Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 15. kapitola

23.11.2012 (18:45) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1767×

Veľmi by som sa vám, dievčatá, chcela poďakovať za vašu podporu. Je to vôbec prvé niečo, čo som sa odvážila napísať. Všetkým vám ďakujem a obzvlášť VictoriiJamesLaurent. :D Dúfam, že sa Vám aj ďalšie kapitoly budú páčiť a prepáčte mi tie romantické pasáže, ale to mi vážne nejde. No snažím sa. :) Takže príjemné čítanie.

Necítila som nič, žiadnu bolesť, výčitky, strach. Bola som prázdna a pokojná. Začala som vnímať okolité zvuky. Čiastočky prachu mi poletovali okolo hlavy, ševelenie koberca a prudké výkriky sa mi zarezávali do mozgu. Niekto sa hádal. Edward. Edward a Nathaniel. Kde to, sakra, som a čo sa stalo? Pamätám si akurát len toľko, čo sa stalo u Evana. Kde som to, že tu je aj Nathaniel?

Pomaly som otvorila oči a snažila sa privyknúť na tak prudké svetlo. Ležala som v izbe, ktorá bola moja počas pobytu u Jacquesa. Tak sa zdá, že sa nám podarilo uniknúť. Bola som poumývaná a oblečená do priliehavým modrých šatočiek tesne nad kolená. Elegantný štýl. Neviem, odkiaľ ich vyhrabali, no boli otrasné. Potrebujem niečo svoje a to veľmi rýchlo. Posadila som sa a začala sústrediť na tých dvoch. Ten pohľad bol na nezaplatenie.

Edward mal na sebe len biely krátky uterák opásaný cez pás a strategicky mu tak zakrýval to, čo malo byť ukryté. Po celom tele mu stekali kvapôčky vody a tvorili na jeho kamennej pokožke majstrovské dielo. Musel pred chvíľkou vyliezť zo sprchy. Mala som chuť vstať a jazykom zlízať každý milimeter jeho tela. Vlasy mal mokré a spadali mu do očí. Napínal svaly, zatínal päste. Nathaniel naopak bol oblečený v čiernych tesných rifliach, doplňoval to čiernym krátkym tričkom s výstrihom do véčka. Dlhé vlasy mal spletené a nejako zatočené na hlave, čiže konečným výsledkom bolo, že sa zdali byť kratšie než ako v skutočnosti boli. Nevidela som na ňom žiadne zbrane, takže sa môžem domnievať, že sme zatiaľ v bezpečí. Vôbec si ma nevšímali.

„Povedal som ti, aby si vypadol! Ak sa prebudí, chcem, aby videla len mňa! Presvedčím ju, aby sme išli naspäť k mojej rodine!“ zakričal Edward.

„Nebuď naivný, preboha! Poznáš ju dlhšie než ja a Jean-Claude a pritom o nej nič nevieš!“ oponoval mu Nathaniel. Ach do riti, prečo ja? Prečo musím riešiť vždy takéto sračky?

„Dosť! Prečo ma po tak ťažkom dni musíte prebudiť krikom a hádkami? Čo som komu urobila!“ bedákala som.

Obidvaja sa na mňa pozreli a zastonali: „Bella!“

Edward dvoma rýchlymi krokmi priskočil ku mne a dostal sa tak nebezpečne blízko. Nohy mal mierne rozkročené, tým pádom sa maličký uteráčik roztvoril a nechal ma zahliadnuť kúsok kože. Svaly sa mi napli a zatúžila som mu olizovať tú hladkú časť jeho semenníkov a pokračovať po celom úde, až by som ho celého pojala a láskala ho ústami. Z hrdla mi vychádzalo vrčanie. Prinútila som sa pozrieť Edwardovi do očí. Všimol si moju reakciu na jeho nahé telo. Ten šmejd to urobil naschvál! Ak by tu nebol Nathaniel, prešlo by mu to. No takto...

„Obleč sa, Edward.“ Ublížene na mňa zazeral.

„Veci mám vo svojej izbe.“

Nadvihla som obočie a neveriacky naňho pozrela.

„Tak choď do izby a obleč sa.“

„Ale Bella...“

„Žiadna Bella,“ skočila som mu do reči. Smutným kukučom sa otočil a vypochodoval z miestnosti. Povzdychla som si a stočila svoj pohľad na Nathaniela.

„Tak a teraz ty. Povedz mi všetko, čo vieš.“ Postavila som sa a začala som si prstami prečesávať dlhé vlasy. Musím sa ostrihať.

Nathaniel pozoroval moje pohyby a úsmev na jeho perách neveštil nič dobré. Bol nádherný, to áno, a moje vnútornosti sa stiahli pri pocite lásky a nehy, čo som k nemu pociťovala, no ten úsmev veštil niečo zlé. Neviem, prečo som sa bála, no bolo to tak. Pristúpil ku mne bližšie a bližšie, až sme sa šatami skoro dotýkali. Dvihol ruku, ktorou ma pohladil po líci, zašiel ňou dozadu na krk a silno stlačil. Druhou mi oblapil pás a pritlačil si ma na hruď. Cítila som, ako sa pohybujú jeho svaly. Bolo to úchvatné.

Priblížil sa tvárou ku mne, úsmev mu zmizol, oči privrel a našpúlil pery. Ak by sa dalo, rozosmiala by som sa. Takto som sa len naklonila bližšie a dokončila bozk. Ako náhle sa nám pery spojili, vytryskol v mojom vnútri ohňostroj pocitov. Jazykmi sme tancovali náš zvláštny tanec, ústa sa pohybovali v kópii toho druhého. Chutil krásne, bol pre mňa niečo ako slnko. Keď som bozkávala Edwarda, cítila som v jeho chuti domov, útočisko. Pri Jean-Claudeovi len obrovskú spaľujúcu vášeň a túžbu. Odtrhol sa odo mňa celý zadychčaný. Stále mal zavreté oči, no znovu vyčaril ten zvláštny úsmev.

„Čo je? Čo mi tu ukazuješ zuby?“ Začal sa rehotať tak veľmi, až musel odstúpiť a zlomil sa v pase.

„Aggrrch,“ rozčúlene som vzdychla. „Nikto z vás nie je normálny!“ kričala som. Bola som rozčúlená. To si zo mňa uťahuje? Nathaniel sa narovnal a bolo vidieť už iba malé zášklby ako ho ústa neposlúchali.

„Bella, prepáč mi to. Nesmial som sa tebe.“ Prišiel ku mne a chcel mi pohladiť líce, no uhla som mu. Nebude ma chytať!

„Ale no tak, princezná, nebodaj sa hneváš?

„Nehovor mi princezná!“ Skoro som si dupla od zlosti. Ako som sa zlostila a v duchu nadávala, sa Nathaniel premiestnil za mňa a zozadu ma objal. Uväznil mi aj ruky, tak som nehybne stála a čakala, čo povie alebo urobí.

„Neviem, prečo si nahnevaná, Bella. Už som sa ti ospravedlnil a ten smiech nebol mienený zle. Som len šťastný, že si pri mne a nie si zranená. Teda, keď ťa Edward priniesol a videl som tvoje skrvavené telo, skoro som ho zabil. Ja... chcem len tým povedať, že... huh, ako to len poviem,“ koktal mi tu a ja som vôbec nemala ani páru o čom to tu celé je.

„Milujem ťa, Bella. Uvedomil som si to, keď si tu nebola. Moje srdce bolo prázdne, nemalo pre koho biť. Potreboval som láskať tvoje krásne telíčko, vidieť tvoj úsmev, zabávať sa na tvojich zúrivých výstupoch a sledovať tvoj pokoj a vzrušenie pri zabíjaní.“ Keď to hovoril, bola som ako z kameňa. Hladkal mi ruky a keď povedal to o zabíjaní, strhla som sa. Ako to myslel?

„Ako si myslel to posledné?“

Otočil si ma čelom k sebe  a povedal: „Myslel som to tak, že ťa milujem so všetkým, čo je s tebou spojené. To monštrum, ktoré je v tebe, si ty, Bella. Ťažko sa to počúva, no vieš veľmi dobre, tak ako ja, že je tvojou súčasťou a už sa ho nezbavíš, nech akokoľvek chceš. A milujem aj tú tvoju časť. Nie ako Edward, ktorý...“

„Nepleť sem Edwarda,“ skočila som mu do reči. „Hraj fér, Nathaniel. Vieš, že to je to, čo si na tebe vážim, tak to nekaz.“

„To je pravda, lenže nikto iný okrem mňa to nerobí a stavia ma to tak do nie priam priaznivej pozície, nemyslíš?“

„Práve naopak.“ Vnorila som prsty do jeho zapletených vlasov, rozuzlila to čudo, čo mal na hlave, a nechala mu vrkoč spadnúť na chrbát. Odvíjal sa, až kým sa nedotkol s hlasným plesknutím jeho členkov. Hladila som mu ho, začal sa mi ovíjať okolo ruky ako had. Živá hebká hmota.

Začala som mu ho rozpletať. Chvíľu mi to trvalo, no napokon sa to podarilo. Nathaniel bol po celý čas ticho a pekne držal. Prešla som mu za chrbát a pozerala na ten vodopád. Tak ma lákalo vnoriť tvár do tej záplavy a nechať sa prikryť, zohrievať sa nimi, maznať sa. Nechala som ich, nech mi preplávajú pomedzi prsty. Nevydržala som to, vnorila som svoju tvár medzi jeho lopatky a nechala jeho vlasy nech ma obalia. Cítila som malý záchvev šampónu, no najviac mnou obklopovala jeho vôňa. Vôňa jeho tela, pokožky. Cítila som vanilku. Kúpala som sa v tej esencii a nechcela som prestať. Nathaniel sa veľmi pomaly začal otáčať až kým sme zase nestáli tvárou v tvár.

„Ešte stále si mi nepovedala nič na moje priznanie. Ja viem, že ako pravý gentleman by som sa dámy nemal pýtať na jej city k mojej maličkosti, no chviem sa od nervozity a strachu. Nikdy som za celý život nikoho nemiloval a nik ešte nemiloval mňa. Neviem, čo sa odo mňa očakáva. “ Otvárala som ústa od úžasu. Ako ho nemohol nik milovať? Takého miláčika?

„Vždy ma každý len využíval a zneužíval. V podstate to bola láska, no vo viacerých podobách. Vždy milovali moje telo, moje skúsenosti v sexe, moje praktiky, no nik ma nemiloval pre mňa samého.“ Neveriacky som naňho zazerala. Vôbec som nechápala o čom to hovorí. Nathaniel si to všimol, preto pokračoval: „Môj príbeh ti raz poviem, no teraz nie. Bojím sa, že keď ti to poviem, budeš ma odsudzovať ako iní, že ťa stratím. Ja... s tebou to cítim úplne inak a chcem spraviť všetko správne.“  Jeho smutná tvár ma vnútri ničila. Chcela som ho utešiť a ubezpečiť, že všetko zlé čo sa mu stalo nie je pravda, a že odteraz už bude všetko v poriadku. No jediné čo zo mňa vyšlo bolo toto: 

„Ach, Nathaniel, to je mi tak ľúto.“ Ktorý debil takéto niečo povie? Jedine ja! Blbá, blbá, blbá! Preto som pokračovala ale len som to zhoršila.

„Ja... huh, nie som si celkom istá svojimi citmi. Som upír a ako upír by som mala milovať len jedného.“ Nathaniel si vzdychol, odstúpil odo mňa so zvesenou hlavou a pobral sa na odchod.

„Počkaj! Kam ideš? Ešte som neskončila.“ Zastavil sa, no na otočenie sa už asi nemal odvahu, preto som rýchlo pokračovala: „Mala by som milovať len jedného. Edward je ten jeden.“ Nathanielovo telo sa naplo a kŕčovito zvieral ruky do pästí.

„No tak sa zdá, že nie som ako obyčajný upír. Moja láska, ktorá má byť večná a pripútaná len k jednej osobe, sa rozdelila medzi troch. Neviem ako je to možné a nedokážem to vysvetliť.“ Pomaly som k nemu pristupovala, až som sa dostala pred neho. Chytila som mu tvár do dlaní a prinútila ho pozrieť sa na mňa.

„Milujem ťa, Nathaniel. Tak veľmi ťa milujem, no zároveň milujem aj Edwarda a na moje veľké nemilé prekvapenie aj Jean-Claudea. Toho by som najradšej vynechala, no moje srdce vraví niečo iné. Ak sa dokážeš zmieriť aj s týmito dvomi mužmi, tak...“ Nechala som vetu nedopovedanú, nech si to doplní on. Jeho oči sa zaleskli nepreliatymi slzami. Objal ma tak silno, až mi niečo popraskalo. Usmial sa na mňa širokým úsmevom a ukázal svoje predĺžené očné zuby, ktoré mu nárastom emócii vyliezli. Bol s nimi tak sexy, na zjedenie.

„Nemám s nimi žiadny problém. Síce to bude celé ešte zaujímavé, ale my to zvládneme. Však, Bella?“

„Áno, zvládneme.“ Usmiala som sa a cítila sa tak šťastne ako nikdy predtým. Dvaja z mojich mužov vedia, ako veľmi mi na nich záleží. Musím to povedať ešte tomu tretiemu a potom vyriešiť problematiku súžitia. Tak toto bude ešte sranda!

Vrhli sme sa jeden na druhého, bozkávali sme sa, jazykmi sme sa snažili ochutnať z toho druhého čo najviac a zároveň prejaviť si tú najväčšiu lásku akej sme boli schopný. Vtedy vletel do dverí Edward.

„Ehm, ehm, dúfam, že neruším.“ Z hrude sa mu ozývalo strašné vrčanie. Tak sa mi zdá, že spolunažívanie hroziť nebude.

„Nerušíš,“ povedala som.

„Fajn,“ odsekával každú slabiku.

„Edward, ja...“ povedala som so vzdychom. Odtiahla som sa od Nathaniela a natiahla sa po Edwardovej ruke. Prijal ju a pritiahol si ma.

„Vieš, že si môj život! A taktiež vieš, čo pre mňa znamenajú Nathaniel a Jean-Claude.“ Úsečne prikývol.

„Viem to, no ukazovať mi to priamo pred mojimi očami fakt nemusíš! Nie je to trikrát príjemné deliť sa o teba.“

„Mali by sme čím skôr vyriešiť situáciu, ktorá nastala so smrťou Evana, potom bude na rade Victoria. No a potom by som rada... no vieš... do riti, no proste by sme mali vyriešiť našu štvorku. Nemôžem žiť ani bez jedného z vás, a preto to potrebujeme nejako vyriešiť. Čo ty na to?“

„Bude mať vôbec nejaký zmysel, ak ti budem protirečiť a hádať sa s tebou?“ Zasmiala som sa a odpovedala:

„Nie, láska, vôbec žiadny.“ Nahla som sa a pobozkala ho. S nechuťou sa odtiahol.

„Cítim Nathaniela!“ Ospravedlňujúco som sa naňho usmiala.

„Dobre, mohli by ste mi konečne povedať, čo sa dialo potom, ako som vstúpila do nedobrovoľného spánku?“ Obidvaja sa na seba pozreli, pokrčili ramenami a Edward začal rozprávať:

„V Evanovej kúpeľni boli tajné dvere, ktoré viedli tunelom pod celým klubom. Vyšli sme na vedľajšej ulici z nejakej polorozpadnutej budovy. Shayne sa vrátil naspäť. Ponúkol som mu, nech ide s nami, ale odmietol. Rozmýšľal som, kam mám ísť. Keby si nekrvácala, vrátili by sme sa k rodine a...“ Zasekol sa.

„A čo, Edward? Prinútil by si ma zabudnúť? Zabudnúť na pomstu, zabudnúť na Nathaniela, Jean-Claudea a nakoniec Volturiovcov? Nebuď smiešny!“ odfrkla som si.

„Dokázal by som to,“ šepol porazene.

„Vieš, že ťa milujem viac ako svoj život, ale prestaň sa ma snažiť zmeniť!“ Edward súhlasne pokýval. No, už sa konečne k niečomu aj dopracovávame.

„Dobre, vráť sa k rozprávaniu.“ Edward prešiel cez izbu a posadil sa na posteľ. Pokynul mi aby som sa pridala. Sadla som si k nemu a Nathaniel sa bez akéhokoľvek pokynu posadil na zem a chrbtom sa mi oprel o nohy.  Edward zavrčal, no rýchly pohľad do mojich očí ho zastavil.

„Takže, kebyže nekrvácaš, zobral by som ťa do Forks. Avšak v takej situácii som si vážne nevedel rady, preto mi napadol Jacques. Potreboval som len, aby sa na teba pozrel niekto, kto by tomu rozumel a uzdravil ťa. Hneď, ako som vstúpil, som natrafil na Nathaniela. No keď uvidel, že ťa nesiem na rukách bezvládnu a krvavú, skoro sa zrútil.“ Jemne sa zachichotal, no potom pokračoval ďalej: „Zobrali sme ťa do izby a zavolali ich ošetrovateľa. No ani ten ti nevedel pomôcť. Potom si sa začala pred našimi očami sama uzdravovať. Myslel som si, že ako náhle sa ti zacelia rany, preberieš sa. Opak bol pravdou. Celé dva dni si bola mimo. Preto som ťa poumýval a obliekol.“ No moment!

„Ty si ma umýval?“ Neveriacky som sa naňho zahľadela. Usmial sa a prikývol.

„A... a ty si ma obliekol?“ Opäť súhlasne pokýval hlavou.

„No... aspoň už viem, že komu mám natrhnúť zadnicu za tie o-t-r-a-s-n-é šaty! Čo ťa pre boha živého napadlo, že na mňa navlečieš túto príšernosť? Veď sa v tom ledva pohybujem!“

„Mala si to v kufri.“ Aha, mala som to v kufri. A on si myslí, že sa tým všetko vysvetľuje! Vtedy mi to docvaklo.

„Alice,“ precedila som cez zavreté zuby. Otrávene som nimi zaškrípala.

„Toho malého škriatka v najbližšej budúcnosti čaká veľa, veľa, veľa a aby som nezabudla, veľa utrpenia!“ Edward aj Nathaniel sa začali spoločne smiať. Mne to až také smiešne nepripadalo, no čo už. Keď chcem povedať vtip, nik ho nepochopí a keď niečo myslím vážne, smejú sa mi. Som nepochopená upírka! Pokrčila som plecami a pokračovala:

„Takže som bola mimo dva dni. No dobre. Predpokladám, že za Evanovu smrť budem odsúdená. Už sa ozvali Volturiovci?“ Tentoraz som upriamila pohľad na Nathaniela.

„Áno, otec sa s nimi už rozprával. Chcú sa s tebou stretnúť a...“

„Ja som to vedela,“ prerušila som ho.

„Nechcú ťa popraviť. Práve naopak, zbavila si ich jedného veľkého problému. Chcú ťa len spoznať. O nič nejde, princezná.“ Jemne som naňho zavrčala. To má za tú princeznú! Nathaniel sa zachichotal.

„A čo tvoj otec? Od nikoho nebude žiadny súd? Nič? Jemu som predsa zabila jednu vlkodlačicu.“ Edward sa pri tej zmienke mierne ošil.

„Tak sa zdá, že Evanovou popravou si si všetko vyžehlila. Robil problémy už dosť dlho a keď sa otec dopočul, akým spôsobom umrel, začal skákať po celej miestnosti ako blázon a rehotal sa.“ Neveriacky krútil hlavou a ja som sa k nemu pridala.

„Hm, tak fajn. Toto by bolo,“ rozmýšľala som nahlas. „Kedy sa teda vyberieme do Talianska?“

Tentoraz odpovedal Edward: „O dva dni po zotmení. Pôjdeme autami.“

„Autami? Prečo to množné číslo?“

„Nathaniel a Jean-Claude ťa nechcú nechať ísť samú, preto idú s nami a berú si aj doprovod.“ Nathaniel súhlasne pokýval.

„No... tak fájn. Tak ja asi pôjdem von a nájdem si niečo pod zub.“ Edward vedel, že u Evana som musela znovu prejsť na stravu zostavenú z ľudí. Raz som Evanovi spomenula, že by som chcela ísť do lesa zachytať si zvieratá a vysmial ma. To vážne!

„Ideme spolu? Alebo...?“ opýtal sa Edward. Podľa mňa vetu nedokončil schválne, lebo chcel vedieť, či som už totálne stratený prípad alebo sa ešte dám zachrániť.

„Poďme spolu,“ odpovedala som mu a nechala v očiach preniknúť na povrch moju lásku k nemu.

Nathaniel sa automaticky postavil a v tichosti odišiel. Bolo mi ľúto, že som ho nechala ísť len tak, bez ničoho, bez bozku, bez pohladenia. Chcela som aby vedel, že aj na ňom mi záleží, aj s ním chcem tráviť dni najmä po jeho dnešnom priznaní. Nechcem patriť k tým ostatným čo ho využili. Snažila som sa nad tým nepremýšľať a mysľou som sa vrátila k Edwardovi.

Chceli sme ísť loviť mimo Paríža, a preto sme sa rozhodli si pozrieť prenádherné pohorie francúzskych Pyrenejí. Edward zarezervoval v mestečku Gavernie v hoteli Vignemale celkom peknú izbu. Celý hotel pôsobil skôr ako sídlo nejakého grófa z pätnásteho storočia. Pôsobil malebne. Okolitá príroda vás vtiahla do svojho deja, mali ste zrazu nový život, pokojný, bezstarostný, rozprávkový. Keď som si uvedomila, že tu budeme len dva dni, stiahlo sa mi srdce smútkom.

Edward, naopak, bol nadšený ako malé dieťa. Pobehoval okolo mňa, veselo mi ukazoval izbu, okolie hotela a hlavne vybavenie hotela. Ako keby vaňa obrích rozmerov ma mala nejako prinútiť radovať sa. Pfff! Čo to trepem! Jasné, že som potom výskala od radosti aj ja! Už len tá predstava, ako sa tam nahý váľame a vychutnávame si dotyky toho druhého, ma priviedli k orgazmu.

Najprv sme sa ale rozhodli uloviť pár štvornohých chlpatých obyvateľov Pyrenejských pohorí. Nezdržiavali sme sa zbytočne. Už po chodbe do našej izby bolo cítiť napätie medzi nami. Iskierky vzrušenia nám behali po tele a spôsobovali neopísateľné pocity. Žalúdok som mala ako na vode, ruky sa mi roztriasli túžbou dotýkať sa Edwardovej nahej pokožky. Mala som potrebu zaboriť ruky do jeho vlasov a vdýchnuť tak celú jeho podstatu, neodolateľnú vôňu jeho celého ja.

Pred dverami sa zohol a dal mi cudný bozk, ktorý sa zvrtol, keď som naňho vyskočila a omotala nohy okolo jeho pása. Prisala som sa mu na krk a jemne sala. Edward prekvapený mojou reakciu trochu zakolísal, čo malo za následky vyrazené dvere. Ani neviem ako sa dostal do kúpeľne, no pocítila som studený mramor na chrbte. Položil ma na podlahu kúpeľne a pritom ma neprestával bozkávať. Od pier prešiel na krk, cez kľúčnu kosť až k prsiam. Tam sa usadil v medzierke medzi nimi a vychutnával si pohľad, čo sa mu naskytol. Prstom mi obkrúžil bradavku, dráždil ju a ťahal. Chrbát sa mi už len z takejto nepatrnej túžby vyklenul a zaklonila som hlavu v hlasnom vzdychu. Nedokázala som myslieť na nič, len na Edwardove šikovné ruky a jazyk.

Jemne mi bozkával prsia, bradavky jemne začal dráždiť jazykom, sať a pritom jemne hrýzť. Vnorila som mu ruky do vlasov a ešte viac som si ho natlačila na prsia, chcela som, aby zo mňa pojal do úst čo najväčšiu časť. Chcela som to jemne, no zároveň drsne. Bola som nenásytná. Túžila som ho mať takým spôsobom, ako som nemala ešte nikoho. Od rozdráždenej hornej polovice môjho tela postupoval nižšie na brucho, pri ktorom sa zastavil, zaboril doň tvár a obtieral sa mi o pokožku ako veľká mačka. Prudko vdychoval pach mojej pokožky a pritom krásne vrnel. Od toľkého vzrušenia som sa dokázala naňho len pozerať.

Začal mi oblizovať pupok, keď zdvihol pohľad. Vycítila som, ako veľmi táto chvíľa preňho znamená. Chcel mi ukázať, ako veľmi ma miluje aj bez slov. Hlavu presunul nad moje stehná, vrhol sa na ne a postupne sa začal jazykom blížiť k môjmu lonu. Ten pomalý pohyb, ten pocit, keď ma konečne olizne, bol na nevydržanie. Snažila som sa ho rukou zakliesnenou vo vlasoch korigovať. Potrebovala som ho už v sebe. No rozhodol sa ma trýzniť. Vôbec mu nevadilo, že mu trhám vlasy.

Vydala som divný zvuk - niečo medzi vrčaním a hlbokým povzdychom. Edward sa medzi mojimi nohami len zasmial a potom to prišlo. Konečne rýchlym pohybom špičky jeho jazyka mi prešiel po klitorise. Zvíjala som sa ako had. Nedalo sa to vydržať. Dráždil ma pomaly, no aj napriek tomu to bolo fantastické. Tancovala som v inom svete. Jeho jazyk som tam dole cítila úplne všade. Neviem čo to so mnou robil, no nevydržala som dlho a prvý orgazmus ma dostihol nepripravenú. Kričala som od slasti, zvíjala sa mu v rukách a on neprestával, pokým mnou neotriasol aj ten posledný, čo zo mňa ústami dokázal vydolovať.

Zdvihol hlavu a ten obrovský úsmev na perách hovoril, aký je šťastný keď sa ma môže dotýkať a keď ma dokáže toľkokrát za sebou uspokojiť. Nemohla som mu ten úsmev nevrátiť. Začal sa plaziť po mojom tele, chytil mi tvár do dlaní a jazykom sa mi vnoril hlboko do úst. Cítila som chuť vlastného tela zmiešanú s Edwardovým pachom. Priviedlo ma to k ďalšej extáze. Potrebovala som ho cítiť, prevalila som ho a osedlala.

„Miláčik, ani sa nepohni, inak skončím.“ Edward nevedel, o čom hovorím, no keď som si začala bozkami raziť cestu smerom k jeho vztýčenému údu, pochopil a horúčkovito prikývol.

Jeho jemné chĺpky na brušku ma šteklili na tvári. Cítiť jeho telo, svaly, pokožku pod svojimi ústami, sa nedá opísať. Bola som v raji. Vzala som do ruky jeho úd, zastonal a zaklonil hlavu. Jemne som ho stlačila a jazykom olizla jeho špičku. Zalapanie po dychu ma postrčilo k rýchlejšiemu konaniu. Vzala som ho do úst, láskala ho a sala. Snažila som sa ho celého pojať, no bol až príliš vyvinutý aby sa mi to nepodarilo. Celého mokrého som ho tam zanechala a vrhla sa na jeho semenníky. Zazvíjal sa a snažil sa ma zdvihnúť k sebe a pobozkať.

„Čo som ti povedala?“ Ochabol a znovu sa nechal unášať na obláčikoch vzrušenia  a túžby. Keď som sa znovu presunula na jeho úd, a tentokrát sa mi ho podarilo vziať do úst celého, zastonal a prehovoril:

„Zlato, spomaľ, prosím, Be-e-lla, ja... už to nevy-držím,“ vzdychal. Odtiahla som sa a šibalsky naňho mrkla.

„Uvoľni sa.“

Prstami som mu prešla okolo bradaviek, postupovala nižšie cez pupok, ukazovákom som vhupla do dierky a trošku ho pošteklila. Chĺpky postupujúce od pupku smerom k jeho vztýčenému údu sa mi omotávali okolo prstov. Boli ako zamat. Vstala som a podala mu ruku aby som ho vytiahla na nohy. Bol čas ísť do vane. Zohla som sa a otočila kohútikom. Edward to šikovne využil a prudko do mňa odzadu vošiel. Zastonala som od prekvapenia. Cítila som ho celého a naplnil ma až po okraj. V tejto polohe som bola citlivejšia. Prirážal pomaly, vychutnával si pocit keď zo mňa vyjde a potom prudko vyrazí vpred. Snažila som sa mu panvou prispôsobiť a pohybovať sa v jeho rýchlosti. Rukami ma zastavil. Ochabla som a držala. No toto tempo mi vôbec nevyhovovalo. Potrebovala som to rýchlejšie.

„Edward, prosím, prosím...“ Stratila som sa vo vzdychoch. Bez slova pridal a prirážal tak tvrdo, že som začala drviť kraj vane. Vzdychy zo mňa vyrážal každým prírazom. Cítila som, ako sa sťahujem a sekundu na to ma pohltil ďalší orgazmus.

Edward neprestával a naďalej prirážal, až kým nás spoločne nezastihli ďalšie vlny extázy. Edward sa mi zrútil na chrbát a odmietal zo mňa vyjsť. Cítiť ho v sebe po milovaní bol ten najlepší pocit. Jemne som začala krúžiť zadočkom a vychutnávala si tak tú mohutnosť vo mne. Edward sa napokon odtiahol, vzal ma na ruky a vliezol do vane plnej horúcej vody. Ležala som opretá o jeho hruď a nechala sa rozmaznávať jeho rukami. Takto som túžila ostať navždy, v tejto vani, s jeho rukami na mne a vo mne.

„Milujem ťa, láska,“ zašepkal mi do ucha.

Usmiala som sa a povedala: „Tiež ťa milujem.“ 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 15. kapitola: