Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska je láska - 4. kapitola

22.07.2012 (14:00) • Nika248 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1168×

Pohľad Damona

Tak ako iné večery, aj dnes som sa prechádzal po meste a sledoval všetky tie krásne ženy, ktoré by sa dnes večer mohli stať mojimi obeťami. Už dlhý čas som nemal čerstvú krv, no dlho som už nenašiel takú krásku, ktorá by stála za neustále hádky so Stefanom. Až doteraz.

Videl som ju ako sa prechádzala po meste a všetko si prezerala. Bola nová, ešte nikdy som ju tu nevidel. Mala krásne, trochu zavlnené vlasy bronzovej farby. Videl som jej dokonale vykrojené pery. Celý čas, čo sa prechádzala po meste, som ju z diaľky pozoroval. Prezerala si školu, námestie, až sa nakoniec dostala do Grillu. Chvíľu po nej som vstúpil aj ja. Zasadol som k stolu, dal si whisky a pozeral sa, ako sa zhovára s Mattom.

„Ahoj, ty si tu asi nová, však? Videl som ťa na ulici. Teší ma, Matt,“ začul som ako sa jej už predstavil. Hoci som nemal záujem počúvať ho, chcel som sa o nej dozvedieť čo najviac, tak som počúval ďalej.

„Aj mňa teší. Som Renesmee, no môžeš ma volať Ness. A áno, som tu nová,“ prijala jeho ruku a povedala mu zvonivým hlasom. Potom sa pozrela smerom ku mne. Zdvihol som svoj pohár a pokýval s ním smerom k nej. Rýchlo sa otočila a potom sa mojim smerom už nepozerala. Keď som ju videl, ako vychádza z baru, šiel som rýchlo zaplatiť aby som ju stihol sledovať. Viem, nie je to najlepší spôsob ako ju spoznať, no neodolal som. Párkrát som ju videl ako sa otáča, akoby vedela, že ju sledujem, no bol som tak potichu, že ma nemohla počuť. Odišiel som až potom, ako som videl, zrejme, v jej izbe zhasnuté svetlo. Potom som sa vybral domov.

„Kde si bol?“ začul som Stefanov hlas ešte predtým, ako som stihol zavrieť dvere.

„Pokiaľ viem, tak ja som tu starší brat, nie ty, tak sa do toho nestaraj,“ povedal som mu protivným hlasom, pretože som nemal náladu na hlúpe hádky. Išiel som si vziať vrecko krvi, no keď som otvoril chladničku s krvou, čakalo ma nemilé prekvapenie. Boli tam len tri vrecká krvi. Jedno som si vzal a šiel hore, kde na sedačke sedel Stefan.

„Kde je moja krv? Pred pár dňami to bolo plné a teraz sú tam len tri vrecká,“ povedal som značne nahnevaným a zvýšeným tónom.

„Ak si nespomínaš, včera tu bola Caroline a tá si z nej vzala. A niečo som minul aj ja. No nechápem, čo sa čuduješ, pri tvojej spotrebe,“ začul som jeho hlas, teraz už, smerom od schodiska.

„Zajtra v noci pôjdem pre nové zásoby,“ oznámil som mu, šiel hore do svojej izby. Dal som si dlhú, a keď hovorím dlhú, tak myslím veľmi dlhú, sprchu a potom som si ľahol. Ešte pred pár týždňami by som mal v posteli aj spoločnosť, no odkedy som sľúbil Stefanovi, že mu pomôžem ochrániť jeho úžasnú Elenu, stále, ak som si sem niekoho priviedol, do mňa začal rýpať. Preto som posledné hodiny tohto dňa strávil myšlienkami na ňu.

Jej krása bola nepopierateľná a každému musela hneď udrieť do tváre. No moje myšlienky sa nezaoberali len jej krásou, ale aj okolo jej krvi. Musí byť naozaj lahodná. Predstavoval som si, ako sa jej zahryznem do krku a znovu po  dlhom čase ucítim na jazyku chuť čerstvej krvi.

Na druhý deň som z postele vstal až okolo obeda. Celý deň som sa len flákal a potom som sa vybral do Grillu, pretože som dúfal, že tam znova bude. Bola tam. Sedela pri jednom stole a hlavu, ktorá jej zmokla, pretože vonku sa spustil lejak, mala v knihách.

„Daj mi jeden ovocný čaj,“ povedal som Mattovi, ktorý sa na mňa zmetene pozrel.

„Odkedy ty piješ čaj?“ opýtal sa ma protivným hlasom a skúmal moju tvár.

„A odkedy sa majú čašníci starať do hostí?!“ Bol som vytočený. Hneď, ako mi ho priniesol, vzal som ho a šiel smerom k Renesmee.

„Znovu sa stretávame,“ povedal som jej, keď som jej dával čaj na stôl. „Dúfam, že máš rada ovocné čaje, pretože ak nie, tak ho pôjdem vymeniť.“ Hodil som na ňu jeden z mojich najlepších úsmevov.

„Nie, ovocný je fajn, ďakujem. A keď už si mi kúpil čaj, smiem vedieť, ako sa voláš?“ povedala tým svojím zvonivým hlasom a usmiala sa. Jej úsmev bol nádherný. Bola taká nevinná, až som sa hanbil za svoje včerajšie myšlienky.

„Damon, Damon Salvatore, teší ma. A tvoje meno je...“ nechal som otvorenú vetu a hoci som jej meno už vedel, chcel som ho znovu počuť z jej úst.

„Renesmee. Renesmee Cullenová, no priatelia a rodina mi hovoria Nessie,“ povedala a stále zo mňa nespúšťala oči. Tie nádherné očí, ktoré ma svojim pohľadom väznili.

„Takže, Nessie, máš veľmi zaujímavé meno,“ povedal som aby si nevšimla, že sledujem  každý jej pohyb.

„Ako som povedala, Nessie mi hovoria len priatelia a rodina. Teba poznám len necelých päť minút. Ako vieš, že ťa beriem ako kamaráta?“ Jej slová ma skutočne prekvapili. Iná by bola neskutočne rada, že ju hneď oslovujem ako kamarátku, no Renesmee nie. Ona mi už od začiatku

„Po prvé, videli sme sa už včera a po druhé, som si istý, že onedlho priateľmi budeme,“ povedal som jej a prisadol si. Chvíľku sme sa zhovárali, no potom ma odbila s tým, že sa musí učiť. Rýchlo som si pozrel o čom si číta a zistil som, že mi to je veľmi blízke obdobie.

„Talianska renesancia, veľmi pekné obdobie. Šaty aké vtedy nosili ženy, by ti veľmi pristali,“ povedal som a videl, ako sa jej začervenali líca. Bola taká rozkošná. Rozhodol som sa, že ju chcem spoznať bližšie, preto som jej ponúkol svoju pomoc. Najskôr akoby si nebola istá, chcela mi ešte niečo povedať, no v taške sa jej rozzvonil telefón.

„Nessie, prečo to neberieš. Už sa ti najmenej polhodinu snažíme dovolať, no ty to nezdvíhaš!“ počul som rozrušený hlas nejakého muža. I keď som nechcel počúvať, musel som zistiť, kto to je a o čom sa zhovárajú.

„Prepáč, nie som doma. Mal si mi zavolať na mobil,“ povedala mu rýchlo. Čím ďalej, tým viac som chcel vedieť, kto to je. Čo ak je to jej priateľ? prebleslo mi mysľou, no hneď som si uvedomil, že to môže byť aj brat, teda skôr som v to dúfal.

„A kde si? To je vlastne jedno, len sme chceli vedieť ako sa máš, či sa ti páči dom, škola. A čo ľudia? Správajú sa k tebe milo?“ Bolo vidno, že sa o ňu skutočne strachuje. Nech je to ktokoľvek, musí byť preňho veľmi dôležitá.

„Teraz nie som doma, za chvíľu ti zavolám, ok? Teraz musím končiť, maj sa,“ ukončila rýchlo hovor a zložila skôr ako jej neznámy stihol odpovedať.

„Nemala by si svojmu frajerovi skladať takýmto spôsobom. Mohol by si myslieť, že ho už nemiluješ,“ povedal som, aby som zistil, či je to skutočne jej priateľ a čakaj na jej odpoveď.

„Nie je to môj frajer. Je to môj... nevlastný brat. Niekoľkokrát mi volal domov, tak sa bál,“ povedala, no aj tak som mal pocit, že mi klame. Nemohol som si nevšimnúť, že chvíľu premýšľala, čo mi má povedať.  

„Takže ešte mám šancu,“ usmial som sa a znovu si všimol jej červenajúce líce, ktoré ju robili ešte krajšou, ak to bolo možné.

„Možno, no ak ju aj máš, tak až zajtra. Teraz musím ísť,“ povedala mi a začala si pomaly baliť knihy.

„Smiem ťa aspoň odviezť?“ opýtal som sa zdvorilo a dúfal, že povie áno.

„Nie, ďakujem. Bývam blízko a prechádzka mi len prospeje.“ Klamal by som, ak by som povedal, že ma jej odpoveď prekvapila. Veď ma poznala sotva pár minút, no mne to stačilo, aby som vedel, že toto nie je naše posledné stretnutie.

„Ako si praješ. Bolo mi potešením ťa spoznať a zajtra ťa tu budem čakať,“ usmial som sa a dúfal, že moju nepriamu žiadosť o stretnutie príme.

„Aj ja som ťa rada spoznala a zajtra tu budem. Ahoj a dobrú noc,“ pozdravila a mne sa na tvári vykúzlil veľký úsmev. Pri dverách sa ešte otočila, tak som jej zakýval. Ešte som šiel k baru, aby som zaplatil ten čaj.

„Mal by si sa od nej držať ďalej,“ povedal mi Matt, keď mi bral peniaze.

„A ty by si sa nemal starať do vecí, ktoré sa ťa netýkajú, pretože to pre teba môže skončiť zle,“ odvrkol som mu a hodil naňho nenávistný pohľad. Nenávidel som, keď ma niekto poučoval.

Na druhý deň, hneď ako som sa zobudil, som sa chystal ísť pre zásoby krvi, no to by môj brat nemohol mať prvé dve hodiny voľné.

„Čo máš v pláne s Renesmee?“ opýtal sa ma protivným hlasom, hneď ako som zišiel dolu.

„Čo vás je všetkých do toho?!“ povedal som značne rozhnevaným hlasom.

„Včera mi písal Matt, vraj si s ňou bol v Grille, takže sa ťa pýtam znovu. Čo máš s ňou v pláne?“ No teraz som toho mal už dosť. V okamihu som ho držal pod krkom a tlačil ho na stenu.

„Prestaň sa starať do vecí, do ktorých ťa nič! Jasné?! A povedz to aj tomu tvojmu kamošovi!“ Potom som ho pustil a dal si trochu z posledného vrecka krvi, ktoré nám zostalo, aby som sa upokojil, inak by som bol schopný urobiť hrozné veci. Hneď ako som znovu pomyslel na Nessie, som bol pokojný. Keď som si bol na sto percent istý, že Stefanovi nič nespravím, vydal som sa na cestu. Šiel som o niekoľko miest ďalej ako je Mystic Falls. Vkročil som do nemocnice bez toho, aby si ma niekto všimol. Upírskou rýchlosťou som sa premiestnil do miestnosti s krvou.

„Čo tu robíte? Kto ste? Tu nemáte čo hľadať, odíďte, inak zavolám ochranku!“ vykríkla na mňa jedna sestrička.

„O chvíľu odídem, no ty by si mi mohla pomôcť a zabaliť mi tú krv do týchto tašiek,“ prikázal som jej a ona bez slova začala ukladať krv do chladiacich tašiek, ktoré som jej podal. Keď to mala hotové, dal som jej nové príkazy.

„Teraz sa vrátiš k svojej práci a nebudeš si pamätať nič z toho, čo sa teraz stalo.“ Keď som dohovoril, iba prikývla a ja som rýchlo vzal tašky a šiel do auta. Naštartoval a ponáhľal sa domov. Keď som prišiel, všetku krv som dal do chladničky v pivnici a dal si sprchu. Keď som stál pod tečúcim prúdom vody, zrazu som si spomenul, že som sa mal stretnúť s Renesmee. Rýchlo som sa utrel obliekol si džínsy a čiernou košeľou. Rýchlo som sadol do auta a vydal sa smer Mystic Grill.

Keď som vošiel do Grillu, uvidel som Nessie ako hrá biliard spolu so Stefanom, Elenou, Bonnie a Jeremym. Počul som, ako sa zasmiala a v mysli si predstavoval jej úsmev. Nechcel som ju rušiť, preto som chcel odísť, no zrazu sa ku mne otočil Stefan a ukázal hlavou k baru. Keď som sa tam pozrel, videl som jeho, ako očami sleduje Renesmee. Mal som chuť ísť tam a donútiť ho pozerať sa iným smerom. Nechcel som, aby sa k nej čo i len priblížil. Prešiel som k baru a vypýtal som si kúsok papiera. Potom som naň napísal odkaz pre Renesmee. Pomaly som sa otočil a ešte raz pozrel na Renesmee. Stále sa usmievala. Nastúpil som do auta a šiel domov.

„Dúfam, že si si užil večer,“ povedal som Stefanovi, ktorý prišiel len chvíľu po mne.

„Užil a čo ty? Priniesol si krv?“ opýtal sa ma.

„Áno, je dolu. A teraz k veci. Čo tam chcel?! Myslel som, že odišiel z mesta.“ Pozrel som na neho s rozzúreným pohľadom.

„Aj ja som si to myslel! Všetci si to mysleli! Možno aj odišiel, no už je späť,“ zakričal a bolo na ňom vidno, že to vadí aj jemu. 

„Zajtra to vyriešime, teraz idem hore,“ povedal som mu už pokojnejším hlasom. Potom som šiel hore a premýšľal, čo tu chce. A čo mal znamenať  ten jeho pohľad na Nessie. Ak sa k nej čo i len priblíži, urobím všetko pre jej ochranu, i keby sa mala dozvedieť, že som upír.

A ešte sa ospravedlňujem, že pridávam tak málo, dúfam, že sa to časom zmení, no nemyslím si, že hneď piatou kapitolou.

Autor: Nika248, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska je láska - 4. kapitola: