Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 2. kapitola

04.09.2012 (16:15) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2161×

Z Bukurešti som cestovala po vlastných asi tri dni do Moldavského Tiraspolu, kde som chcela vyhľadať jedného konkrétneho človeka. V našich kruhoch sa pošuškáva o ľudskom detektívovi, ktorý je vraj zasvätený do nášho sveta. Nechápem prečo vôbec existuje taký človek, ale asi ho majú na svedomí Volturiovci, pretože inak by už dávno voňal kvietky odspodu. Mne je to jedno. Ak má lepšie prostriedky na zistenie miesta, kde sa nachádza Victoria, tak je mi to úplne ukradnuté, že o nás vie.

Na to som ale potrebovala nejaké tie financie, ktoré som, samozrejme, nemala. Na čo by mi taktiež aj boli. Šaty som si vždy „vypožičala“ z obchodov, jesť a piť som nepotrebovala a keď som sa v mestách zdržiavala, tak som si byty vždy vyhliadla len tie, kde som vedela, že už nik dlhší čas nebýva. Bola som však už zúfala. Ja viem, že s hľadaním som ešte len teraz začala, no moje pocity a túžby po niečom sa zmenou na upíra len zdvojnásobili. Nikdy som nebola trpezlivá a teraz to vo mne len vrie mojou neschopnosťou tú mrchu nájsť.

V Tiraspole som si zase našla jeden malý byt, ktorý bol sčasti zariadený, síce skromne ale mne to bohato postačovalo. V miestnych novinách som si v inzerátoch našla jeho kanceláriu. Asi bol detektív aj pre ľudský svet.

Na najbližší deň bolo, našťastie, nebo zamračené a jemne mrholilo, takže som sa s pokojným srdcom mohla vydať nájsť podľa všetkých indícií toho najlepšieho detektíva. Asi okolo desiatej som si dopriala krásne dlhú, hodinovú sprchu, pri ktorej som si chcela uvoľniť telo, ako som to robila počas môjho ľudského života. Avšak žiadna úľava neprichádzala, keďže moja terajšia kamenná schránka to nepotrebovala. Moje dlhé, mokré vlasy som si nechala rozpustené, aby mi čo najskôr stihli vyschnúť. S maľovaním som si starosti nerobila. Na čo aj?

Z predchádzajúcej krádeže som si so sebou zabalila tmavomodré úzke rifle, červeno-čiernu kockovanú košeľu s dlhým rukávom a čierne tenisky. Keďže som sa musela zahrať na človeka, nasadila som si hnedé šošovky a obliekla si kožený kabát dlhý po driek. Našťastie moje staré doklady som mohla ešte stále používať, takže som si ich strčila do zadných vrecák mojich riflí. Bez toho aby som byt zamkla som sa vybrala do rušných ulíc Tiraspolu.

V centre mesta v zapadnutej uličke sa nachádzala kancelária, ktorú som hľadala. Zvonka bola budova dosť ošarpaná a špina okolo hyzdila celý dojem vážnosti. Dvere boli mierne obité a pri ich otvorení moje citlivé uši zabolel zvuk zvončeku zaveseného nad nimi. Pri vstupe do budovy ma uderil zatuchnutý pach plesne a nevyvetraného priestoru. Nečakala som na nič a z čakárne som zaklopala na jediné dvere.

Meno na sklených dverách niesli menovku detektíva Nicolae Deli. Meno na zjedenie. Čo bolo ale viac na zjedenie, bol detektív, ktorý ma vykoľajene sledoval zo svojho koženého kresla s vyloženými nohami na stole. Blonďák s modrými očami, vysoký so štíhlou postavou sa začal okamžite nemotorne zbierať spoza stola. Svoju mohutnú, no zároveň kostnatú, dlaň namieril smerom ku mne. Zaujato som si ho premerala. Nemohol mať viac než dvadsaťšesť rokov. Jeho detská, no zároveň mužná tvár sa rozjasnila v krásnom úsmeve, kde mi ukázal dokonalú belosť jeho zubov. Pri pohľade na mňa jeho oči iskrili vzrušením. Podávanú ruku som mu mierne stisla a predstavila sa.

„Dobrý deň, pán Deli. Som Isabella Swanová. Mali by ste na mňa chvíľočku?“ milo som sa naňho usmiala.

„Prosím, pre takú krásnu slečnu som Nicolae. Čo pre vás môžem urobiť?“ Sadol si za svoj dubový stôl a mňa vyzval, aby som si sadla do kresla oproti nemu.

„Nicolae, potrebujem toho najlepšieho detektíva. Myslíte si, že vy ste ten správny, na koho sa v mojej chúlostivej situácii môžem obrátiť?“ skepticky som sa ho opýtala. Predsa len to bol len mladý holúbok. Predpokladám, že zatiaľ riešil len prípady stratených zvierat.

„Ste správne.“

„To som rada. Potrebujem nájsť jednu ženu. Je to moja sestra. Pochádzame z Rumunska. Boli sme z chudobnejšej rodiny, ak ma chápete. Keď sme boli malé, zomreli nám rodičia. Nahovorili nám, že to bola autonehoda. Veľmi tomu však neverím, ale v minulosti sa už rýpať nechcem. Keďže sme nikoho iného nemali kto by sa o nás postaral, dali nás do detského domova ale každú do iného. Podľa nich sme tak mali väčšiu šancu na adopciu. Mňa si našťastie jedna veľmi bohatá rodina adoptovala. Viem, prešlo už odvtedy veľmi veľa rokov, no až teraz som našla tú odvahu pátrať po mojej sestre. Volá sa Victoria. Bohužiaľ, fotku nemám, takže vám bude musieť stačiť len opis. Predpokladám, že sa nachádza niekde v severnej Európe. Ak by ste bol schopný len ju lokalizovať, bohato sa vám za to odvďačím,“ snažila som sa ho oklamať blbým príbehom. Prekukol ma!

„Slečna Swanová, vy si...“ Nestihol dokončiť, keďže som ho prerušila.

„Bella,“ povedala som s úsmevom a pokynula mu hlavou, aby pokračoval.

„Takže, Bella,“ bože, z jeho úst to znelo ako modlitba, „ja viem veľmi dobre, čo ste zač a predpokladám, že vy tiež viete, že som ako jeden z mála ľudí zasvätený do vášho sveta. Nemusíte sa báť a vymýšľať si takého absurdné príbehy. Toto by vám nezožral ani normálny detektív. Začal by s hľadaním vašej minulosti, aby sa mal od čoho odpichnúť a narazil by na prvý problém, keďže vy žiadnu sestru nemáte a už vôbec nepochádzate z Rumunska,“ dokončil a s uvoľneným výrazom na tvári sa mi pozeral celý čas do mojich očí.

„Chcela som si vás len overiť. Nemôžete zazlievať žene, že je v cudzom meste trošku obozretná,“ začala som s ním flirtovať. Neskutočne ma priťahoval. No bála som sa, či by som ho pri sexe nezabila. Nicolae je asi chránený osobami, s ktorými by som sa zapliesť ja nechcela.

„Tááákže, skúste to ešte raz," mrkol na mňa. Nech prestane s tými pohľadmi, lebo sa vážne neudržím a pretiahnem ho na jeho vlastnom stole.

„Hľadám upírku menom Victoria. Jej opis som vám už dala. Bohužiaľ nič iné o nej neviem. Len asi to, že je nomád. Dúfam, že máte nejaké prostriedky, ako ju nájsť, pretože jej schopnosť mi nedovoľuje a ani žiadnemu inému upírovi, ju vystopovať. Vie si zmeniť alebo úplne vypnúť svoju pachovú stopu. Takže je pre mňa nemožné ju vypátrať,“ opravila som svoj príbeh.

„A prečo ju chcete nájsť?“

„Dúfala som, že na túto otázku sa ma neopýtate,“ šepla som.

„Podlieham pod kráľovskú upírsku rodinu Volturiovcov. Takže ak chce niekto nájsť nejakého upíra napríklad, aby ho zabil, musím im to oznámiť. Všetkých talentovaných upírov si Volturiovci uzurpujú pre seba. Ale podľa vášho opisu som sa s touto upírkou už z počutia stretol. Myslím, že by s tým nemal byť problém, lebo má na rováši dosť závažné priestupky. Nebude to však lacná záležitosť. Dúfam, že ste si toho vedomá.“

„O to sa nemusíte báť. Len mi povedzte, ako vám mám zaplatiť a kedy,“ začali sme spolu vyjednávať.

Časť tej nehoráznej sumy chcel v amerických dolároch a časť v moldavskej mene leu. Počas jeho požiadaviek o finančnom vyrovnaní jeho práce som musela začať premýšľať ako a odkiaľ mu zoženiem tie prachy. Dohodli sme sa, že ma bude telefonicky informovať o jeho postupoch a výsledkoch. Prvú polovicu peňazí mu mám dať pokiaľ čo najskôr na jeho výdavky a druhú po ukončení práce. Budem si musieť najprv zohnať nejaký mobil, aby ma vôbec mohol kontaktovať. Mali sme sa stretnúť ešte ten istý deň večer o deviatej uňho v kancelárii, kde mu predám peniaze.

Na nič som nečakala a ako náhle som vypadla z budovy, som sa pustila do menšieho vykrádania boháčov. Nebol to problém. Za tých pár mesiacov som vedela kradnúť bravúrne. Ani nie za tri hodiny som mala nahrabanú celú sumu, čo odo mňa požadoval a ešte aj niečo navyše. Ostávalo mi ešte sedem hodín do nášho stretnutia. Rozhodla som sa preto ísť na menší lov.

Dnes som si vybrala mladé dievča asi okolo osemnástich rokov. Škoda len, že som si ju nemohla vychutnať tým mojich spôsobom. Bohužiaľ ma trošku tlačil čas, pretože som si chcela ísť ešte objednať letenku do Seattlu. Rozhodla som sa, že je načase sa ísť pozrieť za Benom. Na jeho hrobe som bola asi pred dvoma mesiacmi. Nesmiem ho takto zanedbávať. Aspoň sa mu pochválim ako napreduje môj hon za tou sukou.

Celkovo ma lov a objednanie si letenky zamestnalo natoľko, že mi ostávalo do stretnutia s Nicolaem len hodina. Skočila som teda naspäť do bytu, osprchovala som sa a obliekla si na seba čierne čipkované tangá a na to červené šaty po kolená, s vykrojenou zadnou časťou na chrbte, s výstrihom snáď až po pupok a uväzovaním za krkom. Boli hebké ako zamat. Tieto krásne sexi šaty som stihla potiahnuť ešte v Bulharsku v jednom drahom butiku. No čo?! Taktiež som tam nemohla nehať červené lodičky na vysokom podpätku. Nejaké morálne zásady ma už kurva dávno netrápia. Beriem si to, na čo si myslím, že mám nárok.

Presne o deviatej som klopala na jeho presklené dvere do kancelárie. Nemusela som dlho čakať a spoza dverí na mňa vykukla rozcuchaná blonďavá hriva detektíva. Bol taký rozkošný, určite spal. Keď ráno na mňa čumel, tak teraz mu oči vypadli na zem a kotúľali sa mojim smerom. Jeho otvorené ústa som mu musela zavrieť ukazovákom.

„Bella, ja... ty...“ nevedel sa vykoktať. Bol taký rozkošný. Mala som nahodenú masku tvrdej a neprístupnej ženy, predsa len sa najprv ideme baviť o obchode. Na stôl som mu hodila obálku s dohodnutou sumou a čakala na jeho reakciu.

„Ehm, ehm,“ odkašľal si a ďalej hľadel na mňa s malou zmenou. Občas hodil očkom aj po tej obálke. Nechcela som sa extra zdržovať, keďže mi lietadlo letelo za štyri hodiny.

„To si ich ani neprepočítate?“

„Verím vám.“

„To by ste nemali.“

„Viem, ale vaše oči mi hovoria, že vy ma nie ste schopná oklamať. Aj keď ste upír, máte láskavú dušu.“ Keby len chlapec vedel, aký nový koníček som si v mojom novom živote našla. Morbídne zabíjanie mojej večere a občasných milencov, ktoré ma extrémne baví, sa nedá považovať, ako že mám láskavú dušu. Ja ju totižto vôbec nemám.

Namiesto toho, aby som sa s ním ďalej vybavovala v nezmyselnej konverzácii, som k nemu ladným a pomalým krokom pristúpila, svoju dlaň som mu položila na jeho hebké líce obrastené už jemným strniskom a svoje oči plné túžby zabodla do tých jeho. Dolnú peru som si mierne navlhčila a ústa nechala jemne pootvorené. Ako náhle som sa jemne obtrela o jeho krásne pery, nenechal sa ponúkať a automaticky mi strčil jazyk hlboko do krku a ochutnával vnútro mojich úst ako mesiac vyhladovaný človek.

Bolo to tak intenzívne. Jeho dych voňal po mentolkách, šikovný jazýček stíhal zarovno s mojím. Takto sme sa navzájom ochutnávali dlhé minúty, počas ktorých ma jemne hladil po obnaženom chrbte. Prvý človek, pri ktorom som nemala pocit a nutkanie ho po skončení milostného aktu pomaly a bolestne roztrhať a vychutnať si tú obrovskú koncentráciu strachu.

Nedočkavo mi začal rozopínať šaty okolo krku. Ako náhle rozviazal mašličku za mojim krkom, šaty mi padli do pol pása. Moje tvrdé obnažené bradavky už stáli v pozore z toľkého vzrušenia a túžby už mať Nicolaea v sebe. Hladne a nedočkavo sa mi prisal najprv na jednu bradavku a rukou zatiaľ jemne láskal druhý prsník, ktorému zatiaľ nebola doprianá slasť z jeho sladkých a teplých úst.

Po nekonečne dlhej dobe konečne vzal do úst aj druhú bradavku. Chcela som mu dopriať trošku pohodlia, tak som sa jemne od neho odtiahla, zbavila sa mojich šiat a jedným šmahom zhodila z jeho stola všetky papiere a somariny, čo tam mal. Ladným skokom som sa vysadila na stôl, roznožila nohy a ukazovákom na mojej pravej ruke ho privolala. Ako omámený sa ku mne plahočil, kľakol na kolená a začal mi nohy zasypávať letmými bozkami, ktoré pomaly ale iste smerovali k lemu mojich nohavičiek. Rozhodol sa ma trápiť, keď mi začal lízať nohavičky prisaté na moje už mokré lono. Cez tú tenkú látku som cítila to teplo, ktoré jeho ústa vydávajú, nedočkavý jazyk, ktorým ma je určite schopný vyviesť do výšin.

Chytila som ho za vlasy a prudko trhla jeho hlavou dozadu. Čiernymi očami som mu naznačila, že moja trpezlivosť má svoje medze a nemá sa so mnou zahrávať. Rýchlym pohybom mi preto vyzliekol tangá, ktoré odhodil do rohu miestnosti. Pomalými pohybmi mi začal olizovať záhyby môjho lona. Nevedela som sa udržať a pár hlasných vzdychov vyšlo z mojich pier. Vybičovaná túžbou som mu hlavu odtiahla a prisala sa mu na mokré pery ešte od mojej vzrušenej kvetinky. Upírskou rýchlosťou som ho zbavila všetkých nadbytočných šiat, odhodila na stôl a ako mačkovitá šelma skočila na jeho úd, ktorý som si hlboko do seba vrazila. Náš spoločný krik vzrušenia sa ozýval po celej kancelárii.

Nicolae ma chvatne chytil za boky a začali sme sa naraz v súhre pohybovať. Od toľkého vzrušenia som mu začala drviť okraj jeho dubového stolu. Rýchlym pohybom, hodným upíra, ma pretočil na chrbát, nohy mi pokrčil a pritiahol si ma vďaka nim na jeho tvrdý a odo mňa vlhký úd, ktorým do mňa začal jemne prenikať. Takúto jemnosť som zažila len za svojich ľudských čias a Nicolae ma dokázal vrátiť späť a vydolovať z môjho mŕtveho srdca nejaké kladné emócie. Bola som mu tak vďačná.

Jemnými prírazmi ma donútil hlasno a pravidelne vzdychať. Keď videl, že je toho na mňa už veľa, prírazy zosilneli a pridal na tempe. Za malý okamih sme spoločne vyleteli do hviezd a hlasno oddychovali, aj keď ja som to nepotrebovala. Ako malé dieťa som sa k nemu, jak sa len dalo na tom stole, pritúlila a hladila jeho mierne chlpatú hruď. Cítila som sa skvele. Nechcelo sa mi od neho odchádzať, ale čakal ma ešte lov a nakoniec dlhý let do Ameriky.

Ako rozlúčku som mu vtisla na pery dlhý bozk so slovami, že sa ešte stretneme. No nemala som na mysli pracovné stretnutie, ktoré dúfam, že ešte nastane. Bežala som naspäť do bytu si obliecť niečo pohodlnejšie a zbaliť si tých pár vecí, čo som si nezákonným spôsobom privlastnila.

Lov musel byť extra rýchly. Starší muž asi okolo šesťdesiatky si ani nestihol nič všimnúť a z rušnej ulice som ho zatiahla do bočnej, menej preľudnenej uličky, schovala sa sním za kontajner a rýchlym pohybom mojich úst mu preťala krčnú tepnu a nechala si striekať jeho krv do mojej už vyschnutej ústnej dutiny. Po vysatí som jeho telo odhodila do najbližšieho kontajnera, chytila si taxík a o pol hodiny som už čakala v letiskovej hale na môj odlet.

Po pristátí v Seattli moja prvá cesta smerovala na miestny cintorín. So stiahnutým srdcom som kráčala pomedzi hroby, pokiaľ som nezastala pri jednom, ktorý niesol meno mojej lásky. Automaticky som sa zohla a dala bozk fotke, ktorú mu tu nechala pripevniť jeho rodina.

Sadla som si do mokrej trávy a začala Benovi rozprávať prvé kroky môjho pátrania a znovu, ako vždy, keď sem prídem, som mu obnovila sľub, ktorý som mu pred rokom zložila.

S rozboľavením srdcom som sa po hodine a pol vydala tmavým cintorínom nájsť si ďalšiu moju obeť, ktorú však už šetriť nebudem a naplno si vychutnám svoju prirodzenosť upíra!

Prosím o zanechanie aspoň pár komentárov, aby som vedela, či vás to vôbec baví, či môžem pritvrdiť, alebo naopak zjemniť dej. Ďakujem, s pozdravom bathory55. :)

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 2. kapitola: