však nevadilo, a preto som aj privolila. Čím skôr budem cítiť jeho teplú a šťavnatú krv, tým lepšiu náladu budem mať a viac sily na pokračovanie v ceste za mojou pomstou.

Do jeho bytu sme sa dostali taxíkom, keďže Cristian pil. Byt nebol nejako extra veľký, ale čo mu dávam za plus, mal tu čisto, čo je na chlapa nezvyčajné. Ako náhle zatvoril za mnou dvere svojho bytu,vrhol  sa mi nedočkavo na pery a dravo si ich bral. Moje vnútro vrnelo, keď som okúsila zblízka jeho vôňu a sladkosť jeho úst. Jeho nedočkavé ruky pátrali po mojom tele a vhrňoval bledozelenú blúzku, čo som si na dnešný lov obliekla. Keďže moje nervy by už dlhšie nevydržali počúvať zmyselnú pieseň jeho krvi kolujúcej v žilách, som mu košeľu jednoducho roztrhla. Bol taký zaneprázdnený s ohryzovaním môjho tvrdého a kamenného krku, že si to ani nevšimol.

Ladne si ma vyšvihol na svoje lono, nohy som mu omotala okolo pása a nechala sa niesť do jeho spálne. Bozkami nešetril ani na mojej kľúčnej kosti, cez ktorú sa chcel dopracovať na moje už stvrdnuté bradavky. Bola som nedočkavá, moje telo sa chvelo po túžbe jeho tepla, ktoré by zohrialo časom zabudnuté vnútro môjho studeného a kamenného tela. Preto som nečakala ani sekundu, prevalila ho na chrbát a dravo láskala jeho hruď. Po chvíľu mi už ani to nestačilo a jedným šmahom mojej ruky prišiel o nohavice. Tá guča, čo sa skrývala pod jeho tmavomodrými boxerkami, na mňa priam kričala, aby som sa ňou konečne pokochala. Vyhovela som túžbe jeho lona.

Boxerky som mu sťahovala už o niečo pomalšie a vychutnávala si pohľad na odokryté Cristianovo mužstvo. Nebola som náročná, ale toto predčilo moje predstavy. S tak veľkým údom som zatiaľ potešenie nemala. Bez akéhokoľvek zdržovania som si ho vložila do úst a začala ho láskať mojimi studenými a tvrdými perami. Jazykom som ho lízala po celej jeho dĺžke a svoju cestu som zakončila saním jeho žaluďa. Vo chvíli, než by sa mi stihol vystriekať do úst, som si jeho veľké mužstvo nasmerovala na prsia a dostala tak veľkú dávku semena na moje prsia. Skôr, než som si stihla niečo uvedomiť, ma zvalil na chrbát a začal mi vyzliekať úzku a krátku riflovú sukňu. Pri pohľade na moje nohy začal, prisahám Bohu, slintať.

Vrhol sa na ne a začal ich ochutnávať a láskať sa s nimi ako nejaký pes, ktorý dostane obrovskú kosť obalenou ešte kúskami mäsa. Postupne sa dopracoval k mojim tmavozeleným čipkovaným tangám a svoju mohutnú tlapu priložil k okraju nohavičiek a pomaly ich začal odhrňovať. Svojim jazykom sa mi rozhodol ladne preskúmavať moje lono. Bol tak skúsený, že som nedokázala zadržať svoje vzdychy vzrušenia. Prerušili ma však jeho ústa, ktoré mi s radosťou ponúkol ako nádobu, kde sa moje vzdychy mohli v pokoji hromadiť, zatiaľ čo do mňa vnikal prstami. Explózia krásneho uvoľnenia na seba nedala dlho čakať a ja som v slastných kŕčoch zvierala matrac podo mnou.

„Mám použiť kondóm, alebo berieš tabletky?“ opýtal sa ma hlasom zastretým túžbou byť už v mojom tele. Ten si teda vie vybrať chvíľu. Idiot!

„Nemusíš sa ničoho obávať, ja otehotnieť nemôžem.“ Snažila som sa o úsmev, ale podľa toho, ako sa zatváril Cristian, dedukujem, že z toho vznikol len akýsi úškrn.

Nečakal na žiadne pozvanie a prudko ho do mňa vrazil až po koreň jeho objemného údu. Úžasom som vykríkla. Od začiatku prirážal dravo a nenásytne. Nevadilo mi to, keďže mne ublížiť nemohol. Užívala som si to teplo, ktoré do mňa vpúšťal a tešila sa blahom ako malé dieťa. Už dávno som si nedopriala takúto slasť, možno by som mohla aspoň na chvíľku vypustiť z hlavy pomstu a užívať si tú nechutne dlhú večnosť. Ehm... nie! To by vážne asi nešlo. Pomsta je teraz môj jediný zmysel bytia.

Celý udýchaný a spotený zo mňa zliezol a snažil sa mi polichotiť, aká neskutočná som v posteli. To mi nemusí hovoriť, ja to viem! Koniec srandy, je čas večere!

„Prepáč, ale teraz to bude trošku bolieť,“ zašepkala som mu do ucha a rukou mu zovrela stehno na pravej nohe. Okamžite mu kosť preťala stehennú tepnu a cez otvorenú zlomeninu som sa kúpala v jeho sladkej krvi. Našťastie už nebola ani poznačená alkoholom. Prerušil ma len jeho otravný uši drásajúci krik.

Zľutovala som sa a ukončila tak jeho trápenie odtrhnutím tej krásnej hlavičky. Samozrejme som na nič nečakala a striekajúcu krv automaticky hltala ako hladné mača. Po prebratí sa ako keby z tranzu som zbadala ten neporiadok po celej spálni. Krv bola všade, na stenách, podlahe, strope izby, ale najväčšia časť sa sústredila na posteli a na mojom obnaženom tele. V celom byte nebolo počuť nič okrem krvi, ktorá dopadala na zem z nasiaknutého matraca tej lahodnej krvi. Také plytvanie!

Svojou upírskou rýchlosťou som sa obliekla do svojich vecí, poslala vzdušnú pusu môjmu dnešnému, už mŕtvemu, milencovi a vyskočila z okna do tmavých ulíc tohto mesta. Ako rozlúčka mi to pripadalo viac než uspokojujúce. Nemala by som na seba upútavať toľkú pozornosť zohavenými telami, avšak to monštrum vo mne ma pri pocite na lahodnú a voňavú krv zoviera ako v oceľovej klietke.

Táto kapitola mi dala poriadne zabrať, najmä dialógy. To mi jednoducho nejde. Radšej by som písala len o tých akčnejších veciach. Preto prosím o zanechanie nejakých komentov, ako sa zlepšiť. Vopred ďakujem. :) 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 1. kapitola: