Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 2. kapitola - Plány

10.08.2010 (13:00) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 907×

2. kapitola - Plány

„Poď," povedala som, zobrala ho za ruku a viedla cez dlhé chodby do tréningovej miestnosti. Otvorila som dvere a usmiala sa. Presne ako som predpokladala, práve tam trénovali Jane a Felix. Podľa môjho očakávania pri pohľade na nás okamžite prestali zápasiť.

„Zdravím. Felix, Jane," slušne som pozdravila vysmiatých upírov. Andy, tak ako ja, ich v láske veľmi nemal, tak iba kývol hlavou smerom k ním.

„Dobrý večer, Isabella. Vidím, že sa chystáte s Andrewom trénovať, no ako máte možnosť vidieť, táto miestnosť je obsadená. Čo keby ste prišli neskôr?" Pokrivene sa usmial a kývol na dvere. Andy sa už obracal, keď mi odrazu niečo napadlo.

„Vlastne som sa chcela niečo opýtať. Čo by si povedal na malú stávku?" Sebavedomo som sa usmiala. Andy, ktorý doteraz nevedel, o čo mi ide, sa začal smiať. Aj tak mu to ešte nedošlo. Felix podozrievavo prižmúril oči a zjavne premýšľal.
„O čo ide?" vyhlásil po dlhom váhaní. Jane sa pohla ku dverám.
„Jane, mohla by si sa k nám pridať a tiež sa zapojiť do stávky?" Prekvapene zastala, tak som pokračovala.
„Čo tak zápas? Dvaja proti dvom. Felix proti Andymu, no a my dve proti sebe," povedala som a anjelsky nevinne sa usmiala.

„Aký je v tom háčik?" Nahlas premýšľala nabrúsená Jane, „a aké sú pravidlá?" dopovedala, keď som sa začala usmievať.
„Háčik je v tom, že je len jedno pravidlo. Proste prehrá ten tím, ktorého obaja hráči budú zložení k zemi." To sa jej prestávalo páčiť. Jasne si uvedomovala našu rovnocennosť.

„Čo získa víťaz?" Zapojil sa do debaty Felix, ktorý tiež nebol zjavne nadšený. Asi z rovnakého dôvodu ako Jane.

„Dobrý pocit z víťazstva," spokojne som povedala. Súperom ani Andymu to nedávalo zmysel, tak som pokračovala. „Porazená dvojica na dva roky opustí Volterru."

Cítila som ako Andyho dobrá nálada rapídne klesla. Felix sa takisto tváril naštvane a neveriacky krútil hlavou, ale Jane sa zlomyseľne usmievala.
„Až po plese, Jane." Ples mal byť totižto o dva dni. Po týchto slovách úplne strnula. Vedela, čo by pre ňu znamenalo odísť od Ara.

Felix z toho nebol nadšený, lebo vedel, že ich môžeme poraziť. Preňho bolo postavenie v garde celým jeho životom. Andy ma prekvapene chytil za lakeť a odtiahol.

„Čo si sa zbláznila?!" naštane sa na mňa zahľadel.
„Dobre vieš, že Felix ani Jane nebudu hrať fér a aj keby sme ich porazili, Aro nedopustí, aby od neho Jane odišla, pretože by s ňou odišiel aj Alec. A pochybujem, žeby Felix išiel dobrovoľne." Nechápal môjmu plánu.

„Andrew, ale my ich neporazíme." Snažila som sa ho presviedčať.
„Máme šancu vyhrať, teda ak nebudeme bojovať čestne," potmehútsky sa na mňa usmial. Stále mu to nedochádzalo.
„Andy, pamätáš sa, keď som ti hovorila o mojom sne?" Prikývol.
„Povedala som aj, že viem, že je to moja rodina a chcem ju nájsť. A ty si raz povedal, že som ten najväčší dôvod, prečo si vo Volterre. Teda okrem výrazu Aleca a Jane, keď prehrajú zápas," dopovedala som a videla, že makonečne začal chápať.

„Ideš prehrať?" spýtal sa ma s úsmevom.
„Áno." Tak sa mi nakoniec podarilo zlepšiť mu náladu. Zasmiala som sa. Spoločne sme sa vrátili k Felixovi a Jane. Tentoraz prehovoril Andy.
„Tak už ste sa rozhodli?" opýtal sa ich a Jane neochotne prikývla.

„Ideme do toho," povedala a prišla bližšie k Felixovi, aby si dohodli stratégiu. Za pár sekúnd boli hotoví. My sme ju nepotrebovali.
Jane sa na mňa usmiala. Aj keď ani jedenz nás dvoch nebol nervózny, snažili sme sa to tak zahrať, aby nemali pochybnosti.

Rozmiestnili sme sa pomaly po celej miestnosti. Mala som pocit, že po tomto boji zaľahne polovica Volterry popolom. Odteraz sme to všetci brali vážne. Keby sme s Andym nevedeli, ako to dopadne, asi by som bola aj vystrašená.

Náš súboj sa začal. Hodnú chvíľu sme okolo seba iba krúžili. Keď som zbadala výraz Jane, pre istotu som roztiahla svoj štít aj na Andyho. Tenká membrána sa svetelnou rýchlosťou rozšírila na celú dĺžku miestnosi, až pokryla aj jeho telo.

Náhle, ako som očakávala, som pocítila bodavý útok na štít. Mal trpkú lepkavú chuť, ktorú som cítila až na jazyku. Ale Jane nedokázala prejsť cez štít. Spokojne som sa usmiala. Zúrivo privrela oči a nenávistne sa na mňa pozrela. Nápor a lepkavá chuť odrazu zmizli.

Všimla som si, že Felix a Andy už začali bojovať, na čo doplatili dve okná a kus podlahy na opačnej strane miestnosti. Keďže som len poloupír, ich pohyby mi pripadali rozmazané a veľmi rýchle oproti mojim.

Jane si všimla, kam sa pozerám a úsmev sa jej vrátil. Vedela na čo myslím a zjavne ma predceňovala kvôli môjmu štítu. Teraz si uvedomila, že ma môže poraziť. Ale neuvedomovala si, že som ju celé hodiny sledovala pri tréningu a jej útoky poznám lepšie ako vlastné.

Zaútočila presne v okamihu, keď som to čakala. Skočila po mne a chcela ma zozadu priraziť k zemi. No ja som bola rýchlejšia a odskočila som presne vo chvíli, keď s prázdnymi rukami doskočila na zem.

Trvalo jej necelú sekundu, kým si uvedomila, že stojím asi štyri metre od nej, ruky prekrížené na prsiach s úsmevom na tvári, ktorý by skolil aj medveďa. Znovu sa rozbehla oproti mne. Bojovali sme a ničili celú miestnosť takmer hodinu, keď moja ľudská časť začala byť unavená.

Jane sa snažila chytiť ma pod krk a priraziť k zemi, a tak som jej to umožnila. S hlasným treskom som dopadla na zem. Au, asi mi vyrazila dych. No to bolo teraz vedľajšie. Pohľadom som zašla k Andymu, ktorý mal ale zjavne prevahu.

Žmurkol na mňa a v hranej starosti o mňa ho Felix zo všetkej sily vrazil do steny, ktorá to takmer nevydržala. Andy padol k jeho nohám. Počula som ako sa Jane začala natešene smiať. Pridal sa k nej aj Felix a teatrálne si oprášil ruky.

Zvláštnym spôsobom ma ich smiech uspával. Bol krásne desivý, soprán a bas v harmónii. Premohla som chuť sa zasmiať, ako perfektne môj plán vyšiel a vyskočila som na nohy s hraným zdrveným výrazom.

S obavami som pozrela na Andrewa, ale ten len pokojne vstal, oprášil sa a ľahkým krokom dobehol ku mne a chytil ma okolo pása. Obzrela som sa okolo seba a myslím, že s tou rekonštrukciou som zrejme mala pravdu. Naposledy bola takáto doničená, keď trénoval Caius. Pri jeho reálnom zápase ho ešte nikto neporazil.

„Takže... ?" opýtala sa Jane s nadvihnutým obočím. S hraným hnevom v hlase som jej odpovedala: „Takže po plese odchádzame." Cítila som, ako sa Andyho ruka na mojom páse klepe. Pravdepodobne sa nášmu hereckému výkonu potreboval zasmiať.

Rýchlo som ho schmatla a ťahala cez dlhú chodbu do mojej izby. Hneď ako som zabuchla dvere, už som to nevydržala ani ja. Obaja sme vybuchli do smiechu, ktorý neutíchol ani po piatich minútach.

„Videla si ako sa tá potvora tvárila? Myslel som si, že sa neudržím," vypustil zo seba, keď sa začínal ovládať. Môj pokus bol s týmito slovami v troskách. Do večera sme plánovali cestu po odchode z Volterry.

Takto sme strávili aj celý druhý deň, no ďaľší deň som nemala už náladu, ani čas, keďže večer bol ples a ja som nemala darček pre Ara...

1. kapitola Zhrnutie 3. kapitola

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 2. kapitola - Plány: