Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ktorý svet je realita? alebo Jing a Jang - 2. kapitola: Obmedzenia sú na to, aby sa porušovali

01.03.2012 (21:15) • Hakunamatata • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1241×

Pohľad Rei:

Bolo toho na mňa trochu priveľa. My máme niekoho chrániť? Veď sa poriadne nevieme ubrániť sami! No potom som si spomenula, že máme schopnosti. Veľmi ma zaujímalo, ako budem vyzerať ako vlk. Pozrela som sa na Izzy. Ešte aj teraz ma udivuje jej krása. Bola dokonalá. Niečo také som ešte nevidela. Už sa teším na „vyberanie partnera“. Som zvedavá, kto bude môj a kto Izzyn.

Kde to ideme najprv? Aha, už viem! Do Forks. Teším sa na Cullenovcov aj svorky. Ak tam, samozrejme, budú. Všetko som nechala tak a išla som von. Von z tohto luxusného sídla na lúku za ním. Keď som tam prišla, znova som ucítila tú nádhernú vôňu, ktorú som cítila v Izzynej izbe pred transportom sem. Ten nádherný mix vône lesa a kvetín.

Predo mnou sa rozprestierala nádherná lúka, končiaca v diaľke lesom. Vysoká tráva vôbec nebola nepríjemná alebo ostrá. Bola príjemne mäkká. Ak je to sen, dúfam, že sa tak skoro neprebudím. Usmiala som sa do žiariaceho slnka. Je toto všetko naozaj? Lúče, ktoré mi príjemne hladili tvár mi dávali za pravdu. Všetky veci, ktoré som mala na sebe, som si vyzliekla a poukladala na kôpku. Skúsila som sa premeniť. Telom sa mi rozprúdilo teplo a za stotinu sekundy som stála na štyroch.

„Rea? Si tu?“ kričala na mňa neďaleko Izzy.

Pribehla som k nej, užívajúc si pocit slobody. Neviem vám opísať ten nádherný pocit, keď bežíte ako vlk. Cítite sa tak voľne a bezstarostne... O pár sekúnd som dobehla k Izzy. A keď vravím sekúnd, tak naozaj sekúnd. Bolo to úžasné. Izzy sa na mňa ohromene pozrela. Bola som veľká asi ako kôň, lebo sa musela zakloniť.

„Si to ty, Rea?“ spýtala sa ma, akoby som jej vedela odpovedať.

Preto som ju namiesto odpovede štuchla.

„Poď za mnou!“ povedala tajomne a rozbehla sa.

Ja tiež, pretože mala upírsku rýchlosť. Obe sme si užívali ten pocit. Nikdy som nijak neobľubovala šport, no teraz som sa v ňom vyžívala. Na Izzy bol úchvatný pohľad. Bežala mi po boku a smiala sa. Nebol to obyčajný smiech. Bola to zvonkohra. Ešte nikdy som nepočula tak krásny smiech. Vlasy jej povievali okolo tváre a ona sa rozkošne usmievala. Okrem toho matne žiarila. Len to, že sa hýbala, bol dôkaz, že nie je len obraz. Čo to hovorím, tak nádherný obraz ešte nikto nenakreslil. Síce som sa pozerala pred seba, videla som aj Izzy aj mocné biele laby. Moje končatiny. Dorazili sme k utešenému jazierku. Bolo dokonalé. Hneď za ním sa týčili stromy. Začiatok lesa. Možno keby som sa pozrela do vody, uvidela by som môj obraz.

„Vyzeráš takto!“ odpovedala na moje myšlienky Izzy a ukázala mi mňa svojím pohľadom.

Mala som pravdu. Vážne som bola vysoká ako kôň. Pod hustou krátkou srsťou sa mi rysovali svaly. Pozerali sa na mňa, teda na Izzy, dve veľké strieborno-sivé oči. Okrem toho, že som mala pri ľavom oku kosáčik striebornej srsti, označujúci Mesiac, som bola celá biela. Usmiala som sa a biely vlk takisto. Samozrejme, ak považujete za vlčí úsmev vycerenie bielych ostrých tesákov. Vyzerala som hrôzostrašne a zároveň nádherne a rozkošne.

„Máš pravdu,“ zaškerila sa Izzy a znova som videla svojím pohľadom.

Nelez mi do hlavy!

„To sa nedá!“

Ale dá!

„Nedá!“ odporovala mi.

Grrrrr! To nebudem mať ani chvíľku súkromie?

„Asi nie.“ Očividne ju bavilo provokovať ma.

Vycerila som zuby.

„Ale no táák!“

Prestaň!

„Neprestanem!“ zakričala a bežala naspäť k domu.

Ja som ju síce najprv prenasledovala, ale nakoniec som s tým musela prestať. Musela som sa totižto prezliecť. Keď som došla do jedálne, Izzy sa už napchávala hamburgerom s hranolkami. K tomu popíjala nejaký miešaný drink. Ja som si objednala špagety s morca-dellou a miešaný drink Tequila Sunset. Izzy, ako som sa dozvedela, si dala Tequilu Sunrise. Za chvíľku som to už mala na stole. Lahodné! Keď sme dojedli, išli sme sa pripraviť na let. Letisko bolo malé. Akoby aj nie, keď je súkromné. Lietadlo bolo luxusné a priestranné. Natiahla som sa na najbližšiu stoličku a zívla si. Toto všetko ma akosi zmohlo.

„Nečudujem sa. Mňa predsa tiež!“ usmiala sa na mňa Izzy, ktorá si prisadla.

Už mi s tým lezieš na nervy.

„Ja za to predsa nemôžem!“ nevinne zaklipkala mihalnicami.

No jej široký úškrn ma presvedčil o jej nekalých úmysloch. Prevrátila som oči. Izzy je už raz taká. Keď môže, každého v okruhu jedného kilometra provokuje.

„Hej! Ja ťa počujem!“ naoko nazúrene povedala.

Podľa mňa jej to lichotí.

To je divné, žiaden komentár. Žeby nemala čo povedať?

„Máš pravdu, niekedy je to fakt nepríjemné...“ prisvedčila mi.

Ha! Takže mám pravdu!

„Nemáš!“ skríkla a odsadla si.

Uškrnula som sa. Zase to bola moja skvelá kamarátka. Trochu výbušná, trochu temperamentná. Že trochu! Chacha! Nie, žartujem. Veľmi výbušná, veľmi temperamentná.

„Bože!“ skríkla a odbehla do vedľajšej miestnosti.

Možno som sa mala trochu krotiť. No nič, minulosť nezmením.

Let prebehol celkom v pohode. Izzy sa nakoniec uráčilo prísť ku mne. Dokonca sme sa na konci tohto letu normálne rozprávali. Izzy nechladne tak rýchlo. No nič. Som šťastná, že sa znova rozprávame. Ona je také moje malé pozemské slniečko. Tentoraz to myslím doslovne.

Zastavili sme na ďalšom súkromnom letisku. Bolo takmer na vlas rovnaké od toho prvého. Za letiskom sa týčil nádherný dom. Mal bazén, za čo som vďačná, aj keď je zatiahnuté a pochybujem, že často vylezie slniečko spoza sivých mrakov. Izzy sa pri pohľade na dom viditeľne zlepšila nálada. Zrazu som ucítila nutkanie. Veľmi silné nutkanie. Obrátila som sa v tej istej chvíli ako Izzy. Potom som zo seba postrhávala veci, premenila sa a zobrala veci do papule. Potom som už len bežala. Cítila som, ako sa moje silné nohy zabárajú do bahna. Ako sa vypracované svaly napínajú pri každom mojom skoku. Poviem vám, že úžasnejšieho pocitu niet.

Keď nutkanie vrcholilo, premenila som sa naspäť a rýchlo si obliekla veci. Aj keď sa mi vysoké podpätky zabárali do všadeprítomného blata, bežala som ďalej. Ocitla som sa na priestrannej čistinke. Zápasiaci menič a upír mi hneď udreli do očí. Izzy, behajúca pri mne, ich od seba svojou schopnosťou odtrhla takou silou, že obaja odleteli a dopadli na stromy.

Ja som okolo upíra, pri ktorom už sedela Izzy, vytvorila kruh ohňa. Potom som dobehla ku krvácajúcemu vlkovi. Teraz to bol už chlapec. Vlastne chlap. Mal zlomenú ruku a veľkú tržnú ranu na hrudi. Automaticky som po nej prešla rukou a tá rana sa začala hojiť. Ja viem hojiť rany? Pána beka! Napravila som mu ruku a znovu po nej prešla. Spolu s jeho génmi sa ruka hojila neprirodzene rýchlo. Vstala som a podala tomu mužovi ruku. On ju chytil a ja som ho zdvihla.

„V pohode?“ uistila som sa.

„Hej. Vďaka,“ povedal roztrasene.

Ja som sa usmiala a podišla som k horiacemu kruhu.

Už sa upokojil? Môžem uhasiť oheň?

„Hej! A pohni sa, prosím ťa! Veď sa tu uškvarím!“ zakričala na mňa Izzy.

Rýchlo som uhasila oheň a dobehla k Izzy.

„Myslíš, že to takto bude vždy?“ spýtala som sa, keď sa zdvihla zo zeme.

„To bude husté!“ Rozosmiala sa tým svojím smiechom a nastavila ruku.

„Hej. Jasné!“ povedala som nepresvedčivo a ťapla si s ňou.

„Výborne, zvládli ste prvú úlohu. Vyhľadať svoj druh a pomôcť mu!“ usmial sa na nás Andrew.

„Kto sú?“ spýtalo sa naše obecenstvo, ktoré som si všimla až keď sa ozvali.

„Je mi cťou, predstaviť vám Andreu Beatrix Sophiu a Elizabeth Aileen Victoriu Laylu Fortis! Dieťa Slnka a Dieťa Mesiaca! Rea je ochrancom vlkolakov a meničov a naopak Izzy je ochrancom upírov a poloupírov,“ predstavil nás.

„Čau!“ zatiahla Izzy a zamávala im.

To je pre ňu typické!

„Hej!“ skríkla a štuchla do mňa.

Au! Čo som ti zrobila?

„Si na mňa hnusná!“ Odula pery ako malé decko, ktorému zoberú hračku.

Koza...

Izzy nahnevane prižmúrila oči.

„Ahoj! Ja som Rea,“ nevinne som im zakývala, čím som sa chcela vyhnúť hádke.

„Ahoj, ja som Renesmee Carlie Cullenová, ale môžete ma volať Ness alebo Nessie!“ pritancovalo k nám dievča, približne v našom veku.

Hnedé vlasy s lokničkami mala rozpustené a zelené oči sa smiali. Bola vážne nádherná.

„Tá Renesmee Cullenová?“ zapišťala Izzy.

Nessie sa na mňa spýtavo pozrela.

„Ju si nevšímaj, zbožňuje Twilight Ságu rovnako ako ja,“ milo som sa usmiala.

„Aha,“ neisto sa pozrela na Andyho.

„Zvykneš si!“ odpovedala som zaňho.

„Počuj. Kto bol ten upír, ktorého som ošetrovala?“ spýtala sa Izzy.

„To bol ocko. Trochu sa nepohodol s Jakom, ktorého si ošetrila ty,“ pri posledných slovách sa otočila na mňa.

„Myslíš Edwarda Cullena a Jacoba Blacka?“ prehodila Izzy.

„Správne,“ odkývla jej to.

„Vďaka za ošetrenie,“ poďakoval sa Jacob, ktorý sa objavil Nessie po boku.

„Nie je zač,“ žiarivo som sa na neho usmiala.

„A ja tiež,“ prehodil Edward, ktorý sa objavil po druhom boku Nessie.

„Taktiež nie je zač,“ usmiala sa Izzy.

„Jake,“ predstavil sa a podal nám ruku.

Samozrejme, každej zvlášť.

„Rea,“ potriasla som mu rukou.

„Izzy!“

„Ja som Edward a toto je moja manželka Bella,“ predstavil nám seba aj hnedovlasú krásku vedľa neho.

Ako som predpokladala, boli naozaj nádherní. Bledá pokožka silno kontrastovala s farebným oblečením. Edward sa pousmial.

Ajaj, on číta myšlienky rovnako ako Izzy.

Odpoveďou mi bol ešte širší úsmev. Potom k nám pritancovala maličká upírka s výzorom elfa a krátkymi čiernymi vlasmi. Za sebou ťahala sympatického blonďáka. To museli byť Jasper a Alice Cullenovci.

„Ja som Alice a toto je Jasper! Teší nás!“ milo trilkovala a obe nás objala.

Potom k nám podišiel nejaký obor s krátkymi čiernymi vlasmi a veľkými svalmi. Za ním išlo to najkrajšie stvorenie, ktoré som kedy videla. Teda, okrem Izzy. Tá sa na mňa široko usmiala a naznačila ústami slovíčko „vďaka“.

„Čauko! Ja som Emmett a toto je moja nádherná manželka Rosalie,“ taktiež nás objal a Rosalie sa na nás pokúsila usmiať.

„Ahojte!“ povedali sme s Izzy naraz.

Kráčala k nám aj svorka a dvaja upíri.

„Ja som Carlisle a toto je moja úžasná žena Esmé!“ predstavil sa nám a decentne nám podal ruku.

My sme ju prijali a Esmé nás objala. Potom prišla na rad svorka.

„Toto je moja svorka. Sú tu Leah a Seth Clearwaterovci, Embry Call a Quil Ateara,“ predstavil nám svoju svorku Jacob.

„Teší nás,“ vyčarovala som pukerlík.

Izzy im zamávala.

„A toto je moja svorka. Ja som Sam Uley. Toto sú Jared Cameron, Paul Lahote, Brandy Fuller a Collin Littlesea,“ predstavil nám seba aj ostatných.

„Nás už asi poznáte,“ opatrne im zakývala Izzy.

„Čau!“ zamávala som im.

Ihneď som ucítila pripútania. Ale jedno bolo čerstvé. Seth sa pripútal pred malou chvíľou. Do mňa nie, to by som cítila. Ó nie! Seth sa pripútal k Izzy!

Autor: Hakunamatata, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ktorý svet je realita? alebo Jing a Jang - 2. kapitola: Obmedzenia sú na to, aby sa porušovali: