Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ľadový Dar - 8. kapitola - Sladký život vlka

26.09.2010 (14:15) • MatusQaDLS • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 896×

8. kapitola - Nečakaný prírastok, alebo sladký život vlka...

(Pohľad Belly)

„Čo videla, že tak rýchlo zdúchla?" opýtala som sa Edwarda po príchode domov.
„Povedzme to tak, že by to neprežila jedna stena a zopár skiel. No, musím povedať, som rád, že odišla. Nerád by som sa pobil s Jasperom." Vlastne som nakoniec s ním musela súhlasiť.

Viem ako nerád sa bije s niekým z jeho rodiny, ak to nie je Emmett pri tréningu. Povedal mi to pri rozhovore na lúčke.

„A ušetrila nám to trápne vysvetľovanie pred ostatným," vyhlásila som nakoniec s povzdychom. Ale keď už to povedala, mohla spomenúť, že sme spolu nespali, aj keď musím priznať, že by som si priala, aby to bola pravda.

Keď sme vchádzali do domu po schodoch, držali sme sa za ruky, no pred obývačkou sme sa automaticky pustili. Ako sme vošli, Emmett s Rosalie a Jasperom pozerali baseball. Keď si nás všimli, Emmett vypol televíziu a hádzal po nás pobavené pohľady.

Na moje prekvapenie, keď som pozrela na Rose, milo sa usmievala a Jasper pozeral po Emmettovi a dával pozor, či niečo provokatívne nevypustí z úst. Nikto však nič nehovoril a ja som sa začínala cítiť dosť trápne, už som sa musela aj červenať.

Z kuchyne pribehli Esme, Jacob a za nimi Andy, zatiaľ čo Emm a Rose sa nenápadne vytratili. Aby som tam nestála tak mimo, zahľadela som sa na Andyho a chcela som sa ho opýtať na dnešný deň.

Všimla som si, že sa na seba s Edwardom pozerajú. Andy potom spýtavo pokýval hlavou, na čo Edward prikývol. Zdalo sa, že nikto okrem mňa si ich rozhovor nevšimol, tak som pokračovala vo svojom úmysle a otočla hlavu od Edwarda znovu smerom k chalanom a Esme.

„A čo ste dnes robili zaujímavé?" opýtala som sa teda Andyho, ktorý sa na mňa s úsmevom obrátil, aj keď sa mi pri tom obrate zazdal záblesk bolesti, keď mu prudký pohyb odvial z tváre vlasy a bolo vidieť zlaté oči. Odpovedal na moju otázku akoby sa nič nestalo, tak som dospela k záveru, že sa mi to naozaj iba zazdalo.

„Esme sa pokúšala naučiť ma variť a Jacob to behal ochutnávať." Ako to hovoril, Jake mi naznačil, že by som nemala chodiť do kuchyne spolu s Andym.

„Áno, ide mu to skvele," povedal Jacob s poriadnou dávkou sarkazmu. Andy na neho urobil urazenú grimasu a s hranou zlosťou vypochodoval hore schodmi, až za ním viala zástera na varenie, ktorú som si doteraz nevšimla.
Všetci sme sa zasmiali.
„Jake, si ešte hladný? Nemáš na niečo chuť?" opýtala sa ho starostlivo Esme. Jacob horlivo pritakal a do kuchyne vletel skôr ako Esme. V miestnosti sme ostali len mi dvaja s Edwardom a Jasper.

„Kde je Carlisle?" opýtala som sa Jazza.
„Alice ho išla odviesť do nemocnice na nočnú. Za chvíľku sa má Alice vrátiť." Potom pozrel na Edwarda, ktorý sa iba pousmial a pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

Jasper sa potom takisto nenápadne vytratil. Keď sme ostali sami v miestnosti, znovu sme sa s Edwardom chytili za ruky.
„Edward?" Na niečo som si spomenula.

„Áno?" Vždy ma dokáže prekvapiť, ako slušne a diplomaticky dokáže odpovedať na každú otázku.
„Kde máš klavír? Chcela by som sa naučiť moju uspávanku." Zatváril sa prekvapene, no potom sa potmehútsky usmial a ťahal ma na poschodie do jeho izby. Po príchode ma zaujal obroský klavír, ktorý stál hneď pri otvorenom okne, z ktorého bol krásny výhľad na les.

Akurát keď som si prvýkrát vypočula celú skladbu, začula som z diaľky vyť vlkov. Pozrela som na Edwarda. Obaja sme sa naraz postavili a už sme schádzali po schodoch do obývačky.

Hneď po príchode som len uvidela Jacoba spoly vo dverách. Vybehol na trávnik pred domom a okamžite sa premenil. Potom zmizol v lese, z ktorého sa z diaľky ešte stákle ozývalo vlčie vytie.

Nikto z nás, ktorí sme sa v okamihu zišli v obývačke netušil, o čo ide, no podľa naliehavého odchodu Jaka som to radšej ani nechcela vedieť. Nechcela som počuť zlé správy, ale napriek tomu som sa obrátila na Edwarda vyžadujúc vysvetlenie. To po mne zopakovali všetci prítomní.

Edward ešte chvíľku zamyslene hľadel na les, v ktorom sa pred chvíľkou vytratil Jacob, no keď úplne ustalo zavýjanie vlkov, pustil sa do vysvetľovania.

„Pri hliadke našli vlci stopu po upírovi, ktorá bola stará ani nie desať minút. Podľa nej mal upír namierené do mesta, tak vyhlásili pohotovosť. Všetci mali okamžitý zásah," zhrnul to do pár viet. Zrazu sme začuli Alicino Porshe. Prudko zabočilo na príjazdovú cestu, ktorá viedla priamo k domu.

Edward strnul a zalapal po dychu.
„Jasper, choď vlkom pomôcť hľadať toho upíra." Jasper sa naňho nechápavo zahľadel, no to už auto parkovalo pred dvermi. Z vonku sme počuli rozhovor Carlisla s Alice.

„Alice, prosím ťa, zober ju do obývačky a s Esme mi prineste vybavenie." Jeho hlas znel sústredene. To bolo jediné, čo som si dokázala všimnúť, kým znovu nepokračoval. „Skús s ňou čo najmenej hýbať, nemôžem vylúčiť poranenia hlavy, ktoré by boli vlastne pravdpodobné."

Rozrazili sa vchodové dvere a v nich stála Alice. Takmer okamžite som zacítila pach krvi. Už viem prečo sa Edward pokúšal dostať Jaspera z dohľadu. Alice držala v náručí nejakú ženu, či skôr vlastne ešte dievča. Určila som to podľa postavy, keďže do tváre jej cez vlasy zlepené krvou nebolo vidieť.

No teda, krv mala po celom tele, aj keď som nedokázala na prvý pohľad určiť, z ktorej rany tečie. Alice ju rýchlo odniesla na gauč v obývačke a zakričala vystrašeným hlasom:
„Edward, Bella, poďte k nej, Esme... " Nestihla ani dopovedať a Esme už stála s lekárničkou v rukách pri schodisku.
Alice zakrútila hlavou, bolo zjavné, že pri takomto prípade iba lekárnička nebude stačiť. Bleskovo vyletela hore schodmi. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo. S Edwardom sme pribehli k dievčaťu. Nedokázala som myslieť na nič iné, iba na jej život.
Mala otvorenú zlomeninu na nohe a celú pravú stranu jej tela pokrývala krv. S obavami som pozrela na Edwarda. Úplne sa ovládal. Dokonca ju začal prezerať, či nemá nejaké závažné zranenia, aj keď to vyzeralo dosť kriticky.
Do miestnosti vbehol Carlisle a za ním Jasper. Carlisle okamžite pribehol k nám, no Jasper ostal stáť na mieste a pohľad upieral na dievča. Oči mal odrazu čierne ako noc od smädu. Ešte chvíľku postával, no potom ho to premohlo a vrhol sa rovno na dievča.

Nik si to však okrem mňa nevšimol, a keďže tu nebola ani Alice, musela som zakročiť ja. Vrhla som sa medzi neho a dievča a v poslednej chvíli som do odkopla cez sklenené dvere a terasu, kde ho Rose s Emmettom už odtiahli medzi stromy.

Nebránil sa a na jeho výraze bolo vidieť úľavu, keď sa dostal tak ďaleko od sladkej červenej tekutiny. To už do miestnosti vbehla Alice s na smrť vystrašeným výrazom. Edward prikývol na jej nevyslovenú otázku. Preletela okolo mňa smerom k lesu. Určite za Jasperom.

„Bella, choď pomôcť Esme s vybavením," povedal Edward, no to už sa Esme vrútila do miestnosti s plnými rukami.
„Netreba, zvládla som to," odpovedala mu a pribehla ku Carlislovi. Všetko začala rozbaľovať na zemi blízko pri dievčati.

„Bella, nemusíš tu byť," povedal Edward, keď si všimol môj pohľad. Žalúdok som mala ako na vode.
„Nie, to je dobré. Zvládam to." Zatiaľ, pomyslela som si. Keď ju Carlisle s Esme a Edwardom začali ošetrovať, len som sa neveriacky prizerala.

Všetko robili tak presne a rýchlo, až to vyzeralo ako nacvičené, aj keď Esme začala po chvíli krčiť nos a prestala dýchať, no nevyzeralo to tak, že by sa prestávala ovládať.

„Zlomenina na pravej nohe, narazená celá pravá ruka, zlomená kľúčna kosť, rebrá ma pomliaždené a bude mať modrinu veľkú prinajmenšom ako baskebalka," mrmlal si popod nos Carlisle.
„A čo hlava?" opýtal sa Edward.

„Zdá sa, že zamdlela iba z šoku z bolesti, ale inak by mala mať hlavu v poriadku..." Prezerali ju od hlavy po päty, ale ďalšie zranenia okrem vykĺbeného ramena už nenašli. Po chvíli som musela odísť z miestnosti, v ktorej už bol pach krvi rozptýlený všade.

Hneď ako som vyšla, Edward pribehol a sadol si ku mne na schody.
„Nevedel som, že ten odpor k ľudskej krvi je taký silný. Si v poriadku?"
„Už mi je lepšie. Kto to je a čo sa jej stalo?" Kývla som hlavou smerom k obývačke.

„Volá sa Lizzie. Je z neďalekého sirotčinca. Boli sa prejsť k útesom. Vyhliadli si ju nejakí upíri a chceli ju zabiť. Neviem podrobnosti, ale bolo by sa im to podarilo, lenže nevedeli o Quileutoch. Keďže to bolo na ich území, pokúsili sa ju zachrániť. Šťastie je, že o upíroch nič nevie.

Vlci prišli práve včas. Keď ju chcel uhryznúť jeden z nich, skočili po ňom. Zľakol sa a dievča zhodil z útesu. Nazdával sa, že ju zabije pád, ale ten prežila. No strhol ju prúd a hodil pravou časťou tela o kameň." Zamračila som sa.

„Alice to videla, keď s Carlislom prechádzali okolo útesov a tak ju potom vytiahli z vody. Cesta do nemocnice v Port Angeles alebo Seattle by trvala dlho, tak ju zobrali k nám." Chcela som sa opýtať, prečo nešli do nemocnice tu, ale uvidel môj výraz a pochopil.

„Neboli si istí, či nemá nejaké vážnejšie zranenia. Carlisle tu má všetko potrebné, tak sa vrátili späť." Nepatrne som pokývala hlavou. Započula som prichádzať Jacoba. Vyšli sme s Edwardom von, kde sme sa s ním stretli. Zdá sa, že už zacítil pach krvi.

„Nevie, že je Lizzie u nás. Myslí si, že je v nemocnici," zašepkal mi Edward do ucha, až som to takmer nepočula. Keď na mňa potom žmurkol, vedela som, čo to znamená. Viem, že je to naozaj úplne nevhodné, ale takúto šancu si predsa nenecháme ujsť.

Jacob k nám pribehol, tak som spustila.
„To si nevšímaj," povedala som. „Iba poštárka. Dnes vyberal poštu Jasper." Musela som uznať, som dobrá herečka. Edward pokračoval v mojom príbehu.
„Hmm, áno. Carlisle ju už pol hodinu dáva dokopy..." Jake sa zatváril úplne zhrozene a celý najprv zosivel a potom ozelenel.

To som už nevydržala a spustila nezadržateľný smiech. Edward sa ku mne okamžite pridal. Medzi záchvatmi smiechu som pozrela na Jacoba. Tváril sa urazene, ale tiež mu triaslo kútikmi úst. Edward mu to potom všetko vysvetlil, no stíchol, keď sme počuli Lizzie prebúdzať sa.

(Pohľad Jacoba)

No tak to bolo naozaj veľmi vtipné. Nech si robia srandu z niekoho iného. Ale teda Bella má dobré herecké schopnosti, skoro som sa nechal nachytať. Ešte ma ale stále trošku trápilo, že zas len Edward získal dievča. Tak je to vždy. Niekto sa mi páči, ale ona je vždy úplne mimo z Edwarda Cullena.  

Edward stíchol. Najprv som si myslel, že je to reakcia na moje myšlienky, no potom som počul to dievča. Práve sa prebúdzalo. Bella sa okamžite postavila a všetci sme išli do obývačky, no nechceli sme ju vystrašiť, tak sme ešte chvíľku stáli pri dverách tak, aby k nám bola otočená chrbtom.

„Čo sa stalo? Kde to som?" opýtala sa Lizzie zvonivým hláskom, ktorého zvuk ma fascinoval. Akoby to bol jediný zvuk, ktorý som dokázal naplno vnímať. Carlisle jej vysvetlil všetko, až na dom plný bájnych bytostí. To si nechal pre seba. Oboznámil ju so zraneniami a začal nás predstavovať, tak sme sa presunuli tak, aby na nás videla.

Keď uvidela Edwarda, zalapala po dychu. Panebože, zas! Na takúto reakciu sme ale boli všetci zvyknutí. Potichu som podrážene odvrkol. Edward sa pousmial. Nechal som to tak a pozrel sa na ňu.

Bolo to, akoby sa zastavil čas. Keď som sa jej pozrel do očí, nemohol som uhnúť pohľadom. Zdá sa, že ona na tom bola podobne ako ja. Nemohol som uveriť svojim očiam. Vždy som hovoril, že anjeli neexistujú, no tom ešte nepoznal ju.

Lizzie... To bolo jediné, na čo som dokázal myslieť. Bola taká prekrásna. Nikdy som neveril ani na pravú lásku na prvý pohľad, ale niečo mi našepkávalo, že toto je niečo také. Akoby ma k zemi už nepriťahovala zemská príťažlivosť, ale ona. Cítil som, akoby nezáležalo na ničom inom, iba na nej. Bez jej žiarivých ryšavých vlasov, jej sivých očí ako hmla a jej jemnučkej pleti by som neprežil ani deň. Ak som si bol v živote niečim tak istý, tak to bolo práve teraz. Ona je tá pravá, viem to...

Tak čo hovoríte na Lizzie?

Dúfam, že sa vám Jakov šťastný koniec páči aspoň tak ako mne...

Znovu musím pridať aj venovanie.

Natliecullen, SummerLili, naozaj netuším,

čo by som bez vás robila. Patrí vám veľká vďaka... Vaša MatusQaDLS

Autor: MatusQaDLS (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ľadový Dar - 8. kapitola - Sladký život vlka: