Bella a Edward sa v minulej časti vrátili domov z Volterry. Ostatní zistia, že si Bella nič nepamätá. Čo sa však stane v tejto časti? To sa dozniete, keď si to prečítate. Prosím, zanechajte aspoň smajlíka. Urobte mi radosť.
15.08.2011 (07:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2168×
Zišli sme teda na prízemie. Rosalie stála so založenými rukami. Emmett vyzeral - ako vždy - ako čistý debil – veď je to môj brat. Jasper bol trochu rozrušený, ale inak celkom v pohode. Alice tam stála celkom, ale celkom, pokojne. Asi kvôli tomu, že mi už v aute vyčistila žalúdok. Esmé sa stále vrtela a mykala sebou. Bola zjavne úplne mimo.
Keď som viedol Bellu dole za ruku, všetci si vydýchli. Bella išla dole a obzerala sa všade navôkol. Keď sme tam už boli, vytrhla si ruku z môjho zovretia a kráčala rovno ku chladničke. Otvorila ju a hľadala v nej niečo.
„Bella, zlatko, hľadáš niečo?" spýtal som sa jej jemne a pohladil ju po chrbtici. Bolo to neskutočne príjemné.
„Nič konkrétne, len sa pozerám, čo máme na jedlo. Som strašne hladná, ale neviem, na čo mám chuť. Môžeme si zájsť niečo kúpiť?" otočila sa na mňa a ja som na ňu vyvalil oči. Pozrela sa na mňa vyčítavým pohľadom.
„Ty si hladná?" spýtal som sa jej, aby som objasnil svoj výraz.
Vtedy, ako na zavolanie, pribehol Jasper. Pozrel na mňa a potom na Bellu.
„Počul som, že si hladná," povedal trochu zmätene.
„To je pravda, ale neviem, na čo mám chuť. Myslím, že keď budem v obchode, vyberiem si tam niečo chutné. Ty si Jasper, že? Povedz, že sa nemýlim," povedala moja žena a tá posledná veta znela trochu zúfalo.
Potiahol som ju za ruku a vytiahol ju do lesa. Mykala so sebou a namietala. Keď sme boli už hlbšie, tak som jej to chcel všetko vysvetliť.
Bella:
Stáli sme uprostred lesa. Bol tam on a ja. Neviem prečo, ale ťahal ma hlboko do lesa. Keď sme boli trochu hlbšie, obrátil sa na mňa tými svojimi karamelovými očami.
„Bella. Ja ti nechcem ublížiť. Chcem ti niečo ukázať, ak dovolíš," pýtal sa a ja som kývla hlavou.
Schmatol ma za ruku a bežali sme na lúku. Pri lúke bolo krovie, kde sa schoval a ja vedľa neho. Keď som zacítila tú vôňu, nerozmýšľala som a rozbehla som sa za tým najväčším. Za sebou som počula ďalší pár nôh. To bol istotne Edward. Skočila som na toho jeleňa a do sýtosti som sa najedla.
Keď sme skončili, vrátili sme sa do domu. Edward sa tváril hrozne, tak som zastavila. On bežal ďalej. Ani si ma nevšimol.
Všetkému som na vine. Mám ho rada, aj keď o ňom teraz nič neviem. Ale aspoň viem, ako sa mám stravovať. Otočila som sa na druhú stranu, akou šiel Edward. Posledný pohľad na jeho krásne telo a rozbehla som sa.
Bežala som stále ďalej a ďalej. Nič som si nevšímala. Keď som bola už dosť ďaleko, aspoň podľa môjho úsudku, keďže v tom meste bolo leto a tu je pod nulou, zastavila som sa a sadla si na kryhu, ktorá sa plavila oceánom.
Začalo svitať a aj som nechcela, aby ma našli. Čo mám robiť? Nechcem Edwardovi spôsobiť ešte väčšie problémy. Nie. Nevrátim sa. Nikdy sa tam nevrátim, aj keby ma to mohol stáť holý život.
Vtom na kryhu niečo dopadlo. Narazilo to tak, že ma to až vymrštilo do vody. Ten niekto skočil za mnou. Vytiahol ma na kryhu.
„Kto si?" spýtala som sa a dívala som sa stále do mora.
„Nevrav, že si znova zabudla," povedal jeho zvonivý hlas.
„Edward?" povedala som a otočila som sa. Bol to on. Krásny a pôvabný. Ale nikoho iného som nezbadala.
„Čo si si myslela, že ťa nechám ujsť?" povedal a vzal ma do náručia. Pritúlila som sa k nemu. Bolo to také príjemné.
„Kde sú ostatní? Myslím Emmetta a Rosalie, Alice a Jaspera, Esmé a..." Nenechal ma dohovoriť a vtlačil mi bozk na pery. Bola to vášeň. Vášeň zmrznutých ľudí na plaviacej sa kryhe oceánom. Keď si vyslobodil pery z môjho vrúcneho bozku, pokračoval on a stále sa mi pozeral do očí; a ja do jeho.
„Myslíš si, že by som im to povedal? Že som ťa znovu stratil? To nemám málo problémov?" povedal a ja som sa musela zasmiať.
Jeho ústa sa blížili k mojim a po chvíľke som sa cítila ako v siedmom nebi.
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Kvapka krvi zmenila môj život v peklo - 3. kapitola:
ja ti napíšem mail, lebo nepoznám nik na tejto stránke Noémi Gregušová <noegregusova@gmail.com> to je ten mail. Neviem prečo sú tam tie chyby, ale ona mi to opravuje. Poprosila som ju, aby mi písala aj moje chyby a vravý že hlavne priamá reč. Ale ja fakt neviem, v čom je háčik.
tak ja vždy všetko dávam Administrátorovy tak nevem
Ahoj. V kapitole som ti opravila tieto chyby:
*Odseky - naozaj nemusíš dávať "enter" za každou vetou. Toto nie je poézia, ale obyčajný text.
*Nikdy nedávaj farbu písma čiernu, text sa potom vôbec nedá prečítať inde ako v administrácii.
*Nie je furt, ale stále!
*Pozor na čiarky, chýbali ti doslova všade. Dokonca aj pred základnými zámenami (že, ktorý, kde, keď...).
*Zdvojené medzery - vždy sa píše len jedna.
*Medzera sa píše z oboch strán pomlčky.
*Ešte stále máš guláš v priamej reči. Skús sa pozrieť na tento vzor:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Nabudúce dávaj, prosím, väčší pozor. Ďakujem.
Ahoj.
"Článok je hotov" zaškrtni v prípade, že taký naozaj je. Nie vtedy, keď si ho vytvoríš a vyriešiš to tým, že namiesto textu kapitoly napíšeš "Článok ešte nie je hotový. Ľutujem". Nabudúce nech sa to už neopakuje.
Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!