Takže ďalšia kapitola. Dozviete sa, s kým sa zoznámila. Nebude nijak extra zaujímavá, aj cez to však prajem pekné čítanie a prosím o komentár. :)
18.02.2010 (12:45) • Tania4581 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1574×
Pozerala som sa do zvláštnych, strieborných očí. Som tu prvý deň a hneď musím stretnúť nejakú podivnú bytosť. Ja som však vedela, o koho sa jedná. Bola to rasa stará ako samá Zem. Už na počiatku sa starali o to, aby bola v prírode rovnováha a pokoj. Bola to lesná víla. Bola taká nádherná ako sa o nich hovorilo. Mala dlhé blond vlasy, ktoré jej siahali až po zadok. Mala nízku postavu, ale to jej neubralo na pôvabe. Strieborné oči a plné pery jej pridávali na kráse. Mne sa však rovnať nemohla... Na tvári sa jej vykúzlil obrovský priateľský úsmev. Vedela som, že mi nehrozí žiadne nebezpečie. Asi sa prišla len zabaviť, ako to občas robia. Ani mne by sa nechcelo všetok čas tráviť v lese...
,,Ahoj. Ja som Jessica,“ prerušila ma z môjho premýšľania.
,,Isabella. Prepáč, že som do teba vrazila. Nedávala som pozor.“
,,Nevadí. Všimla som si, že ťa zaujala obloha. Je nádherná však?“
,,Áno, to je. Milujem nočnú oblohu.“
,,Áno. Hviezdy v noci vyzerajú ako diamanty.“
,,Už budem musieť ísť. Rada som ťa spoznala, Jessica,“ ospravedlnila som sa. Bola pravda, že som sa ponáhľala domov. Bola som celkom unavená a bolo pomerne neskoro.
,,Tešilo ma, Bella,“ povedala. Udivilo ma však, ako ma oslovila. Páčilo sa mi to viac, ako Isabella. Je to také... osobnejšie. Nezamýšľala som sa nad tým a odomkla som moje autíčko. Cesta sa mi nezdala dlhá, pretože som si spievala spolu s rádiom. Boli to pesničky, ktoré som poznala ešte z božského života. Hneď ako som prišla domov, pokúsila som sa niečo uvariť. Nechcela som nič pokaziť, takže som si zohriala nejaký polotovar. Po jedle som si vzala veci a išla som sa osprchovať. Ešte som si celkom neľahla a bola som tuhá.
Ráno ma zobudili prvé slnečné lúče, ktoré mi do izby prenikali cez veľké okno. Rozhodla som sa prepátrať zvyšky domu. Zistila som, že sa tu nachádza ešte niekoľko miestností ako ďalšia kúpeľňa, dve izby, pracovňa, malá knižnica a niečo ako ateliér. Po obhliadke som si umyla zuby a obliekla som si obyčajné rifle a tričko na ramienka. Ďalej mikinu, bundu a obula som si tenisky. Vzala som si doklady, peniaze a mohla som vyraziť na nákupy. Prvé na rade boli potraviny. S košíkom som prešla celý supermarket. Na konci nákupu bol naložený kopcom. Nakúpila som ovocie, zeleninu, cestoviny, nejaké mäso a dochucovadlá. Keďže som mala plne zariadený byt, išla som kupovať oblečenie. Hneď vo dverách ma zastavila predavačka.
,,Dobrý deň, som Amy. Môžem vám pomôcť?“ spýtala sa ma s iskričkami v očiach. Videla som, že rada nakupuje. Aspoň mi bude mať kto poradiť.
,,Áno. Chcela by som si kúpiť nejaké oblečenie. Nezáleží na cene.“
,,Dobre a malo by to byť pohodlné alebo nejaké spoločenské?“
,,Najlepšie z každého niečo,“ odpovedala som a ona iba súhlasne prikývla.
Začala po obchode behať a ja som sa vydesene pozerala na tie kopy oblečenia. Následovne ma strčila do kabínky a musela som si všetko skúšať. Chcela som jej spraviť radosť, takže som si všetko poslušne obliekala. Pred kabínkou boli dve kopy. Na jednej boli veci, ktoré si kúpim a na druhej tie, ktoré nie. Po pravde, na druhej kope nebolo skoro nič. Keď som skúšala asi päťdesiate tričko, rozhodla som sa, že to stačí. Už sa pomaly stmievalo, takže som sa vrátila. Doma som sa poumývala, spravila som si opäť polotovar a ľahla som si do postele. Už len zajtrajšok a nastupujem do školy. Bola som nervózna, preto som nemohla zaspať. Zapla som si televízor a vystrela som sa na gauč. Bezmyšlienkovito som prepínala programy. Nakoniec som nechala bežať nejaký nudný, romantický film. Unudilo ma to tak, že som konečne zaspala.
Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Prezliekla som sa a rozhodla som sa naučiť variť. Zapla som nejaký program, kde varili. Bola som rada, že začínajú niečím jednoduchým. Takže cestoviny so syrovou omáčkou. Riadila som sa podľa všetkých pokynov. Zatiaľ sa mi všetko celkom darilo, iba omáčka sa mi trošku pripálila. Nebolo to až také ťažké, ako som si myslela. Bola som si istá, že to nabudúce už spravím správne a bez problémov. Po dovarení som to hneď vyskúšala. Bolo to strašne chutné a lahodné. Po dojedení som sa rozhodla, že si ešte niečo upečiem. Vytiahla som kuchársku knihu, plech a všetky potrebné suroviny.
Keď som skončila, musela som si pogratulovať. Keď som sa však poobzerala po kuchyni, smiech ma ihneď prešiel. Všade boli kúsky cesta a múka. Kým sa jablkový koláč piekol, všetko som dôkladne poumývala a upratala. Konečne sa dopiekol a celá nedočkavá som ochutnala. Trochu som si popálila jazyk, ale na tom mi nezáležalo. Ako som ho okúsila, zostala som nad svojim kuchárskym umením žasnúť. Bolo to lepšie ako z nejakej drahej reštaurácie. Predsa to bol obyčajný zákusok...
Nechala som to radšej tak a zapla som si notebook a zašla som si na stránky mojej novej školy. Na malé mesto nevypadala až tak zle. Knihy do školy mi vraj prichystal Zeus. Boli v taške, ktorá bola položená v kresle. Pozrela som si fotky areálu školy. Celkom sa mi páčila.
Celý večer som strávila v posteli čítaním knihy. Ráno som ju mala položenú vedľa seba. Keď som si spomenula, aký je deň, rýchlo som vyskočila a utekala som sa pripraviť. Vzala som si čierne tričko s krátkym rukávom, biele nohavice, biely hrubý opasok, čierne topánky s vysokým opätkom a biele bolerko. Usúdila som, že by to mohla byť dobrá kombinácia. Vlasy som si dôkladne navlnila. Potom som si vzala tašku a zbehla som schody. Na raňajky som zjedla iba jahodový jogurt s rožkom. Následovne som zamkla dom a vyrazila som mojim miláčikom ku škole. Nervozita mi nepríjemne zvierala žalúdok. Bála som sa ako ma v škole príjmu. Nechcela som byť stále tá zvláštna.
Cesta na môj vkus ubehla až príliš rýchlo. Ani som sa nenazdala a už som parkovala. Nikto tu ešte nebol, takže som sa zatiaľ nemusela obávať. Tašku som si zatiaľ nechala v aute. Vystúpila som a išla som za sekretárkou. Tá ma rýchlo odbavila a ja som vyšla pred budovu. Stálo tam nejaké dievča s ryšavými vlasmi a pehami na tvári. Už od pohľadu vypadala priateľsky a inteligentne.
,,Ahoj, ja som Lizie. Mám ti ukázať, kde máš triedu a ak by si hocičo potrebovala, stačí sa spýtať,“ milo mi oznámila.
,,Ja som Bella,“ povedala som automaticky. Zarazilo ma, že som použila to oslovenie. Nechcela som však zmätkovať, takže som to nechala tak.
,,Čo máš prvé?“ spýtala sa ma. Musela som sa pozrieť do rozvrhu, aby som jej vedela odpovedať.
,,Biochémiu s Greenom,“ odpovedala som jej zamyslene.
,,Dobre, mám ju s tebou. Nebude ti vadiť, ak si sadneš ku mne?“ Z jej hlasu sršala radosť.
,,Rada si k tebe sadnem,“ povedala som jej popravde. Bola som rada, že sa so mnou aspoň niekto priatelí. Nevšimla som si, že sme sa ocitli na parkovisku. Všetci sa lepili na moje auto. Prepchala som sa pomedzi nich. Lizie sa predierala za mnou. Ako náhle som ho odomkla, všetky pohľady sa upreli na mňa. Takže to auto nebolo až taký dobrý nápad. Chalani pri pohľade na mňa doslova slintali. Ich partnerky od zlosti penili. Rýchlo som si vzala veci a s Lizie sme utekali na hodinu. Chcela som sa všetkých tých pohľadov zbaviť.
Našťastie naša lavica bola vzadu. Ani to však niektorým nezabránilo, aby na mňa zízali. Spolu so zazvonením vošiel dnu aj učiteľ. Rýchlo som mu dala podpísať papierik a, na moje šťastie, som sa nemusela predstavovať. Pozorne som počúvala výklad učiteľa, aby som sa aspoň trochu zabavila. Všimla som si, že vonku už prší. Zrazu niekto zaklopal a vošiel. Od šoku som prestala dýchať...
Autor: Tania4581 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Láska bohyne 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!