Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska či závislosť - 1. kapitola

16.08.2011 (15:15) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2060×

Láska či závislosť?

1. kapitola

Keby sem niekto prišiel a spýtal sa ma prečo som tu, hlboko v lese a vysoko na konári dubu taká sama, povedala by som mu, že nie som sama. A povedala by som pravdu. Spoločnosť mi robilo veľa hmyzu hemžiaceho sa po celom lese, veľa veveričiek poskakujúcich zo stromu na strom a plno ďatľov, škorcov, sýkoriek, drozdov, či sojok. Mala som veľa spoločníkov. Hoci som mala zavreté oči, počula som ich. Počujem skoro tak dobre ako upír. Som rýchla skoro ako upír a som takmer rovnako silná. Takmer. Upírom som totiž iba z jednej polovice. Vďaka tej druhej mi pulzuje v žilách krv a v mojich, hoc ostrých zuboch, nie je jed. Ľudská polovica.

Vždy som bola výnimočná. Nezvyčajná. Ani človek, ani upír. Myslela som si, že presne takú ma má Jacob rád. Ale... nemusí mať. Možno, že celých tých šesť rokov, čo bol so mnou už od môjho narodenia, nenávidel svoj život a bol znechutený mnou aj prostredím. Mojou upírskou rodinou, do ktorej patrím. Dedkom Carlisleom, ktorý ma učil, keď som nemohla ísť do školy kvôli môjmu rýchlemu rastu. Babičkou Esme, ktorá mi bola ochotná vždy so všetkým pomôcť, či poradiť pokojne aj o polnoci. Srandovným strýkom Emmettom, ktorý nikdy nič neberie vážne. Strýkom Jasperom - expertom na boj, či ako to nazval, umením obrany. Tetou Rose s tetou Alice, ktoré mi vždy vybrali oblečenie, učesali vlasy, či zorganizovali oslavu. Mama, vždy taká chápavá. A otec, niekedy vážne otravný s tým svojim čítaním myšlienok. Je to moja rodina. Viem, že tam patrím. A predsa, veľa zábavy som si užila aj s Jacobovou partiou. Rada spomínam, aké rôzne bláznivé akcie chalani vymýšľali. Mala som ich všetkých rada - patrili k môjmu životu.

Jacob... ten bol pre mňa vždy všetkým, čo som potrebovala. Vždy mi rozumel, vedel ma rozosmiať, poznal ma tak dobre, že jemu ani nemalo cenu klamať. Mali sme veľa spoločných názorov, ale stále ma niečím prekvapoval. Slovom, boli sme si tak podobní ako rozdielni. Bola to rovnováha a puto a ja som si neraz myslela, že láska. Dokonca vzájomná. Ale nie... On bol iba závislý od môjho šťastia.

Z oka mi stiekla slza a preniesla ma do prítomnosti. Otvorila som oči. Mať ich zavreté aj tak nepomáha. Slzy sa mi proste drali z očí, nedalo sa nič robiť. Ďalšia vec, ktorá patrí k mojej ľudskej polovičke.

Odrazu som počula ľahké našľapovanie. Dup a dup. Dup a dup. Skok a dup. Dup a skok. Rýchlo som si zotrela slzy z tváre a naklonila som sa, nech viem, kto to ide. Na moje prekvapenie to bola Leah. Leah bola jediná, ktorú som zo svorky veľmi nepoznala. Bola zahalená rúškom tajomstva a od všetkých si udržiavala odstup. Párkrát dala jasne najavo, že nestojí o spoločnosť, tak som to rešpektovala, nevnucovala som sa jej. Nemala som s ňou problémy, ale nebola som si istá, či by som sa nebála zostať s ňou osamote.

Teraz kráčala lesom s rukami vo vreckách otrhaných džínsov. Rýchlo som vyskočila na konár vedľa a z neho na najvyšší, o ktorom som predpokladala, že ma udrží. Prikrčila som sa ako puma číhajúca na svoju korisť a snaží sa pritom splynúť s prostredím. Dúfala som, že je to len náhoda, že tadeto Leah ide. Zastala rovno pod stromom a zdvihla hlavu, akoby niečo hľadala medzi konármi. Potom sa odrazila od zeme a vyškriabala sa na hrubočizný konár, ktorý jej zjavne zavadzal vo výhľade. Pohľadom kĺzala z vetvi na vetvu, až sa jej oči zastavili na mne. Napla som sa, že skočím.

„Neutekaj, nechce sa mi hrať na naháňačku," povedala akože otrávene.

Kto vie, čo chce. Tak či tak, ja som nemala na nikoho náladu. Odrazila som sa od konára a chytila som sa rukami o meter vyššie vyrastenú vetvu. Z nej som sa vyšvihla na vedľajší strom. Počula som jej nahnevané odfrknutie. Okolo bolo veľa stromov s hrubými kmeňmi. Skočila som na strom naľavo a skryla som sa za jeho kmeňom.

„Keď sa nechceš hrať na naháňačku, budeme sa hrať na skrývačku," zavolala som na ňu.

Počula som, ako sa škriabe hore po vetvách, aj ako sa vyšvihla do vzduchu, keď pristála na strome napravo. Aká smola.

„Chcem sa s tebou porozprávať," povedala mierne. Napla som sa na skok.

„Nedošlo ti, že keď som bežala takú diaľku krížom cez les, asi sa nechcem rozprávať?" odvrkla som, preskakujúc na veľký buk vedľa.

Cez plece som sa obzrela. Bola asi desať metrov vpravo. Zachytila som, ako prevracia oči. Mykla som plecom a pripravila sa ku skoku. Prekvapilo ma však, že skočila naspäť na ten dub, kde som predtým sedela a chystala sa dolu.

„Chcela som ti niečo povedať o Jacobovej minulosti, ale asi to nechceš vedieť." Zahrala sklamanie v tóne, ale ja som videla, ako sa škerí. Zoskočila niekam nižšie.

Povzdychla som si. Už nemalo zmysel utekať. Naozaj som sa o Jacobovej minulosti chcela dozvedieť viac. Už dlho. Vždy, keď som sa na to spýtala, Jake akoby prepočul čo hovorím a naši si len vymenili krátke pohľady. Jedným slovom - nikto mi nič nepovedal. Zoskočila som zo stromu na zem a chcela som sa rozbehnúť za Leah, keď som počula jej hvizd. Sedela na tom „mojom" dube asi dva metre nad zemou a víťazoslávne sa usmievala. Čakala ma.

2. kapitola

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska či závislosť - 1. kapitola: