Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 14. kapitola

16.11.2012 (14:30) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1600×

Skôr, ako som stihla otvoriť ústa a niečo povedať, prehovoril Evan: „Bella, konečne! Mám pre teba úlohu. Potrebujem, aby si niekoho zabila. Dnes si sa s ním zoznámila. Volá sa Edward. Edward Cullen.“

Nedokázala som sa pohnúť. Možno som len zle počula. Civela som na Evana ako retard. Snažila som sa dať dokopy a neukázať mu nič, len prázdnu tvár. Chcela som byť pred ním ľahostajná. Zradilo ma moje srdce. Ústa sa mi mierne pootvorili a oči rozšírili. Evan sa na mne dobre zabával.

„Čo je, Bella? Prečo si taká šokovaná?“

„Ehm, pravdu povediac - sama neviem.“

„Nevieš?“ Evan uprene pozoroval moje reakcie. Zamračene som mu odpovedala: „Nie, neviem.“ Vedela som, že si všimol mojej reakcie.

„Len sa čudujem, že si ostala zarazená. Nebodaj sa poznáte?“

„Nie, nepoznám ho. Prečo? Mala by som?“ opýtala som sa mierne vykoľajená.

Sledoval ma svojimi diabolskými očami a premýšľal, čo si má o tom myslieť. Nakoniec potriasol hlavou ako mokrý pes a prehovoril: „Dobre, nechajme to tak. Zlatko, chcem, aby bol mŕtvy čo najskôr. A diskrétne, prosím. S ním si nemôžem dovoliť verejnú popravu. Škoda, s tvojím podaním by to bola zábava.“

„Nehovor mi zlatko!“ slová som drvila pomedzi zuby.

„Nebuď taká urážlivá. Budem ti hovoriť tak ako ja chcem. To už sme si snáď vyjasnili.“ Úsmev mu zmizol a nahradil stoický chlad.

„Nemysli si, že ma zastrašíš, Evan. Vieš veľmi dobre, kto som a čoho som schopná. Prestaň sa so mnou zahrávať. Dúfam, že som sa vyjadrila jasne.“ Posunul sa vyššie na posteli a rukou sa pokúšal odohnať chlapov.

„Vypadnite! Všetci von!“ Jediný Shayne sa mu ešte viac schúlil pri boku a silnejšie ho objal. Hlavu mu položil do lona a obtieral sa o jeho slabiny. Bolo to nechutné.

„Shayne, to isté platí aj pre teba.“ Evan sa snažil ho zo seba dostať, keď Shayne nečakane zobral jeho úd do úst a začal ho láskať jazykom. Keďže nebol vzrušený, dokázal ho Shayne vziať celého do úst až po koreň. Evan zavzdychal, chytil Shaynea tvrdo za vlasy a viac si ho tam pritlačil. Ani sa nezačal dusiť! V pravidelných intervaloch ho sal. Potrebovala som sa otočiť a nepozerať sa na to, no pôsobilo by to ako slabosť. A ja slabá nie som. Keď to oni dokázali robiť predo mnou, tak ja sa na to dokážem pozerať. Potrebovala som sa začať na niečo sústrediť, preto som sa vrátila tam, kde sme skončili.

„Prečo ho chceš dať popraviť? Pokiaľ viem, tak len dnes k nám prišiel. To už stihol niečo vyviesť?“ Hlas som mala ľahostajný, no keby mi srdce bilo, zobudilo by to nebožtíkov v okruhu sto kilometrov. Snažila som telesné reakcie korigovať a nedať Evanovi zámienku, aby si myslel, že s Edwardom niečo mám.

„Doteraz si sa ešte nikdy nepýtala, kto čo vyviedol pred tým, ako si ho odpravila. Prečo to potrebuješ vedieť teraz?“ Hlas sa mu zadrhol, keď Shayne použil trošku aj zuby. Vťahoval vzduch a snažil sa sústrediť na náš rozhovor, no ako sa zdalo, Shayne bol v tomto veľmi skúsený.

„To je pravda, lenže doteraz som nikdy nezabíjala niekoho, koho si poznal len pár hodín. Zvedavosť je mrcha. A u ženy je to stonásobné,“ uškrnula som sa.

Evan sa tiež usmial, znežneli mu rysy a povedal: „Drahá Bella, ty si všetko, len nie žena.“

Tak teraz neviem, či sa mám uraziť, alebo to vziať ako kompliment. Preto som sa opýtala: „Hm, teraz neviem, či sa mám uraziť.“

„Och, to v žiadnom prípade. Si ženou na prvý pohľad. Tou fyzickou stránkou, no vo vnútri si stokrát lepšia ako hocaký muž. Zabíjaš nemilosrdne a bez rečí. Si prvotriedny zabijak, ktorý však má svoj vlastný rozum. Je to obdivuhodná vlastnosť, no niekedy dokáže liezť na nervy.“

Tak teraz som už naozaj otvorila ústa do korán. Nemohla som uveriť tomu, že ma tu Evan vychvaľuje.

„Preto som sa rozhodol, že po smrti Edwarda Cullena, sa staneš mojou pravou rukou. Ustanovím ťa tiež za môjho nástupcu. Môjho dediča. Čo ty na to? Ceremónia by sa mohla odohrať presne o týždeň.“ Začal hladkať Shaynea a pošuškal mu: „Drahý, nechaj tak, prosím, lebo to už nevydržím.“ Shayne poslúchol, naposledy prešiel jazykom po celej jeho dĺžke a uvelebil sa mu na podbrušku.

„Evan, som nesmierne poctená, ale... neviem, čo mám povedať. Ja... musela by som si to rozmyslieť.“ Veci sa pohli neuveriteľnou rýchlosťou. Nestíhala som. Ako sme sa dostali od popravy k dedictvu?
„Rozmyslieť? Nad čím chceš rozmýšľať? Jednoducho to prijmi.“

„Netlač na mňa, prosím. Potrebujem si to premyslieť. Nie preto som prišla k tebe a ty to vieš.“ Súhlasne pokýval hlavou, a preto som pokračovala: „Nie som na tieto mocenské hovadiny. Mne je dobre tak ako je. Trochu zabíjania, sexu, pohody. Toť vše.“ Krčila som pritom plecami, akoby mi na ničom inom nezáležalo.

„A čo láska, Bella?“

„Čo s ňou má byť?“ Začala som sa cítiť nepríjemne. Menil témy extrémnou rýchlosťou. Zase zachádzal do vecí, pri ktorých som sa nevedela tváriť ľahostajne.

„Už si poznala lásku?“ opýtal sa Evan. Zamyslela som sa nad tým, čo mu mám odpovedať. Rozhodla som sa, že poviem pravdu. Aspoň sčasti.

„Ja... milovala som ako človek.“ Videla som, že Evan chce počuť môj príbeh, no nebola som pripravená o tom rozprávať, preto som rýchlo pokračovala: „A milujem aj ako upír. No milujem inak ako ostatní. Neviem prečo, nechcem to riešiť, no poriadne mi to skomplikovalo život. Milujem rovno troch mužov, za ktorých sa budem biť. No len za jedného som ochotná položiť život.“

„Kto je to, Bella?“ Evan bol neoblomný. Viem čo chcel počuť.

„Prečo chceš zabiť Edwarda Cullena?“ zaútočila som. Zmena témy ho mierne vyviedla z kontextu. Hlboko si povzdychol a napokon prehovoril: „Viem, že je od Jacquesa. Preto musí byť mŕtvy.“ Jeho oči sa mi zavŕtali hlboko do mojich. Nenávisť, čo sa v nich odrážala nebola namierená priamo na Edwarda. On bol len niekto, na kom sa môže Evan vyvŕšiť a uspokojiť tú zvrátenú osobnosť, čo mu okupuje väčšinu mysle.

„Chápem, ale nemôžem ho zabiť.“ Shayne zdvihol hlavu a nechápavo na mňa pozeral. Nikto sa zatiaľ Evanovi nepostavil na odpor. Ak sa tak stalo, zabila som ho. Jednoduché.

„Čo si povedala?“ opýtal sa neveriacky Evan.

„Dobre si počul. Nezabijem ho. A ak sa ho pokúsi ktokoľvek dotknúť, zabijem ho! Nehrajte si so mnou, Evan. Stojím pri tebe, ale Edwarda sa nikto nedotkne!“ Hlas som mala stále ľahostajný a pokojný. Evan zhodil zo seba Shaynea a priskočil ku mne. Bol vyšší odo mňa asi tak o dvadsať centimetrov, čiže som musela zakloniť hlavu. Je dosť ťažké tváriť sa drsne, ak si musíte vykrútiť krk, aby ste mu vôbec videli do tváre. Jeho rozzúrený ksicht bol nalepený blízko môjho nosu, oči mal stočené k mojim a prskavo povedal: „Ako sa opovažuješ mi protirečiť a k tomu všetkému ešte aj vyhrážať? Asi si zabudla kde je tvoje miesto a budem ťa to musieť naučiť.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom zašepkal: „ Ty si chcela boj, Isabella, budeš ho mať.“ Vtom sa rozrazili dvere na spálni a vlietli dnu Amanda, Philip a pár hyenodlakov. Osobne som ich nepoznala, no zopár z nich tancovalo v bare. Jedinou ženou bola Amanda. Obkľúčilo ma päť mužov, pričom Shayne len naďalej ležal na posteli. Oprel si dlaňami bradu a pozoroval čo sa bude diať. Vydýchla som vzduch a narovnala sa. Zbrane som, od kedy som u Evana, ani raz nezložila, takže pravou rukou som tasila sig sauer a snažila sa naposledy prehovoriť Evana: „Odvolaj ich. Vieš veľmi dobre, že zomrú.“

„Nie, nič také neviem.“ Zazubil sa a kývol na nich. Amanda a Philip ma obkrúžili a postavili sa mi za chrbát bližšie k posteli. Ostatní štyria chlapi sa pomalými šuchotmi približovali spredu. Mierne som sa prikrčila, vystrela ruku so zbraňou a kopírovala ich telá. Mierila som im trochu vyššie než je hruď, aby som neminula.

„Hej, chlapci, nepoznám vás, no vy mňa určite áno. Prečo chcete zomrieť a ani neviete prečo?“ prihovorila som sa k nim sledujúc ich cez hlaveň zbrane. Traja z nich zastali a začali premýšľať. Bolo jasne vidieť ako sa im krútia kolieska v hlave. Ten štvrtý bol vzrastovo malý, krátke čierne vlasy módne upravené, neprestal postupovať vpred a prehovoril: „Nepočúvajte ju. Vieme, kto si, to áno. Lenže Evan je náš pán a ak on niečo povie, mi to slepo poslúchneme.“ Preboha, počúva sa ten chlap?

„Tak potom mi je ťa ľúto,“ povedala som. Zavrčal a prikrčil sa.

„To mala byť urážka?“

Zasmiala som sa a riekla: „Ak sa ma nato musíš pýtať, tak potom si sprostejší než som si myslela.“ Zúrivo zreval a rozbehol sa proti mne. Neváhala som ani sekundu. Vystrelila som. Trafila som ho priamo do srdca. Guľky, ktoré mi dal Nathaniel, aby som používala, mali zaujímavý efekt. Spredu ako vošli nebolo vidieť nič len malú dierku. No zozadu už nevyšli, skôr vybuchli a urobia tak prenádhernú dieru zívajúcu dokorán. Ten čiernovlasý neskončil inak. Ako som ho trafila, strela ním odhodila dozadu, otočila a padol na tvár. Na jeho chrbte zívala diera vo veľkosti mojej päste. Pretrhlo mu to kosti a šľachy. Na zem prúdila čerstvá krv a kúsky mäsa.

„Uh, ani som nevedela, čo dokáže nové strelivo. Takže, páni, kto je ďalší na rade?“ Videla som im v očiach strach. Tak veľmi sa báli smrti. No tak sa zdá, že sa viac boja Evana než mňa. Postupovali pomaly, neboli si istí. Rýchlo som schovala sig a vybrala z predlaktia obidva nože. Boli malé, dalo sa s nimi zabiť, no boli skôr na hranie sa. Trhaním a hryzením by som taký efekt ako so striebornými nožíkmi neurobila. To viem. Zručne som nimi obracala a pozorovala súperov. Potrebovala som dostať moje monštrum na povrch. Vyprázdnila som si myseľ, schovala sa do úzadia a vytiahla von tú príšeru, čo sa vo mne ukrývala. Oči sa mi zmenili na čiernu, pery vykúzlili hrôzostrašný úsmev. Desila som aj samu seba. Chlapcom oproti nabehali zimomriavky, ústa mali dokorán, no stále sa približovali. Ako keby proti svojej vôli. Z úst mi vyliezol smiech. Smiala som sa šanci niekoho zabiť a poriadne si to užiť. Cítila som ako sa vzadu Evan pomrvil. Cítil aké zmeny mnou prešli. A bál sa. Vnímala som mužov predo mnou. Kúpala som sa v ich strachu. Bol to opojný pocit.

„No tak, poďme sa už hrať,“ nevydržala som a vypustila z úst. Dvaja z nich sa odhodlali a zaútočili. Nepremenili sa. Neviem prečo, no v tejto podobe mi nemôžu až tak ublížiť. Nechápala som, prečo sa nepremenia. Takto si len idú po smrť. Rukoväte som silnejšie a istejšie chytila, rozkročila mierne nohy a zhrbila sa. Bola som tak menšia a lepšie môžem zaútočiť. Počkala som si kým nebudú na dosah a presne mierenými ranami ich začala rezať. Boli to malé a plytké rany, no striebro im zdvojnásobovalo bolesť. Hrotom som im poranila predlaktia, ktorými sa ma snažili chytiť. Vyzeralo to ako tanec. Smrteľný tanec. Krv prýštila z rán a kreslila na nás svoje obrazy. Tretieho som si nevšímala a vyžívala sa v preliatej krvi. To bola moja chyba, ktorú už v živote nezopakujem. Odniekiaľ sa na mňa vrhol ten tretí. Dopadol mi na chrbát, priľahol ma tvárou dolu a zaistil ruky. Zahryzol sa mi do pleca. Vykríkla som od bolesti. Lomcoval s ním ako pes a snažil sa ho odtrhnúť. Nestihla som dvihnúť ani štít. Tá bolesť ma ochromila. Neviem, čo sa to stalo, no pocítila som, ako niečo zo mňa vyteká. Bolo to šialené. Jeho zuby boli ostré ako britva. Ak by som bola človek, povedala by som, že som cítila ako mi trhá šľachy, žuje mäso a sŕka moju krv. No nebola som a nemohla som to cítiť. No ja som to kurva tak cítila! Končene som sa spamätala, spustila štíty a odhodila od seba. S ťažkosťami som sa postavila. Otočila sa a zbadala, ako ma už všetci traja znovu obkľúčili. Ich tváre boli šokované. Ten, čo mi vyrval kus tela mal zakrvavené ústa. Rovnako som skamenela šokom. Rukou som si siahla na plece a pocítila mokro. Stiahla som ju a prezerala. Bola na nej krv. Krvácala som. Vtedy mi to došlo. To Shayne. To on mi to spravil, nech to bolo hocičo. Vedela som, že nie je človek. Pozrela som sa na neho a opýtala sa: „Čo si zač a čo, dopekla, si so mnou urobil?“ Vrčala som ako nepríčetná.

„Nemaj strach, nebude to trvalé,“ povedal to so stoickým pokojom. Stále ležal nahý na bruchu a opieral si bradu rukami. Jeho oči ma prosili, aby som bola ticho a na nič sa nepýtala. Nechcela som vyhovieť jeho prosbe. Chcela som ho roztrhať, rozpárať vlastnými rukami a vysať z neho krv. Videl mi to v očiach. Vedela som, že áno. Mykol sa, no ostal vo svojej polohe. Neviem, čo so mnou urobil, no oslabil ma. Skurvysyn jeden! Ak skoncujem s týmito tu a Evanom, bude ďalším v poradí. Zahmlil sa mi zrak, nerozmýšľala som nad ničím iným ako, že tu každého povraždím. Nezaujímali ma Volturiovci, ktorí keď sa to dozvedia ma pravdepodobne dajú popraviť. Videla som červene a podľa toho aj konala. Zúfalo som zavrčala a rozbehla sa proti tým trom. Nože som odhodila a vytiahla sig sauer aj berettu, ktorú som mala zastrčenú vpredu v rifliach. Mala som dlhú košeľu, takže bola pekne skrytá. Vystrieľala  som do nich celý zásobník sigu a beretty. Boli doslova rozpáraní. Krvou som bola celá potrieštená. Evanov vínovočervený koberec pohlcoval preliatu krv a tvorilo to dokonalý obraz. Vyzeral ako keby krvácal. Vymenila som zásobníky, postavila sa nad nich a strieľala im do tváre, pokým z nich neostalo niečo neidentifikovateľné. Boli ako rešeto. Ani zubné záznamy by im nepomohli ich identifikovať. Všade okolo sa váľali kusy odstrelených tiel. Kráčala som po ich vyvrhnutých vnútornostiach. Amandu a Philipa som nikde nevidela, no cítila. Skryli sa za posteľ. Otočila som sa ich smerom a zrevala: „Viem, že ste tam. Vylezte spoza tej postele, ľahnite si na zem a ruky za hlavou. Okamžite!“ Vyšli spoza postele a urobili, čo som im povedala. Berettu aj sig som odložila a vytiahla meč ukrytý medzi mojimi lopatkami. Našťastie mi ten dlak neprehryzol puzdro ani popruhy čo mi ho držalo.

„Pohnete sa a ste mŕtvi. Dúfam, že som sa vyjadrila jasne!“ Obidvaja prikývli. Ležali na zemi tvárou dolu a ruky mali za hlavou.

Začala som sa približovať k Evanovi. Ten parchant dnes zdochne. Pocítila som, že sa mi niečo zosúva po líci. Bolo to teplé, vlhké a mäkké. S rukou som nato siahla a zotrela z tváre. V ruke mi ostal kúsok nejakého mäsa. Odhodila som ho na zem a krvavú ruku priblížila k ústam a mrsknutím jazyka ochutnala krv. Pritom som sa celý čas pozerala na Evana a nechala ho nahliadnuť do mojich prázdnych očí, nech vidí čoho som schopná, a že sa nebojím ho zabiť. Skôr naopak mi bude veľkým potešením.

„Si mŕtvi. Zdochneš!“

„Nezabila by si ma.“ Bol si istý. Pristúpila som bližšie a podvihla meč. Hrotom som mu prechádzala po líci cez krk, po paži až na bok. Oči som mala prázdne. Nebol v nich žiaden cit. Zrazu mi z pier unikol diabolský smiech. Neviem odkiaľ sa vzal, no vedela som, že sa mením na monštrum. Nechala som ho, nech uvidí v mojich očiach, čo ho bude čakať. Tvár mu zbelela a zajakával sa.

„Ty... ty by si ma vážne zabila.“

„Konečne si to pochopil, Evan. Nechcela som byť tvoj nepriateľ, no nedal si mi na výber. Nemal si ma chcieť ovládnuť a nemal si sa dotýkaj toho, čo patrí mne. A Edward Cullen je môj! Chcel si zabiť jeho a rovnako aj mňa.“ Videla som mu v očiach strach. Vtom sa otvorili dvere do spálne a vošiel Edward. Jeho tvár bola zbavená akýchkoľvek emócií, no vedela som, že sa o mňa bojí a zároveň sa mu hnusím. Vedel, že všetky tie mŕtve telá v izbe je moja práca.

„Bella čo sa tu deje? A...“ zasekol sa. Prišiel ku mne bližšie a zodvihol ruku. Všimol si môjho zranenia. Jemne sa ho dotkol, no aj tak som sa mykla. Evana som nespúšťala z očí a zároveň nechala Edwarda, nech mi preskúma plece.

„Neviem, čo to je, ale krvácam. Mám všetky schopnosti upíra ale... Ja proste neviem. Nechaj nech zabijem Evana, a potom sa porozprávame so Shaynom.“

„Shayne? Čo s tým ma spoločné Shayne?“ opýtal sa Edward.

„Poviem ti to potom.“ Viac som ho nepočúvala. Voľačo hovoril, no moje všetky zmysli sa sústredili len na Evana. Prechádzala som mu špičkou meča po líci a pritlačila. Vytreskol malý prúd krvi. Naklonila som sa k nemu, pričuchla a užívala si tú vôňu nadprirodzenej krvi. Cítila som Evanov strach, triasol sa, no nechcel to dať najavo. Ucítila som isté vibrácie okolo seba. Vtedy som si uvedomila, že som natiahla okolo nás štít, aby sa k nám nik nedostal. Edward naň celou silou narážal spolu s Amandou a Philipom. Chceli ma zastaviť. Vedela som v kútiku mysle, že nesmiem Evana zabiť, no myseľ som mala zatemnenú a nedbala som na nič. Neznesiem, aby mňa alebo Edwarda naďalej niekto ohrozoval. Vypustila som ich z hlavy a znova sa sústredila na dlaka predo mnou. Tiež niečo vravel, no nepočula som. Spievala mi totiž jeho krv. Líce mal celé krvavé. Oprela som sa jednou rukou o jeho hruď a viac sa naklonila k tej lahodnej tekutine. Obzerala som si obraz čo vytvorila, ako pomaly tiekla, kvapka za kvapkou. Hypnotizujúce. Čím bližšie som bola, tým neodolateľnejšie to bolo. Oprela som si líce na jeho a nechala si ho zmáčať. Ostala som tak len sekundu. Odtiahla som sa a špičkou jazyka mu začala líce čistiť. Evan sa podo mnou zachvel a cítila som, že tam dole stvrdol. Páčilo sa mu to. Pozrela som sa mu do tváre a zbadala tam sex, túžbu, potrebu. Neviem, čo čakal, no nechystám sa ho pretiahnuť, chcem ho zabiť! Mučiť. Videl to na mne, chytil ma za ruky a snažil odtlačiť. Mala som silu a preto sa mu to nepodarilo. Uvedomil si moju slabinu skôr než ja, rýchlosťou kobry zaútočil už na moje poranené rameno a zahryzol sa hlbšie. Šklblo mnou, no nechala som ho. Pil moju krv a snažil sa prehryznúť hlbšie. Podvihla som meč, rýchlym a tvrdým ťahom ho zapichla do jeho boku. Vrážala som ho pomaly, centimeter za centimetrom. Krútila som rukoväťou aby som našla cestičky a spravila čo najväčšie škody. Evan sa mi šklbal v náručí, driapal mi kožu rukami zmenenými na pazúry. Necítila som bolesť. Práve naopak. Bola to úľava. Dostala som sa z dosahu jeho rúk, chytila rúčku meča do obidvoch rúk a trhla ním dopredu. Vyšiel z jeho tela a preťal celú brušnú dutinu. Urobila som mu tam obrovskú dieru. Spolu s mečom vyšli von črevá, boli potrhané. Okamžite miestnosť zalial puch perforovaných čriev. Bolo to odporné a byť človek, rovno ho ovraciam. Takto som len zadržala dych. Evan sa zviezol na kolená a chytal si brucho. Snažil sa vopchať všetko späť. Ruky sa mu triasli, nevládal. Črevá mu viseli cez prsty. Dvihol hlavu a očami ma prosil nech to skončím. Videla som, že mu zrak zahaľovala hmla. Odchádzal. Odhodila som meč, postavila mu za chrbát, chytila mu hlavu do rúk a zašepkala: „Si nebezpečný hajzel. Nesmieš žiť. Každému len ubližuješ.“

Vypľul krv a snažil sa prehovoriť. Trhane sa nadýchol a prehovoril: „Be-lla, si-si-si to isté čo-čo ja. S-som na te-teba pyšný.“ Zúrivo som zavrčala a trhla. Zlomila som mu väz, a potom som mu hlavu začala trhať. Vôbec to nejde tak ako keď niekto napríklad trhá látku. Je to oveľa ťažšie, špinavejšie. Tie zvuky naháňajú hrôzu, no ja som sa v nich vyžívala. Počula som neuveriteľný piskľavý krik. V rukách som už držala odtrhnutú Evanovu hlavu a obzrela sa za tým zvukom. Amanda a Philip boli na sebe zrútení a kričali. Kričali za Evana. Nechápala som tomu. Kúsok od nich stál Edward, divoko gestikuloval a niečo hovoril. Začala som sa naňho sústrediť.

„Bella? Bella? Počuješ ma?“ Len som neprítomne prikývla.

„Láska, zhoď svoj štít. Prosím,“ hovoril naliehavo. Spustila som ho a už ma držal v náručí. Evanovu hlavu niekam odhodil a začal ma kolísať. Cítila som sa úžasne.

„Musíme odtiaľto vypadnúť. Ako sa dá odtiaľto dostať?“ začala som nad tým premýšľať. Šlo to nejak z tuha. Vtedy ma niečo napadlo.

„Edward, potrebujem svoje zbrane. Kde sú?“ Poobzeral sa, pozohýnal sa po ne a ja som ich z jeho náručia podvíhala. Hneď som sa pri všetkých tých dlakoch cítila bezpečnejšie. Predsa len striebro je striebro.

„Nevieme odtiaľto nepozorovane odísť. Je to tu všetko samí dlak. Ja... je mu to ľúto, Edward. Urobila som blbosť. Ohrozila som ťa ešte viac.“

„Netráp sa tým miláčik, dôležité je, aby som ťa odtiaľto dostal a zastavil to prekliate krvácanie. Nechce to prestať!“ Vtom okamihu sa ozval Shayne.

„Poďte so mnou. Poznám tajnú chodbu, ktorou sa dostanete von. A zato, čo je s Bellou môžem ja. Musel som to urobiť. Neskôr to pochopíte a snáď ma nebudete zato odcudzovať. Po pár hodinách sa vrátiš do normálu, to ti sľubujem.“ Hovoril tak vážne.

„Nebudeme ťa odcudzovať? Veď mohla zomrieť! Ty...“ prerušila som Edwarda, aj keď mal pravdu a spýtala sa: „Čo si zač?“ Musela som poznať odpoveď na túto otázku.

„Som niečo, čo každý v našom svete po stáročia zabíjal. Lepšie, ak neviete, čo som. Nechcel by som vás zabiť. A okrem toho, obľúbil som si ťa Bella.“ Zasmial sa, ako keby povedal nejaký vtip.

„Vôbec ničomu nechápem a úprimne ma z teba bolí hlava. Dúfam len, že mi raz budeš natoľko veriť, aby si mi to povedal.“

„Ale ja ti, Bella, verím dosť na to, aby som ti to povedal. Lenže nie si nato pripravená. Ešte príde ten čas, a potom budeš ľutovať, že si to vôbec chcela vedieť. No teraz už poďme skôr než nás obkľúčia.“ Rozbehol sa smerom do kúpeľne. Snažila som sa sledovať, kade to ideme, no ako náhle Edward vstúpil do kúpeľne, zahmlil sa mi zrak a pohltila ma temnota. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 14. kapitola: