Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 13. kapitola - Ako chutí zlé rozhodnutie

05.01.2011 (17:45) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1273×

13. kapitola - Ako chutí zlé rozhodnutie

Ráno som sa prebudila v Andyho náručí.

„Dobré ráno,“ privítal ma úsmevom do nového dňa. Chcela som sa posadiť, ale cítila som sa neuveriteľne unavená.

„Ahoj. Koľko je hodín?“ opýtala som sa, keď som neudržala mať zdvihnutú hlavu natoľko, aby som sa sama pozrela na budík.

„Je iba pol šiestej. Nespala si ani štyri hodiny. Ak chceš, spi ďalej.“ Prikývla som, keď som si však naplno uvedomila, že sa rozprávam s Andym. Viem, že by to nemalo byť divné, ale v poslednom čase je to vlastne viac než divné. Zvyčajne sa budím na Edwardovi.

„Kde je... ?“ Ani som nestihla dopovedať a už mi prišla odpoveď.

„Zatiaľ som k tebe nikoho nepustil. Som si istý, že chceš mať čistú hlavu.“ Len som letmo prikývla a zamrmlala niečo ako ďakujem, no hneď potom ma unavenosť zrazila späť na Andyho plece a zaspala som.

Myslela som si, že sa konečne uvoľním, oddýchnem si a nebudem premýšľať nad Danielom a Edwardom. Mýlila som sa, a ani v spánku sa mi nepodarilo odpútať sa od toho tlaku pod rozhodnutím, ktoré na mňa čaká...

Ocitla som sa v tmavej miestnosti, no na mňa akoby dopadalo svetlo z reflektora. Najprv som si myslela, že som sama, ale odrazu som začula tiché kroky blížiace sa ku mne. Prudko som sa otočila a za mnou sa z tmy vynorila postava. Bola to prekrásna žena. Najprv som si myslela, že je upírka, no jej čokoládové oči, ktoré mi niekoho pripomínali, mi to vyvrátili.

Kto ste? Najprv som to chcela vysloviť nahlas, ale akoby som onemela. Žena zdvihla ruku a pomaly mi ju priložila na srdce. Obe sme vedeli, že by som sa mala brániť, ale tak ako som ja tušila, že mi neublíži, tak ona vedela, že ja neublížim jej. Cítila som medzi nami isté puto a ona ho zjavne cítila takisto. Netušila som, prečo na mňa pokladá snehovo bielu ruku, až kým sa ma nedotkla. Vzhliadla ku mne a milo sa usmiala. Vtedy som pochopila.

„Mami?“ S úsmevom prikývla a ja som ju bez váhania objala. Môj stisk ju musel bolieť, ale nič na sebe nedala vedieť a ešte viac si ma k sebe pritlačila.

„Prečo si tu?“ opýtala som sa, keď sme sa od seba odtiahli.

„Aby som ti pomohla s tým, čo ťa trápi,“ odpovedala pokojne. Vedela som, že myslí na mňa, Edwarda a Daniela. Nepýtala som sa jej, ako je možné, že je tu, keď zomrela. Radšej som chcela využiť čas strávený s ňou. Vážne som prikývla a ona si sadla na zem a mňa stiahla tiež.

Rozprávala som jej o svojich pocitoch a ona ma v tichosti počúvala a neprerušovala ma. Keď som skončila, pozrela som sa na ňu s otázkou v očiach. Krásne sa usmiala a povedala:

„Teraz ti poviem, čo urobíš. Na rozhodnutie ani len nepomyslíš. Obom povedz, čo k nim cítiš. Požiadaj ich o trošku času, nech si to dáš všetko do poriadku. Zabávaj sa, užívaj si, ale nemysli na to, že si raz budeš musieť vybrať. Nechaj tomu voľný priebeh a správaj sa ku každému tak, akoby tam ten druhý ani nebol. Nech sa život vráti do starých koľají a ver tomu, že ani nebudeš vedieť ako, ale odrazu si budeš úplne istá, ktorý je ten pravý.“ Posledné slová som už len počula v hlave, ale obraz sa mi začal strácať, až som sa nakoniec prebudila.

Znovu som ležala na svojej posteli, no tentoraz bez Andyho. Posadila som sa a pozrela sa na budík. Čože?! Bolo trištvrte na jednu. Ešte nikdy som nespala tak dlho. Akurát som vyskočila z postele, keď sa otvorili dvere a v nich stál Andy s podnosom plným jedla v rukách. Keď som uvidela hŕbu palaciniek s čokoládou všade, kam sa len mohla dať, neodolala som.

„Dobrú chuť,“ povedal so smiechom Andy len tak mimochodom a posadil sa ku mne späť na posteľ. Usmiala som sa a ďalej som do seba hádzala sladké palacinky. Znovu sa zasmial a pokrútil hlavou. Keď som dojedala, nalial mi do pohára pomarančovú šťavu. Ja som však pokrútila hlavou, keď som zbadala, že v druhej fľaške je krv. Po výdatných raňajkách, či skôr obede, som sa rozhodla pustiť do rozhovoru s Edwardom.

„Kde je Edward?“ opýtala som sa Andyho, keď som už oblečená vyšla z kúpeľne. Znepokojene sa na mňa pozrel, no potom povedal: „Nie je tu. Šiel niekam s Emmettom.“ Tak to vyzerá, že sa najprv budem musieť porozprávať s Danielom. Andy akoby mi čítal myšlienky, odpovedal na moju nevyslovenú otázku:

„Daniel je na vašej lúčke. Vraj sa mu tam takisto páči a dobre sa tam premýšľa.“ Viac mi nebolo treba a vybehla som smerom do lesa, až som narazila na známy pach.

Neďaleko lúčky som spomalila, až som sa úplne zastavila tak, aby ma medzi stromami nebolo vidieť. Prezrela som si celú lúčku, no nikde som Daniela nevidela. Keď už som chcela odísť, všimla som si nejaký pohyb medzi kvetmi. Ležal tam len tak, a mal oblečené iba jeansy. Áno, bol bez trička a ja som mala možnosť vidieť jeho vypracované telo, teda iba od pása hore, ale tomu sa nedá povedať iba. Mal zatvorené oči a dýchal pravidelne. Srdce mi bilo ako splašené a najradšej by som... Ja vlastne netuším, čo by som rada urobila. Pri pohľade naňho som strácala schopnosť zdravo uvažovať.

Zrazu sa usmial, posadil sa a pozrel na stromy, v ktorých som sa snažila byť neviditeľná.

„Bella?“ zasmial sa. Jasné, som ja ale blbá. Jeho upírsky sluch určite zachytil moje splašene bijúce srdce. Čo teraz, čo teraz? Vyšla som z húštia a vkročila na lúku. Snažila som sa nevšímať si jeho vypracované svaly, ktoré práve žiarili ako milióny diamantov. Ani som si nevšimla, že svieti slnko.

„Ahoj,“ povedala som a prisadla si k nemu medzi kvety.

„Môžeme sa porozprávať?“ opýtala som sa.

„Ale samozrejme. Vlastne som sa s tebou tiež chcel rozprávať, ale ty prvá. Čo ťa trápi?“

Odrazu som nevedela ako začať. Sklonila som hlavu, pretože jeho pohľad mi vyháňal z mysle slová, ktorými by som mu to naznačila.

„Ja... Netuším, ako mám začať,“ priznala som stále so sklonenou hlavou.

„A čo tak skočiť do toho po hlave? Sľubujem, že sa nemusíš obávať ničoho, čo mi chceš povedať. Ak to pokladáš za dôležité, budem to brať vážne,“ uistil ma. Cítila som sa lepšie, a tak som sa rozhodla poslúchnuť jeho radu a skočiť.

„Priťahuješ ma,“ vyletelo zo mňa skôr, ako som si to stihla premyslieť. Vstala som a odvrátila som sa od neho.

Pozerala som sa na oblohu a čakala na jeho reakciu. Počula som, ako sa postavil a pomaly prešiel ku mne. Ucítila som jeho ľadový dych na mojom krku.

„Presne to je to, o čom som s tebou chcel hovoriť, len som sa bál tvojej reakcie. Už dlho sa mi páčiš, Bella,“ šepkal zamatovým hlasom. Otočil ma k sebe. Pozrela som sa mu do očí a odrazu mi slová zamrzli v hrdle. Síce som očakávala, že sa bude usmievať tým svojim nádherným úsmevom, no on sa tváril nešťastne.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa ho.

„A čo Edward?“ Pozrel sa mi do očí. Na Edwarda som pri ňom tak ľahko zabúdala, až to nebolo možné. Ale mal pravdu.

„Ja naozaj neviem, ako to bude, Daniel,“ povedala som. „Potrebujem čas.“

Prikývol a povedal: „Bella, ja počkám. Naozaj, viem čakať. Ak to znamená, že mám nejakú šancu, aby som ťa získal, nemusíš sa báť,“ usmial sa, aj keď oči mal stále smutné. Cítila som sa strašne, ako všetkým ubližujem. Andymu, Edwardovi a Danielovi. Chcela som ho nejako utešiť.

Než som sa snažila samu seba prehovoriť, že nerobím nič zlé, položila som ruku na jeho hruď a trošku som sa povytiahla, aby som dočiahla na jeho pery. Zastavila som sa asi centimeter od nich a zaváhala som. Jedna moja časť premýšľala nad tým, aký je dokonalý. Tá druhá zas myslela na Edwarda a na to, aký je dokonalý on. Ani jedného som si nezaslúžila a ja som to vedela, no keď som bola pri ktoromkoľvek z nich som na to zabúdala. Cítil, že som strnula, a tak mi chcel dať najavo, že on neváha.

Prekonal tú vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Najprv nežne, len tak letmo sa obtrel svojimi perami o tie moje. Keď cítil, že neodporujem, tak náš bozk viac prehĺbil. V tej chvíli som úplne zabudla na všetko, na ten tlak. Úplne som sa mu poddala. Zrazu bol všade a bol všetko. Ledva som vnímala, že zas ležím na tráve, akurát teraz je na mne Daniel. Neostal medzi nami žiaden voľný priestor, no aj tak na mňa nedoľahol ani gram jeho váhy. Cítila som, ako rukou zašiel pod moje tričko a jeho ruka prešla cez moje boky, až skončila na mojich krížoch.

Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Viem, že by som mala začať protestovať, ale proste som nemohla. Nedokázala som prerušiť túto chvíľu, chcela som, aby trvala večne. Ani som nevedela ako, ale odrazu som počula len trhnutie látky a ostala som iba v podprsenke. Neviem prečo, ale nevadilo mi to. Možno toto je to, čo mi pri Edwardovi vadilo. Bál sa len chytiť ma trošku silnejšie. Vždy kontroloval, či som v poriadku a keď som sa pokúsila o niečo viac, proste to pokladal za nebezpečné.

Aj keď to možno bolo nebezpečné, páčilo sa mi to. A Daniel sa správal tak nežne, že som si bola istá, že mi neublíži. V každom jeho dotyku som cítila vášeň, ale ovládal sa a nikdy som necítila bolesť, čo znamenalo, že ovládal svoju silu, aby mi neublížil. Nechcela som to už ďalej odďaľovať. Chcela som jeho a chcela som ho hneď. Prešla som mu rukou po hrudi, bruchu a skončila pri bedrách. Rozopla som mu jeansy. Keď už som si myslela, že tá túžba ma úplne premôže, počula som hlasné zalapanie po dychu.

Daniel sa odo mňa odtrhol a s hlasným zavrčaním vyskočil na nohy. Zopakovala som po ňom to isté, no to, čo som uvidela, mi vyrazilo dych. Edward stál na konci lúky a s bolesťou v pohľade mi pozeral do očí. Až vtedy som si úplne uvedomila, čo som urobila. Panebože, veď ja som ho podviedla!

„Edward, ja... “ Čo mu mám povedať? Čo by ste povedali človeku, ktorého milujete, ale práve ste ho podviedli? Ja som ani len netušila.

„Bella, chápem to. Vybrala si si jeho,“ povedal a potom pozrel na Daniela.

„Postaraj sa o to, aby s tebou bola šťastná, inak si ťa nájdem,“ povedal mu, otočil sa a upírskou rýchlosťou vbehol späť do lesa. V prvých sekundách som ho chcela nasledovať, ale moje nohy ma nechceli poslúchnuť. Namiesto toho sa mi podlomili kolená a padla som medzi kvety. Daniel ma zachytil tesne pred zemou a stiahol ma k sebe. Obliekol mi jeho tričko.

„Neboj sa, to bude dobré,“ opakoval stále dookola.

„Nie... “ Vedela som, že to nebude dobré. Nehovorím, že som nechcela Daniela a nemienim to ani ospravedlňovať, pretože aj sama som vedela, čo by sa stalo, keby nás Edward neprerušil. Ale nemal sa to dozvedieť takto. To je zlé...

Daniel ma kolísal v náručí a snažil sa ma upokojiť, ale nedarilo sa mu to. Horúce slzy mi stále stekali po tvári. Nevnímala som čas ako okolo mňa letel, a nakoniec som od vyčerpania zaspala Danielovi v náručí.

Znovu som bola v tmavej miestnosti. Začula som známy zvuk krokov blížiacich sa ku mne. Otočila som sa vpadla do náruče svojej mamy. Nepýtala sa ma, čo sa stalo, zjavne to už vedela, aj keď neviem, ako by to mohlo byť možné. Keď som prestala plakať, pozrela som sa na ňu.

„Prečo im všetkým musím tak ubližovať? Som strašná,“ povedala som.

„Zlatko, ako môžeš byť strašná? Veď sa na to pozri. Tak veľmi ti na nich záleží, až zabúdaš na vlastné šťastie. Obetovala by si pre nich všetko,“ odporovala mi. V niečom mala pravdu. Sú pre mňa všetkým a pre ich šťastie obetujem aj to svoje.

„Ale čo bude s Edwardom?“ opýtala som sa. „Jeho takisto milujem. Ako som mu mohla takto ublížiť? Po tom všetkom, čo sme spolu prežili.“

„Takže si si vybrala Daniela?“ opýtala sa. Chcela som povedať áno, ale niečo ma zastavilo. Vybrala som si ho? Sama som to nevedela. Pozrela som sa na ňu. Videla, že váham.

„Ale teraz to už nemôžem zmeniť. Teraz už nemám na výber. Edward odišiel,“ namietla som a pokúšala som sa presvedčiť o tom, že Daniel je ten pravý.

„Vždy máš na výber, dieťa,“ povedala pokojne.

„Ale ako mám zistiť odpoveď na otázku, ktorý je ten pravý?“ vyhŕkla som.

„A je to tá pravá otázka?“ Chvíľu som o tom premýšľala. Stojí mi za to, aby som zahodila lásku kvôli fyzickej príťažlivosti, nech je akokoľvek veľká? Ale ja som mala pocit, že mám rada aj Daniela. Hádala som sa sama so sebou...

Áno, ale Edwarda viac. No, na tom som mala asi myslieť vtedy, keď som sa skoro vyspala s Danielom. Čo mám robiť teraz?

Než som si to stihla uvedomiť, poznala som tú pravú otázku a dokonca aj odpoveď na ňu.

„Milujem Edwarda tak veľmi, aby som preňho obetovala všetko? Dokonca aj Daniela?“ Mama sa na mňa usmiala a priložila si ruku na srdce. Pohľadom ma povzbudzovala, až som našla odvahu a povedala to.

„Ešte pre pár týždňami by bola odpoveď jasná. Áno, vtedy by som obetovala absolútne všetko,“ začala som a na chvíľu som sa odmlčala.

„Myslím, že sa to nezmenilo,“ zašepkala som nakoniec. Usmiala som sa na svoju mamu.

„Nie, viem to naisto. Milujem ho nadovšetko na svete,“ vyhlásila som hlasnejšie a znovu som ju objala.

„Ďakujem, mami,“ povedala som. Odtiahla som sa od nej a môj sen sa začal rozplývať.

Prebudila som sa ešte stále ležiac na Danielovi. Posadila som sa a zistila, že sme stále na lúke, ale už sa zotmelo. Smutne som sa naňho zahľadela. Vedela som, že mu to budem musieť povedať. Nadýchla som sa a spustila.

„Daniel, ja... “ A hneď som sa aj zastavila. Znovu na mňa prišla tá chvíľa, keď netuším, čo povedať. No on sa len usmial začal hovoriť.

„Vybrala si si jeho. Viem to. Vždy som vedel, že vaša láska je omnoho silnejšia ako pokušenie. Čakal som, kedy to pochopíš. Teda, nemysli si, že som ťa nechcel, naopak, veľmi som ťa chcel a stále chcem, a vždy som takpovediac dúfal, že si ma vyberieš, ale takisto som si bol istý, že nakoniec zistíš, ako veľmi ho miluješ a budete spolu. Bella, ľúbim ťa, a preto by odo mňa nebolo fér ani k tebe, ani k Edwardovi, aby som bránil vášmu šťastiu,“ dopovedal a ja som naňho ostala civieť s otvorenými ústami. Cítila som, ako mi po tvári znovu stekajú slzy.

„Ďakujem, Daniel,“ povedala som a objala ho. „Za všetko. Nikdy na teba nezabudnem.“ Potom som vstala, rozhodnutá ísť za Edwardom a povedať mu, ako veľmi ho milujem...

Tak čo, ukončíme to happy endom?

No, veď ma predsa poznáte. Neodpustila by som si ďalšiu zápletku, tak čítajte ďalej...

Letela som lesom, keď som narazila na Andyho pach. Rozhodla som sa, že budem sledovať jeho stopu, a tak som zmenila smer. Po chvíli som ho uvidela. Sedel na vetve v korune stromu a sledoval hviezdy. Robil to často aj vo Volterre. Vraj sa cíti lepšie, keď hovorí hviezdam o jeho zážitkoch. Vravieval, že sú to tie najlepšie poslucháčky. Vyskočila som k nemu.

„No, ahoj,“ povedal a objal ma. „Vidím, že si sa už rozhodla,“ tipoval, keď videl môj úsmev.

Prikývla som a začala mu rozprávať o tom, čo sa všetko stalo.

Párkrát vyvalil oči, zalapal po dychu, či dokonca otvoril ústa, no čo som nečakala bolo, že nakoniec sa začal rehotať ako totálny blázon.

„Hej, čo je?“ Nechápavo som sa zamračila.

„Tak to je fakt dobré. Vieš koľko dievčat už mal Daniel? Žiadnu však nemal ani trošku rád. Nakoniec sa konečne zamiluje, a presne tá jedna mu nedá,“ vyhŕkol.

„Au! Čo blbneš?“ vykríkol, keď som zasiahla jeho rameno, ale potom sa začal smiať ešte viac.

„Vidím, že je načase nechať ťa samého,“ povedala som a pokrútila hlavou. Zoskočila som zo stromu a bežala späť po jeho stope, až som pribehla domov. Vletela som dnu cez okno mojej izby. Edward tam nebol. Skúsila som teda jeho izbu, no tam takisto nebol. Zbehla som schody a narazila na celú rodinu v obývačke.

„Neviete niekto, kde je Edward?“ opýtala som sa ich. Väčšina na mňa smutne hľadela, ostatní mali dokonca sklopené oči. Televíziu mali síce pustenú, ale nik ju nevnímal.

„Hej, čo sa vám stalo?“ Alice ku mne pribehla.

„Bella, Edward sa rozhodol odísť. Nechal tu pre teba list,“ povedala a podala mi ho.

„Čo?! On odišiel? Ale kam?“ Slzy som mala na krajíčku. Vybehla som späť do svojej izby a sadla som si na posteľ. Roztvorila som list a začala som ho čítať.

Drahá Bella,

Rozhodol som sa odísť. Iste tušíš prečo. Chcem, aby si vedela, že som sa tak rozhodol pre Tvoje dobro. Nehnevám sa na Teba, že si si vybrala Daniela. Som šťastný, keď si šťastná Ty, čo dúfam, že aj budeš. Nechcem Vám stáť v ceste, a ani by som to nedokázal. Moja prítomnosť by Ti len ubližovala. Prosím, prepáč mi to, dúfam, že sa na mňa nehneváš. Posledné, čo chcem, aby si vedela je, že Ťa nikdy neprestanem milovať. Nech sa stane čokoľvek, vždy budeš moja Bella. Jediné, o čo ťa prosím je, aby si na mňa nezabudla...

S láskou, navždy Tvoj Edward

Keď som to dočítala, už som ani poriadne nevidela cez slzy. Teraz však už viem iba jediné. Musím ho nájsť a všetko mu vysvetliť...

Tak, dúfam, že ma nezabijete...

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 13. kapitola - Ako chutí zlé rozhodnutie: