Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krvavá pomsta - 5. kapitola

12.09.2012 (18:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1849×

Port Angels – ten istý večer

Musel som z toho bytu vypadnúť a nájsť Bellu. Krv toho roztrhaného muža ma zvádzala na spretŕhanie všetkých zásad, ktoré som si pred pár desaťročiami dal. Preto som neváhal, ladne vyskočil do tmavej uličky, vytiahol z vrecka nohavíc mobil a vytočil Alice. Nestihlo to ani raz zazvoniť a jej piskľavý hlas sa mi ozval v mobile:

„Edward, je v Seattli na cintoríne. Ak si švihneš, mal by si ju ešte dostihnúť.“ Toto som zbožňoval. Hneď k veci. Žiadne zdržovanie. Výhoda mať v rodine upírku s nadaním vidieť budúcnosť.

„Ďakujem, Alice. Alice? Nevieš, či...“ Nestihol som ani dokončiť, keď za mňa dopovedala vetu.

„Nevieme ti pomôcť. Si na to sám, prepáč. Nás nebude počúvať.“

„Dobre. Musel som sa opýtať. Ozvem sa, ako to dopadlo. Ahoj.“ Zložil som.

Najväčšou rýchlosťou, akú som zo seba dokázal vydolovať, som sa rozbehol za mojou láskou. Moja láska, ako krásne to znie. Bude ťažké si ju skrotiť, ale nevzdám sa. Bude moja. Iba moja. Na rukách ju budem nosiť, modré z neba jej znesiem, o čokoľvek ma požiada, jej zaraz splním. Prvýkrát v mojom ponurom a bezcieľnom živote cítim, že som konečne našiel zmysel môjho života. Ona. Tá upírka mi doslova počarovala. Všetko na nej sa mi zdalo byť kúzelné. Od mahagónových vlasov, oči rubínovej farby, štíhlu postavu až po... no počkať! Tak pohľad na Bellu trhajúcu telo sa mi kúzelné ozaj nezdalo! Do riti!

Som blázon, musím byť, keď som si práve uvedomil, že aj to sa mi zdá byť kúzelné. Neskutočne ma vzrušuje predstava, ako ochutnávam jej pery, z ktorých odkvapkáva čerstvá krv, okolo nás sa nesie závan strachu už zosnulej obeti ako nejaká vôňa, čo sa vám votrie pod pokožku a dráždi vaše zmysly. Panebože. Prosím, nedopusť, aby sa zo mňa stalo to, čo z mojej krásky. Tiež som toho napáchal dosť, hanbím sa a ľutujem. Donútim Bellu, aby s tým skoncovala. Takto ďalej žiť nemôže. Budem jej oporou akú nemala.

Cestu do Seattlu som nevnímal. Myšlienky na ňu okupovali celú moju mozgovú hemisféru. Chcem sa s ňou konečne porozprávať, všetko si vysvetliť a hlavne ju pochopiť, pochopiť jej počínanie.

Zaregistroval som, ako sa blížim k cintorínu, keď som konečne zacítil jej prekrásny pach. Tá vôňa mi doslova oblbla zmysly a nebol som schopný sa na nič iné sústrediť, len na to ako ju zovriem v náručí a odnesiem domov. To som vtedy ešte nevedel, čo ma čaká!

Zrútene sedela pri jednom hrobe a usedavo plakala. Bez sĺz. Moje srdce išlo roztrhnúť od toľkého zúfalstva a bolesti, čo jej plač predstavoval. Potreboval som ju utešiť, sľúbiť všetko na svete len aby som už nikdy v živote nepočul ten trýznivý nárek.

Pomaly, opatrene, potichu som sa k nej priblížil. Nechcel som ju vyplašiť. Ešte to by mi chýbalo. Utiekla by mi - ako ostatne vždy. Prikľakol som si a opatrne ju vyzdvihol do náruče. Automaticky sa ku mne pritúlila ako stratené mačiatko, vo svojich malých pästičkách mi žmolila potrhanú košeľu. Jemne, ako krehkú bábiku, som hladkal jej chrbát a začal hmkať pesničku, ktorá mi vykvitla v mysli v opojení zmyselnej Isabellinej vôni. Pohmkával som jej do uška a pravidelne s ňou húpal ako malé dieťa. Po chvíli usedavého plaču, ku mne zdvihla oči. Tá bolesť, ktorá bola viditeľná, ma zrazila na kolená.

„Bella, prečo si utiekla? Čo sa stalo? Prosím, rozprávaj sa so mnou!“ začal som ňou jemne triasť. Musel som sa o nej dozvedieť viac. Táto neistota ma privádzala do šialenstva. Môže sa upír zblázniť? Dajte mu päť minút s touto zmyselnou kráskou a ani do blázinca ho už nevezmú. Buď sa zblázni natoľko, že si vezme svoj vlastný život alebo ho daruje do jej krehkých krvavých rúk. Ktorý variant je horší? Prosím, neodpovedajte!

„Edward“ vydýchla priamo na moje ústa.

„Čo tu robíš?“

„Nemohol som ťa nechať len tak ísť. S vedomím, že neviem, kedy sa znova stretneme. Nemôžem ťa dostať z hlavy! Stala si sa pre mňa všetkým! Milu...“ Prerušila ma náhlym výpadom na moje pery.

„Prosím, nehovor to! Nesmieš to nikdy vysloviť! Rozumieš m? Nikdy!“ Nestihol som ani odfrknúť, aké somariny sa mi tu snaží natlačiť, keď sa znovu vrhla na moje ústa, nedočkavo a dravo si brala to, čo jej už navždy bude patriť. Toľká túžba a vášeň, čo mnou prúdili, som nevedel ignorovať a začal jej odpoveď. Na hádky bude času dosť.

Cítil som, ako ju potrebujem a ako ona potrebuje mňa. Vyvliekla sa mi z náručia, zvalila na zem na trávu vedľa nejakého hrobu a začala láskať moju tvár. Trochu morbídne, ale ak upír podľahne svojim túžbam, ktoré ním lomcujú, nehľadí na nič. Len na ukojenie. Svojimi perami a jazykom prešla po celej mojej sánke, lícnej kosti, nevynechala ani očné viečka a skončila pri uchu, ktoré mi zúbkami jemne pohrýzla. Myslel som, že vyletím z kože. Tisícky ihiel sa mi zabodlo do kože a nohavice som mal v okamihu také plné, že to nevydržali a roztrhli sa. Ako náhle to Bella zaregistrovala, zmyselne sa zasmiala, odtiahla sa, úpenlivo pozrela do očí a prosila, aby som si ju zobral.

Nemienil som už na nič čakať, prevrátil ju podo mňa a v mihu sekundy z nej poodtŕhal všetko oblečenie. Nerozmýšľal som, ako pôjdeme domov. Len som konal. Nedočkavo som jej začal olizovať kľúčnu kosť, pokračoval na ramená, až kým som sa nedostal k jej prsiam. Onemel som od úžasu, hlasný ston sa mi vydral z hrdla. Svojou rúčkou mi hlavu natlačila rovno na pravý prsník. Jemne som obkrúžil bradavku, hryzkal, sal a maznal sa s ňou. Obtieral som si tvár ako pes a nevedel sa nabažiť. Stonala na celý cintorín. Jej jemný hlások ma vydráždil natoľko, že som sa nevedel ovládnuť, strhol zo seba nohavice a dravo do nej vnikol. Pod náporom slasti sa prehla ako luk. Začal som jemne prirážať, zatiaľ čo jej ruky škriabali môj chrbát. Tým gestom ma ešte viac rozohnila, otočil som si ju chrbtom ku mne a odzadu vnoril môj úd čo najhlbšie. Ten pocit bol neopísateľný. Celý cintorín sa ozýval pod nápormi nášho spoločného vrčania.

„Edward, prosím, rýchlejšie!“ zastonala udýchane. Jej prianie mi bolo rozkazom. Pridal som na tempe, až sa z nás stala rozmazaná šmuha.

Cítil som ako sa jej začalo sťahovať lono, predzvesť jej blížiaceho sa uvoľnenia. Spomalil som, pretočil ju a posadil na seba. Chcel som sa jej pozerať do očí. Aby videla tú lásku, čo vo mne vybuchla pri pohľade na jej krásnu tvár. Zmena sa jej veľmi nepáčila, keďže sa po mne ohnala zubami. Tvrdo som jej chytil hlavu do dlaní a strčil jazyk hlboko do krku. Zároveň som sa začal v nej rytmicky pohybovať. Rozohnila sa rovnako rýchlo ako predtým.

Vyvrcholenie nás čakalo oboch v rovnakej chvíli. Pozerali sme si navzájom do oči, vzdychali ako keby to bolo jediné, čo nás udrží pri živote a videl som, ako aj v jej očiach iskrí láska, ktorú som hľadal. Bol som neskonale šťastný. Dozvuky orgazmu nás prikovali na mieste a nebol som ochotný ešte vyliezť z toho krásneho miestečka. Bella mala však nato iný názor. Prudko sa prevalila vedľa mňa na zem, úsmev jej zdobil tú na dotyk hodvábnu tvár. Pritúlil som sa k nej, objal ju a začal jej šepkať slová lásky do ucha. Tentoraz ma nechala.

„Bella, viem, že aj ty ma miluješ. Priznaj si to. Videl som to v tvojich očiach. Prečo sa toho tak veľmi bojíš?“ naliehal som.

„Nechaj to, prosím, tak. Raz ti to poviem, no teraz nato nie je správny čas a ani miesto. Už aj tak som porušila všetko, čo som raz dávno sľúbila. Netlač,“ bolo jediné, čo mi dokázala povedať. Nenaliehal som ďalej. Bol som šťastný aj s vedomím, že viem čo ku mne cíti. Nemusí mi to povedať. Cítim to!

„Láska, čo keby sme zašli za mojou rodinou? Tam by sme sa v pokoji porozprávali. Čo ty na to?“ zapriadol som ako kocúr. Bol som krotký ako šteňa. Môže si so mnou robiť čo len chce. Ako bábka na špagátiku. Zombie ovládaná svojim oživovateľom.

„Hm, dobre. Zišlo by sa mi trochu pokoja, kým sa vydám znovu na cestu,“ prehovorila pomaly. Na cestu? Akú cestu? Nech je to čokoľvek, pôjdem  s ňou. Nedostane ma už od seba.

Vyskočili sme na nohy a začali s hľadaním oblečenia. Všetko bolo potrhané ma drobné kúsky. Toto by ani najlepší krajčír nedal dokopy.

„Počkaj ma tu. Prinesiem nejaké oblečenie.“ Posadil som ju do trávy, pobozkal a čo najrýchlejšie sa nahý vydal hľadať vhodné kúsky, čo na seba. Našťastie som ďaleko chodiť nemusel.

Natrafil som na rodinný domček neďaleko cintorína. Potichu ako myška som vliezol cez otvorené oknu dnu a začal hľadať. Malý útulný domček, pravdepodobne tu začali bývať mladomanželia, pretože nebol ešte celkom dokončený. Všetky izby boli v jasných farbách, kvetinové vzory kde som sa len pozrel. Vidno, že v tejto domácnosti velí žena. Pátral som po šatníku. V okamihu jeho nájdenia som na nič nedbal, schytil to prvé, čo mi prišlo pod ruku a utekal za Bellou. Priznávam, bál som sa aby mi znovu nezdrhla. To neustále naháňanie a hľadanie bolo už aj na upíra trochu unavujúce.

Na moje veľké prekvapenie sedela presne na tom istom mieste, kde som ju posadil. Už z diaľky jej telo osvecoval mesiac. Vypadala ako bohyňa. Anjel, ktorý spadol z neba a teraz sedí medzi hrobmi a dumá nad tým, ako sa znovu dostane do raja. Má však smolu, že som ju našiel ja. Nikam ju nepustím a nikomu ju už nedám. Omámený jej zmyselnými krivkami som sa k nej doplahočil. Pozerala na mňa ako na debila. Svojou rukou mi musela zatvoriť ústa a poutierať sliny, ktoré mi vytekali z úst. Viac zhovädiť som sa už nemohol.

Po ceste do Forks som zavolal Alice. Už o všetkom vedela. Samozrejme. Len dúfam, že nevidela, čo sme s Bellou robili ani nie pre dvoma minútami. Naše ruky boli preletené, užívali sme si spoločný beh. Bolo to neskutočné. Zdalo sa mi, že aj Bella prekypuje šťastím rovnako ako ja. Len dúfam, že sa nemýlim. Navrhol som jej menší lov. Odmietla. Ešte ani ja som nebol hladný, pretože jej telo ma do sýtosti naplnilo.

Už nás pred domom čakala celá rodina. Ich myšlienky mi prezradila, že tá malá bosorka povedala všetko, čo sa stalo a preto ani neboli prekvapený, keď nás zbadali ruka v ruke. Aspoň menej vysvetľovania.

Pokynul som Belle aby vošla dnu do domu. Pomalým a skúmavým pohľadom skenovala okolie domu a hlavne samotný dom. Jej mimika sa menila každou sekundou. Od úžasu, radosti, ktorú som ja osobne nechápal, až po zamračenú a vyrovnanú tvár. Keby som jej len mohol čítať myšlienky. Všetci ako na povel sa nahrnuli do obývačky, posadali sa na svoje zvyčajné miesta, len Bella ako stratené šteňa hľadalo miesto, kam sa usadí. Zľahka som jej chytil dlaň a šiel sa s ňou posadiť na fotelku. Stiahol som si ju do lona. Nepríjemne sa zavrtela. Asi jej to nie je príjemné. Bude si musieť zvykať dievča.

„Bella, dovoľ, aby som ti bližšie predstavil rodinu,“ začal som hovoriť, keď ma prerušil zvuk mobilu. My sa snáď nikdy neporozprávame! Tiché vrčanie ju prinútilo hodiť po mne nesúhlasným očkom. Tak ešte ona bude mať navrch?

Ten otravný zvuk prekvapujúco vychádzal z Belliných nohavíc. Budem musieť poprosiť Alice, nech jej požičia nejaké nové oblečenie. Toto jej bolo veľké asi o dve čísla. Nič lepšie som však nenašiel. Vždy lepšie, ako keby sa mala pred všetkých dostaviť len v Evinom rúchu. Pozrel som sa na ňu, bez slova sa dvihla a už trielila do svojho šatníka. Bella medzitým zdvihla telefón.

„Prosím“

„Ahoj, tu Nicolae. Našiel som ju.“ Kto jej volá? Kto je Nicolae? A koho našiel? Nič mi nedávalo zmysel. Pozornejšie som sa započúval do jej rozhovoru s tým mužom, na ktorého som už teraz žiarlil a mal neskonale obrovskú zlosť.

„O dva týždne sa bude konať ples vo Francúzsku. Bol vyhlásený nový vládca francúzskeho klanu. Je pozvaná aj ona. Vybavil som aj pre nás pozvánku.“ Pre „nás“? Nevedel som ovládnuť vrčanie, čo sa mi dralo von z hrdla. Bella, bez povšimnutia, sa aj naďalej vybavovala s tým idiotom. Nikam ju nepustím!

„Ďakujem, nečakala som, že to bude tak skoro. Stretneme sa tam?“

„Áno. Bližšie info ti zavolám pár dní pred zahájením plesu. Zatiaľ sa opatruj a načerpaj sily. Bolo by dobré sa stretnúť niekde na pol ceste. Mám toho dosť, čo ti musím vysvetliť a na všeličo možné sa potrebuješ pripraviť. Hlavne na nového vládcu francúzskeho klanu. Pravdepodobne ťa bude chcieť získať, ak nie pre seba, tak pre svojho syna určite. Nechcem však všetko vysvetľovať po telefóne. Nie je to bezpečné.“

„Tak čo navrhuješ?“ opýtala sa netrpezlivo.

„Stretneme sa o týždeň v Belgicku. Presné súradnice ti pošlem správou.“

Bez pozdravu zaklapla mobil a s prísľubom smrti v očiach sa nás otočila. Kto je táto žena? Aké tajomstvá skrýva? Otázky, na ktoré si, myslím, nastal vhodný okamih odpovedať!

Dovoľte sa mi ospravedlniť, že som vám už v začiatku poviedky hodila šok v podobe milovania sa Belly a Edwarda. Musíte však pochopiť, že oni dvaja nie sú ústrednými postavami. Je to trojica: Bella, Edward a onedlho nám pribudne ďalšia mužská postava, ktorá kompletne obráti doterajší vzťah medzi nimi dvoma. Edward sa bude potýkať so žiarlivosťou, Bella so svojou vlastnou nerozhodnosťou. Je to úplne iný príbeh ako ste doteraz čitali. Nebude to vždy len romantické. Mužské ego bude musieť ísť stranou, ak si budú chcieť udržať lásku svojho života. Snažím sa nepredbiehať, ale predsa len toto je prvýkrát, čo píšem niečo. Doteraz som bola závislý čitateľ. Tak dúfam, že zaniecháte aspoň zopár komentov, či sa zatiaľ páči.

S pozdravom Bathory55

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá pomsta - 5. kapitola: