Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 7. kapitola - Nebezpečné

16.09.2010 (17:45) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2124×

7. kapitola  - Nebezpečné

(Pohľad Belly)


Prebudila som sa a otvorila oči. Hľadela som na strop a spomínala na sen, ktorý sa mi sníval predtým, než dobehol Edward a upokojil ma.

Bola som na našej lúčke. Svietilo slnko, vietor rozfúkal vlniacu sa trávu, no aj tak som necítila zimu. No vlastne, bolo mi teplúčko ako v perinách. Zrazu som zbadala niečo červené na zemi. Zohla som sa a lepšie si to prezrela. Bola to krv.

Keď som sa postavila, videla som, že na tráve je veľa krvavých fľakov, ktoré viedli k veľkému kameňu v strede lúky. Bol takisto celý zaliaty krvou, ktorá stekala v malých potôčikoch k zemi.

Priblížila som sa k nemu na pár metrov, keď som si všimla, že to nie je to, čo som si myslela. Chvíľu som ani nevedela určiť, čo to vlastne je, ale potom mi to došlo.

Bola to hŕba mŕtvych tiel, a úplne navrchu boli len tak pohodené telá mojej rodiny. Síce som im nevidela priamo do tváre, ale niečo mi našepkávalo, že tentoraz sa nemýlim.

Chcela som odvrátiť pohľad, no strnula som, nemohla som sa pohnúť. Pokúsila som si rukami zakryť oči, no zarazila som sa. Boli celé od krvi, ich krvi. Pochytil ma obrovský smäd. Prečo?!

Vždy mi prišlo zle pri pohľade na ľudskú krv, no teraz mi neskutočne voňala a lákala ma. Všimla som si, že nie som sama. Zodvihla som pohľad od mojich rúk a otočila sa. Edward sa na mňa usmieval. Bol prekrásny.

Slnečné lúče mu narážali na pokožku, jeho telo žiarilo ako milión diamantov. Odvrátil pohľad odo mňa a padol mu za môj chrbát.

Náhle prestalo svietiť slnko a začal fúkať ľadový vetrisko, ktorý mi hádzal do tváre moje gaštanové vlasy. Obzrela som sa tým istým smerom ako Edward. Vedela som, že uvidel mŕtve telá. Skľúčene som sa na neho pozrela a povedala:

„To som nebola ja. Edward, musíš mi veriť." Stále s pohľadom na telách prikývol, potom mi pozrel do očí. Vtedy sa jeho výraz zmenil. Vyzeral vystrašený a vyvalil oči. Myslela som si, že sa bojí o mňa, tak som k nemu začala pristupovať.

On sa však odo mňa vzďaľoval a kráčal k lesu za jeho chrbtom, až sa v ňom úplne stratil. Jeho tvár zahalila temnota, akoby tam ani nikdy nebol. Nechápala som jeho počíňaniu.

Otočila som sa a sadla si do trávy tak, aby som videla telá len okrajovo. Nemohla som prísť na to, čo vyvolalo strach v jeho očiach.
Sklonila som hlavu a rukou prešla po vlniacej sa tváre.

Zrazu som v nej uvidela niečo lesklé, čo odrážalo slnečné lúče, ktoré dopadali na zem zo strany, kde boli telá. Najprv som si myslela, že sa mi iba niečo zdalo, keďže som dobre nevidela cez moje vlasy, ale keď som sa dotkla toho miesta, chytila som sa malej črepiny zo zrkadla.

Netušila som, ako sa tam dostala, ale to ma nezaujímalo. Zodvihla som ho do vzduchu na úroveň mojej tváre a pozrela doň.

Z mojej bledej tváre sa na mňa pozeral pár krvavo-červených očí - mojich očí...

Už som nemala silu nad tým uvažovať, tak som sa postavila a odkráčala som do kúpeľne. Okamžite som vliezla pod horúcu vodu, ktorá zo mňa zliala všetky zlé myšlienky týkajúcich sa mňa samej v mojom sne.

Keď som vyšla zo sprchy, pozrela som sa do zrkadla. Neviem, čo som čakala, ale až som si úľavou vydýchla, keď som zbadala dôverne známe čokoládové oči na mojej tvári. Ešte chvíľku som postávala na mieste, no potom som sa vrátila do reality.

Znovu som sa na seba zahľadela. Nebolo to až také zlé, no potom, ako som si pred sebou priznala, ako sa mi Edward páči, chcela som sa mu páčiť takisto. Otvorila som skrinku so zrkadlom a vytiahla som čiernu tužku na oči a maskaru.

Na pery som si naniesla iba jemnulinký lesk s jahodovou príchuťou.
Keď som mala namaľované aj oči, musela som skonštatovať, že je to oveľa lepšie.

Zabalená iba v uteráku som si to namierila do šatníka. Prehrabovala som sa vecami, ktoré mi včera večer nakúpila Alice. Pár kúskov bolo naozaj prekrásnych, ale potom som strnula pri pohľade na spodné prádlo. Veľmi ženské spodné prádlo.

Radšej som ho nechala tak a otvorila skrinku s mojim vlastným, ktoré som kupovala s Andym. Keď som pozrela dnu, nebolo tam nič. Za toto mi Alice zaplatí. S kyslým úsmevom som sa navliekla do čierneho čipkovaného spodného prádla, keď mi niekto zaklopal na dvere.

Určite je to Alice. Dobehla som ku dverám, že na ňu poriadne nakričím. Trhla som kľučkou smerom k sebe. Dvere sa prudko otvorili, no ja som ostala zarazene stáť. Vo dverách totiž nebola Alice ako som očakávala, ale Edward.

Chvíľu sme sa na seba iba pozerali, potom sklopil zrak a povedal:
„Len som ti chcel povedať, že za pár minút odchádzame na lov. Ehm, asi radšej prídem neskôr." Hneď potom rýchlym krokom odkráčal. Nechápala som, prečo bol taký divný, no potom som to uvidela.

Oproti mojej izbe je na chodbe veľké zrkadlo. Keď som sa uvidela, krv sa mi okamžite nahrnula do tváre a cítila som, že sa červenám. Okolo akurát prechádzal Emmett. Nechápavo hľadel na miesto, kde sa na shcodoch stratil Edward.

No keď sa pozrel na mňa, pochopil jeho správanie. Začal sa strašne nahlas rehotať a keď chcel cez záchvaty smiechu niečo povedať, radšej som mu zabuchla dvere pred nosom. Oprela som sa o ne zozadu, oblečená len vo svojom čiernom čipkovanom spodnom prádle.

Hneď ako som sa prebrala, utekala som sa obliecť. Hodila som na seba prvé, čo mi padlo prvé pod ruku. Hodila som na seba úzke tmavomodré úzke jeansy a čierne tričko na ramienka. Na vrch som si obliekla tmavomodrú lesklú bundičku a obula si čierne členkové čižmičky.

Keď som zišla dole po schodoch, všetci už tam boli. Emmett s Rosalie sa pri pohľade na mňa začali potichučky chichúňať, ale podľa nechápavých pohľadov ostatných som usúdila, že Edward už dal Emmettovi malú ukážku toho, čo sa mu stane, ak niečo niekomu okrem Rose povie.

Nikde v miestnosti som však nevidela Alice. Prebehla som pohľadom k Jasperovi. Ten iba pokrčil plecami a ukázal na vonkajšie dvere. Veď nech si počká, ju si podám inokedy. No to už sa do miestnosti vrútila ona sama, pričom sa starostlivo vyhla môjmu pohľadu.

„Nič nehrozí, môžeme ísť podľa pôvodného plánu. Vlastne teraz nemám nič v pláne, keďže som včera vykúpila všetky obchody, tak čo keby som išla ja s tebou a Esme a Bella s Edwardom?" opýtala sa Carlisla.

„To je celkom dobrý nápad. Edward?"
„Áno?" Zdvihol pohľad zo zeme.
„Vadilo by ti ísť samému s Bellou? Ak vám bude niečo hroziť, budeme ďaleko od vlkov, takže to bude Alice vidieť." Edward zamyslene prikývol.

O pár minút sme sa už rútili lesom. Obaja sme bežali potichu, až nakoniec Edward to ticho prerušil.
„Mrzí ma, ak sa na mňa hneváš. Netušil som, že si... No, určite si čakala niekoho iného, inak by si..."

On si myslí, že sa hnevám?
„Nehnevám sa. Bola to moja chyba. Myslela som si, že je to Alice a chcela som jej vynadať za to prádlo. Preto som sa nepozerala, kto je tam naozaj," povedala som mu, ale neodtrhla zrak od mihajúcich sa stromov. Znovu sme chvíľu utekali mlčky.

„Mňa to nemrzí," vyhlásila som nakoniec, čo ho tak zmiatlo, že prestal dýchať a zastal. Urobila som to isté.
„Prečo stojíš?" Neodpovedal hneď, no potom sa spamätal.
„Chcem ostať ešte na tomto kontinente. Tučniaky nemám veľmi rád."

„Aha, prepáč. Nevšimla som si, kde sme." Zacítila som stádo jeleňov. Neboli od nás ani kilometer. S úsmevom na perách som sa obrátila k Edwardovi.
„Čo tak malé preteky? Kdo chytí väčšieho, vyhrá." Úsmev mi opätoval.

Obaja sme sa v zápätí rozbehli rovnakým smerom. Nechala som sa úplne ovládnuť svojimi inštinktami. Čím som bola bližšie k svojej koristi, tým väčšia bola bolesť v hrdle, aj keď som sa už dokázala ovládať. Cítila som ju ako keď oheň čaká na uhasenie, až sa mu to podarilo.

Skočila som po zvierati, a z jeho tepny mi do rozpáleného hrdla už tryskala sladká horúca tekutina.