Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 12. kapitola

05.11.2012 (07:15) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1652×

Vtedy niekto zreval: „Stačilo!“ Strnula som aj s nožom hlboko vrazeným do muža. Z úst mu vytekal pramienok krvi. Neodolala som, natiahla sa a rýchlym pohybom som mu olizla zakrvavené ústa. Bola taká sladká. Sladšia než ľudská. V živote som nechutnala krv z nadprirodzeného sveta. Toto budem musieť napraviť. Z môjho zamýšľania ma vytrhol hlas.

„Prosím, nezabíjaj ho!“ Pomaly som sa obzrela a uvidela toho muža z postele. Stál nahý nad nami a prosiacimi očami sa na mňa pozeral.

„Stačilo! Poď, Evan ťa očakáva.“

Očami zmenenými v najčernejšiu tmu, ktorej sa odjakživa bojíme, som uprene pozorovala toho nahého muža. Nedokázala som si pomôcť a pomalými pohybmi hlavy som si ho prezrela detailnejšie. Mal zlatistú pokožku, rovné dlhé vlasy, asi tak po pás, spletené do hrubého francúzskeho copu. V prítmí miestnosti vyzerali ako hnedé, no stavím sa o čokoľvek, že na slnku mu hýria zlatými odtieňmi. Veľmi mužnú tvár zdobilo niekoľko dňové strnište, krásne hlboké hnedé oči, ktoré boli orámované hustými čiernymi mihalnicami. Bol okúzľujúci tým nádychom s detskou jemnosťou. Široká hruď dominovala celému zjavu. Dokázala som spočítať všetky brušné svaly, ktoré sa mu tak nádherne rysovali. Obvod bicepsov mal snáď dvojnásobok môjho stehna. Očami som pomaly postupovala nižšie cez krásny pupok, jemné nahnedlé chĺpky v oblasti podbruška, až po mierne stoporený penis. Neviem, čo ho vzrušovalo, no čím dlhšie som sa dívala, tým rýchlejšie rástol do veľkosti, ktorej som sa mierne zľakla. V šírke mohol mať asi desať centimetrov a dlhý tak dvadsaťpäť. Skoro mu dosahoval k pupku. Prinútila som sa pozrieť mu do očí a netváriť sa dychtivo. Na tvári mu pohrával šibalský úsmev chlapca. To ma zarazilo a začala som premýšľať, koľko rokov vôbec môže mať? Odhadovala som to medzi osemnásť až dvadsať rokov. Jeho telo bolo klamlivé, no oči a nevinný úsmev ho automaticky označili za mladšieho. Prestala som toho mladíka konečne vnímať ako nadržaná ženská a poriadne sa nadýchla. Jeho vôňa ma prikovala na mieste. Čo tu, do čerta, robí človek? Bola som šokovaná a zalial ma divný pocit. Mala som potrebu ho ochrániť, odvliecť odtiaľto veľmi ďaleko. Potriasla som hlavou a otočila sa späť na dlaka, čo stále ležal prišpendlený mojím mečom k podlahe. Pomaly som sa začala z neho dvíhať a zároveň vyťahovať meč. Zachvátili ho bolesti, pri ktorých nedokázal nehybne ležať. Celé telo sa hýbalo do rytmu bolesti a prichádzajúcej smrti. Pozorovala som ho upreným pohľadom plným hladu. Hladu po tej lahodnej krvi, ktorá prekonala všetky chute a vône. Nepredstaviteľne ma lákala. Krvavý meč som si priložila k perám a rýchlym pohybom jazyka ho olizla. Otočila som sa znovu na toho mladíka, očami som ho prinútila dívať sa na mňa. Jeho pohľad sa zastrel túžbou. Jazykom som predviedla show hodnú lacnej štetky. Obratne som dlhý meč obracala v rukách a lízala po celej dĺžke. Akonáhle bol čistý, otrela som ho do kabáta a vrazila naspäť do puzdra.

Otriasol sa ako pes a prehovoril: „Skvelý pohľad. Ak toto dokážeš s mečom, som kurva zvedavý, čo by si urobila s týmto.“ Chytil si do dlane svoj stoporený úd a začal ním dlaňou prechádzať po celej dĺžke.

„To je niečo, čo nikdy nezistíš,“ predpovedala som.

„Niežeby som sa s vami mládež nebavila, ale mohli by sme postúpiť do ďalšieho kola? Trochu sa už nudím,“ povedala som.

„Iste, prepáč, nechal som sa uniesť. Mal som však nato, dočerta, dobrý dôvod. Teraz sa budem musieť urobiť, inak ma bude bolieť po celý deň.“

„Prepáč,“ bolo jediné, čo mi vyšlo z pier. Mierne som dvihla kútiky úst a mrkla som. Zalapal po dychu, no uvedomil si čo spravil, odkašlal si a prehovoril: „Evanovi sa budeš páčiť. Poď, noc pokročila a všetci sme už unavení. Philip, pomôž Drakeovi a potom to tu aj s Amandou upracte.“ Philip bol pravdepodobne ten dlak s náušnicami zasadenými do rôznych miest jeho tela a Amanda tá s divným účesom.

„Inak, ja som Shayne.“ Napriahol ku mne ruku a čakal, kým si s ním potrasiem. Pristúpila som k nemu a potriasla. Nečakanou silou ma vtiahol do svojho náručia a nalepil sa mi na pery. Jeho telo nezaostávalo a prisalo sa mi po celej mojej dĺžke. Jeho pevný a dlhý penis sa mi tlačil do bruška ako keby ma chcel prederaviť. Jednou rukou ma objal okolo pása a druhú mi vplietol do vlasov, a tým si ma pridržal. Ak som mu nechcela ublížiť, musela som držať. Tvrdo sa tlačil jazykom dnu, no ostala som ako kameň. Všimol si mojej reakcie a preto prestal tlačiť, jemne mi začal okusovať spodnú peru a pritom prechádzať po nej jemne jazykom. Jeho dych mi ovieval pery. Nedokázala som sa udržať a chvenie prešlo celým mojím telom. Vzdychla som a jemne pootvorila pery. Okamžite to využil a vrhol sa na mňa ako na korisť. Prechádzal mi v ústach ako niekto vyhladovaný. Bola som preňho vzduch a on sa dusil. To teplo, ktoré mi vchádzalo do každej jednej bunky môjho bytia, ma uvoľnilo a viac som sa naňho natisla. Bozk som ako prvá ukončila ja a jemne sa z jeho zovretia odtiahla akurát na takú diaľku, aby som jasne videla jeho tvár. Oči otváral bolestivo pomaly. Akonáhle to urobil, vzdychol a pustil ma. Zohol hlavu a pokrútil.

„Vedel som, že budeš dobrá, ale až natoľko?“ rozprával a pritom stále krútil hlavou. „Zažil som toho veľa, bol som dokonca závislý na veciach, na ktoré hrdý nie som, ale ty,“ prestal a zdvihol hlavu. Jeho pohľad bol desivý. „Cítim, ako keby sa mi do žíl vlievala energia, ty sama, tvoje telo, bozky. Nedá sa popísať, čo si so mnou urobila jedným bozkom. Bozkom, ktorý bol skurvene dobrý. Tak teraz prvýkrát ľutujem, že nie som Evan.“

Neveriacky som naňho hľadela a hľadala vhodné slová. Načiahol ku mne ruku a palcom mi prešiel po otvorených perách. Vzdychol, otočil sa a kráčal cez celú miestnosť k ťažkému kobercu, ktorý bol zavesený na stene a splýval až k zemi. Odsunul ho jednou rukou a zmizol za ním. Nerozmýšľala som a rozbehla sa. Odtiahla som koberec a zbadala drevené dvere. Otvorila ich a vkročila do tmy. Predo mnou sa zjavil Shayne. Mal na sebe krikľavo fialové krátke bežecké šortky, ktoré mu obtiahli prirodzenie a zadok tak tesne, až naň bolel pohľad. Kedy to stihol? Rukou mi pokynul, aby som ho nasledovala. Išiel predo mnou a naschvál pohupoval zadkom. Svaly sa mu ňom hýbali a vytvárali dokonalý obraz.

„Snažíš sa ma zbaliť svojím zadkom?“ opýtala som sa. Bez toho, aby sa otočil, povedal: „A zaberá to?“ Usmiala som sa a pokrútia hlavou. Vtedy som si uvedomila, že ma nevidí.

„Máš o sebe veľkú mienku a nie, nezaberá to.“ Vzdychol si, obzrel sa a vyzeral sklamane.

„Zranila si ma.“ Chytil sa za srdce a padol na kolená. „Bolí to, tak strašne to bolí.“ Začal nariekať a pohadzovať vlasmi. Musím uznať, že pohľad na tie hrajúce svaly bol úchvatný, no to bolo asi tak všetko.

„Sám dobre vieš, že som nezranila tvoje city, akurát tak tvoje mužské ego, ktoré je navyknuté dostať vždy to, čo chceš.“ Prestal s divadlom, postavil sa a vykúzlil očarujúci úsmev.

„Máš pravdu. Je trošku ťažké prehltnúť, že aj keď si videla moju pýchu, ma odmietaš. Ľudské ženy sa ma zľaknú a radšej utečú, no dlačky a upírky sú ... ako by som to len povedal.... viac prispôsobivejšie.“ Zaškeril sa a vo veľkom úsmeve vyceril na mňa svoje zuby. Nedokázala som sa udržať a zasmiala som sa.

„Prestaň zdržovať a zober ma konečne za Evanom. Ako si už povedal, noc pokročila a všetci sme už unavení.“ Prikývol a znovu sa vybral vpred.

„Si výnimočná žena a upírka v jednom, Isabella Swanová.“ Ako to dopovedal, zastavila som v chôdzi a nemo pozerala na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Ako vedel moje meno? Keď ja som výnimočná, čo je potom on? Tak sa zdá, že je to iba obyčajný človek, no nie všetko, čo sa blyští, je zlato. Musím sa však sústrediť na svoju úlohu a Shaynea si nechám na neskôr.

Vošli sme do skladu plného alkoholu. Viedli odtiaľ ďalšie dvere. Shayne trikrát zabúchal a hneď nato ich otvoril. Vošiel do sviečkami osvetlenej miestnosti. Nechápem ten zmysel so sviečkami u nadprirodzených bytostiach. Preboha, veď sme vymysleli elektrinu!

Obzerala som si neveľkú miestnosť, čo vyzerala ako nejaká obývačka. Steny boli obalené tapetami z čierneho a strieborného vzoru, podlahu zdobili biele kožušinky. Po celej miestnosti boli rozmiestnené sedačky, stoličky a dva stolíky. Celkovo to pôsobilo neupravene a rozhádzane. Na jednej strane miestnosti bola klietka dosť veľká, aby sa tam zmestil človek. Priamo oproti mne sedel muž v ženských šatách. Vlasy mal čierne, učesané do nagélovaných bodliniek. Oči mu svietili krásnou čistou zelenou a jemnú tvár mu hyzdila čierna malá briadka. Šaty mal z čierneho materiálu, spojené zo saténu a taftu. Obťahovali jeho telo, od bokov sa mu mierne rozširovali a zakrývali nohy. Dozdobil to lodičkami na trojcentimetrovom opätku. Pôsobil komicky a príťažlivo zároveň. No ja som sa skôr nakláňala k tomu prvému. Znechutenie z očí som zmazala jedným mrknutím. Zastala som pár krokov pred ním a pozerala naňho. Vyzeral veľmi mlado, chcela som typovať skôr na dvadsaťpäť, no jeho vrásky okolo očí pri náznaku úsmevu ma donútili, aby som mu dvihla vek na minimálne tridsaťpäť.

„Čo si mi priniesol Shayne?“ Menovaný sa postavil predo mňa, pokľakol na jedno koleno a sklonil hlavu.

„Pane, toto je Isabella Swanová. Žiada o vašu audienciu.“ Evan sa nahol a Shaynea pohladkal po hlave ako psa. Takéto prejavy sa mi hnusia, no nie som to ja, čo ich musí znášať, takže...

„Slečna Swanová, za čo vďačím vašej návšteve?“

„Prosím, len Bella.“ Evan sa pousmial a prikývol na znak toho, že to berie do úvahy.

„Je to veľmi delikátna záležitosť a preto by som to najradšej prebrala len s tebou Evan, medzi štyrmi očami.“ Strhol sa pri zmienke tak familiárneho chovania.

„Myslím, že to nebude nutné, Bella! Všetko, čo chceš povedať mne, môžeš aj pred mojimi spoločníkmi. Tak buď taká láskavá, nezdržuj moje vzácne minúty a zdeľ mi svoje úmysly.“ Jeho tvár nabrala neutrálny výraz a oči stvrdli. Narovnala som postoj a spustila svoj vymyslený príbeh, ako veľmi chcem patriť k nemu a spojiť celý nadprirodzený svet do jedného. Ako mu chcem pomôcť vládnuť, zabíjať slabých a tých, čo sa postavia proti nám. Počas môjho oduševňovania sa a presvedčovania, mu začali iskriť oči vzrušením. Vtedy mi napadlo, aké ľahké ho bolo presvedčiť a dostať sa tak k jeho ľuďom, činom a plánom. Aká som len bola ľahkomyseľná.

„Veľmi dobre sa to počúva. Ak aj nie si skvelá bojovníčka, tak rečník áno. No na samotné reči som nikdy nebol, bez urážky, drahá. Potrebujem menšiu ukážku. Záruky.“ Tvrdým pohľadom ma prinútil sledovať len jeho.

„Súhlasíš, drahá Bella?“

„Áno.“ To bolo všetko, čo som dokázala povedať. Začala som sa obávať, akú skúšku po mne bude chcieť. Pokynul rukou Shayneovi, ten sa ladne zdvihol a vykročil na opačnú stranu miestnosti. Zastal pri veľmi starom a drahom perzskom koberci. Zohol sa a strhol ho na stranu. Objavili sa padacie dvere. Jedným šmahom ruky ich otvoril a začal liezť po schodíkoch dolu. Nebolo počuť nič, len Shayneovo šúchanie nôh a postupne zvyšujúce sa výkriky. Typovala som to na ženu, teda na viac žien. Čím dlhšie sme tam stáli a čakali na Shaynea, o to viac sa stupňovali kriky. Boli zúfalé, preplnené strachu a bolesťou. Vťahovalo ma to ako mor. Vyžívala som sa v tej energii, ktorú tá žena vydávala svojím strachom. Z diery sa vynoril vršok Shaynovej hlavy, postupne celé telo. Mal ho skrčené a napnuté svaly naznačovali, že niečo ťahá za sebou. Za ryšavé, mierne vlnité a hlavne špinavé vlasy, ťahal na hor k nám mladú ženu. Mohla mať asi tak sedemnásť rokov. Bola útlej postavy, na každom centimetri jej kože boli vidno kosti. Po celej tvári jej brázdili slzy, ústa otvárala v pravidelných intervaloch a vydávala už len náznaky kriku. Prichádzala o hlas. Ak by nebola taká špinavá a vyhladovaná, bola by prekrásna. Ako tie bábiky v krabiciach, po ktorej každé jedno dievčatko túži. Chce sa s ňou hrať a maznať.

Dievča sa potklo, no Shayne, ako keby to nebral na vedomie, ju ťahal ďalej. Hodil ju pred Evana a v dlaniach mu ostali ryšavé chumáče. Dievča sa schúlilo do klbka a usedavo plakala. Už sa nesnažila kričať ani prosiť o milosť. Vzdala sa. Vedela, čo príde. Každý to vedel. Okrem mňa!

Evan sa lepšie usadil do svojho kresla a predniesol: „Kristin, bola si veľmi, veľmi zlé dievča. Vieš o tom, však? Vždy som ťa miloval, bola si moja najobľúbenejšia a ty si ma takto zradila. Nemôžem si dovoliť takejto nehanebnosti. Vieš, že ťa musím potrestať. Musíš byť príkladom pre ostatné. Dovoľ, aby som ti predstavil tvojho popravcu. Bella?“ Zdvihol na mňa pohľad a pokynul mi rukou, aby som stala pri jeho boku. Učinila som tak.

„Kristin?“ opýtal sa. Nedostalo sa mu žiadnej odpovede. Tentoraz jej meno zreval.

„Kristin!“ Dievča sa zľaklo a začalo ešte viac plakať. Myslela som si, že viac sa to už ani nedá. Dvihla hlavu a pozrela na mňa. V jej očiach sa nedalo nič vyčítať. Vzdala sa všetkého, na ničom jej nezáležalo. Hľadela som na ňu a premýšľala. Prekvapila ma Evanova ruka na mojom predlaktí.

„Ukáž nám svoju lojálnosť, drahá Bella. Pomôž mi potrestať Kristin.“ Naklonil sa ku mne bližšie a zašepkal: „Zabi ju!“ Strnulo som stála na mieste a jediné, čo sa na mne zmenilo, boli moje oči. Vkrádal sa tam chlad, tieň a černota. Nechcela som to urobiť, no zároveň som po tom prahla. Bojovala som so sebou, bojovala som s mojím vlastným zvieraťom, ktoré vystrkovalo pazúry a zvnútra ma driapalo. Chcelo sa predriapať von cez moju kožu, vyjsť na svetlo a brať si všetko. Všetko, čím by ukojil svoj smäd. Evan ma silnejšie stisol a prebral ma tak z agónie. Prikývla som a postavila sa za Kristin. Kľakla som si a privinula sa k jej chrbtu. Jednou rukou som ju ovinula okolo pása a prinútila ju narovnať sa. Druhou som jej odhrnula vlasy stranou a obtrela sa lícom o krk. Zalapala po dychu a strnula. Plač ustal. Jemne som sa o ňu obtierala a pritom hladkala jemnú kožu na rukách a všade, kde som dočiahla.

Pošepla som: „Neboj sa, Kristin, sľubujem, že to nebude bolieť. Počuješ? Sľubujem ti to! Pššššt, moja malá! Neboj sa!“ Popri tom, ako som ju upokojovala, som presunula pravú ruku pod jej bradu a ľavú položila zozadu na hlavu. Trhla som. Ochabla a padla mi do náručia. Zlomila som jej väz. Chvíľu som ju držala v náručí ako matka svoje dieťa a pozerala do jej mŕtvych očí.

„Prečo si použila svoju upírsku silu? Dúfal som, že použiješ zbraň,“ povzdychol si Evan. Švihla som pohľadom k nemu a nútene sa usmiala.

„Skazila som ti zábavu, všakže, Evan?“

„Och, to áno! Skazila.“ Vstala som a nechala telo mŕtveho dievčaťa skĺznuť na zem.

„Nemiloval si ju,“ obvinila som ho. Prudko sa postavil a pristúpil tesne predo mňa.

„Neopováž sa ma už nikdy osočovať a poučovať! Počula si ma? Už nikdy!“

„Iste, Evan, ako si praješ.“ Mierne som zohla hlavou na znak pokory. Vykreslil dosť desivý úsmev a pohladil ma po líci.

„Tak sa mi to páči. Ó, áno! Presne takto. A teraz, moja drahá Bella, vyzleč sa!“

„Čože?“ Ostala som prekvapená.

„Počula si dobre. Vyzleč sa!“

„Ani náhodou. Nato rovno zabudni!“

„Ty si chcela rozšíriť moje rady stúpencov.“ Prikývla som na znak súhlasu.

„Tak budeš robiť to, čo ti, kurva, poviem! Vyzleč sa!“

Nemohla som ďalej odporovať. Nesmela som si dovoliť, aby prekukol moje plány. Vyzliecť som sa mohla. To spravím. No k ničomu inému na nedonúti. A ak áno, Jean-Claude zato zaplatí. On ma zamotal do tohto prúseru. Nech ma akokoľvek priťahuje, prisahám na všetko, čo mi je najdrahšie, že bude pykať!

Zhodila som si popruh od meča, pomaly vyzliekla dlhý a ťažký kabát. Nechala som ho dopadnúť na zem. Odopla som si podpažné puzdro a odložila ho. Čierna podprsenka s popruhmi bol zložitejší kúsok, no podarilo sa mi to rozpnúť zmyselne a sexi. Ostala som stáť s nahými prsiami, bruškom a rukami. Zohla som sa k čižmám a rovnako pomaly som ich rozopla a vyzula. Prsiami som sa obtierala o svoje vlastné stehná. Čierne nohavice, ktoré boli na mne nalepené, som jednoducho roztrhla. Ostalo som pred Evanom stáť len v čiernych čipkovaných nohavičkách a puzdrách s nožmi na každom predlaktí. Úplne som zabudla na všetkých mužov okolo. Sústredila som sa len na Evana. Oči mu žiarili niečím, čo som radšej ani poznať nechcela. Desil ma.

„Vyzleč si aj tie malé, rozkošné nohavičky. Chcem ťa nahú, okrem tých nožov.“ Urobila som, ako povedal.

„Si úchylný debil,“ riekla som.

„Som niečo oveľa horšie,“ povedal s úsmevom. Z nejakej príčiny sa začal rehotať. Nepríjemný škrekot. Mala som silnú nutkanie si zapchať uši. Skončil tak rýchlo, ako rýchlo začal. Pristúpil ešte o krok bližšie, zdvihol ruku a pomaly ňou začal prechádzať nad mojimi prsiami. Ako keby cítil niečo, čo mi ostatní nie. Pokrútil hlavou, odstúpil a zavolal k nám Shaynea.

„Priateľ môj, potrebujem potešiť. Buď tak láskavý, zober Bellu, Amandu a Philipa. Príďte ku mne do spálne.“ Otočil sa odišiel z miestnosti. Ostala som strnulo stáť a prehrávala si jeho slová ešte raz. Potrebuje potešiť. Potešiť? Ako potešiť? Začula som šuchot látky, a tak som sa obzrela. Zbadala som vyzlečenú Amandu, Philipa aj Shaynea ako na mňa pozerajú. Ako som si myslela, Shaynea bol z nich najkrajší. Philip bol na môj vkus až príliš chudý. Mal síce svaly, no nevyzeralo to dobre. Tie náušnice ho tiež bohvieako nezkrášlili. Amanda mala síce krásne telo, no šľachovité a na ženu príliš viditeľné svaly. Prsia mala malinké. Ako dievčatko. Nadvihla som jedno obočie a môj nič nechápajúci pohľad vravel za všetko, keďže sa Shayne ozval: „Nechceš rozhnevať Evana, Bella. To mi ver. Poď, prosím, urobme, čo bude od nás chcieť a možno sa dožijeme ďalšieho dňa.“ Možno to bolo tým prosím a možno jeho zničeným a unaveným pohľadom, čo ma prinútilo pohnúť sa smerom k nemu a chytiť sa jeho ruky. Neviem, čo chce Evan, aby sme urobili, no už teraz viem, že sa mi to páčiť nebude! Kurva! Prečo stále ja sa musím dostať do takýchto situácií? Ako keby som nemala dosť problémov v mojom súkromnom živote, ešte trpieť aj takéto sračky. Shayne ma ťahal za sebou, keď zastavil a otočil sa na mňa. Oči sa mu zmenili, tentoraz v nich hrali iskierky vzrušenia.

„Splní sa mi želanie, vieš?“ povedala a mrkol na mňa.

„Aké želanie?“ opýtala som sa nechápavo.

„Od kedy sme sa bozkávali, posielal som modlitbičky a želal si ťa. Potreboval som vyskúšať tvoje krásne telo. Zaryť si do pamäti tvoje krivky, pohyby, keď ťa privediem k orgazmu. Tvoje výkriky a stony. Och, áno! Vyšukám ti mozog z hlavy. Už sa na to tešíš tak ako ja, Bella?“

JEAN-CLAUDE, SI MRTVY! Toto som si opakovala po celý čas, ako ma Shayne vliekol k Evanovi do spálne. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 12. kapitola: