Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska je láska - 6. kapitola

24.08.2012 (14:30) • Nika248 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1092×

„Kde si bol?“ počul som nejaký hlas z obývačky. Najskôr som si myslel, že to je Stefan, no toto bol úplne iný hlas ako hlas môjho otravného brata. Toto bol hlas, ktorý som tu chcel počuť ako posledný.

„Ako si sa sem dostal?“ vyhŕkol som, keď som ho držal pod krkom. No v tejto pozícii sme neboli veľmi dlho.

„Nemal by si zabúdať, že som omnoho silnejší ako ty. Tvoja malilinká sila sa s mojou nedá ani len porovnať, tak prečo sa o to snažíš? Si stále rovnako hlúpy, naivný a šialený Damon,“ povedal mi, keď ma tlačil o stenu.

„A ty si rovnako tu rovnako nechcený a otravný, Klaus,“ povedal som mu s úškrnom. Po chvíli ma pustil a prešiel k vitríne, kde sme mali odložený alkohol. Bez jediného slova si vzal pohár a nalial si najdrahšiu whisky. Potom prešiel pomalým krokom od knižnice až k sedačke a tam sa usadil.

„Nemal si byť náhodou ďaleko od Mystic Falls spolu so svojimi hybridskými kamarátmi?“ povedal som a pomalým krokom som sa posunul k vitríne a tiež si nalial. Presunul som sa na kreslo oproti nemu, a pritom ho ani na moment nespúšťal z očí.

„Bol som, no už som späť. Prišiel som sa pozrieť, čo sa tu deje a zistil som príjemné informácie,“ usmial sa tým svojím úsmevom, ktorým keď sa usmeje, stane sa niečo zlé.

„Mohol si sa pokojne zdržať aj dlhšie, nejako by sme si tu bez teba poradili,“ úsmev som mu oplatil a odpil si. Bolo fajn, že aj ako upír, hoci nie tak silno ako človek, som si mohol vychutnať dobrú chuť alkoholu.

„Možno, no prišiel som práve načas, aby som si stihol pozrieť novú obyvateľku.“ Upriamil na mňa škodoradostný pohľad a odpil si.

„O čom to hovoríš?“ Dúfal som, že nie o Nessie, i keď som veľmi dobre vedel, že reč je práve o nej.

„O tej kráske, s ktorou si sa dnes stretol. Pokiaľ sa nemýlim volá sa Renesmee, nie?“ Týmto ma vyviedol z miery, hoci som chcel, aby sa téma hneď zmenila, chcel som vedieť, čo všetko o nej vie.

„Je to veľmi pekné dievča a vyzerá to tak, že je aj inteligentná. Čo povieš? Odhadol som ju správne?“

„Nepoznám ju dobre, takže ti neviem odpovedať, no aj keby som vedel, tak ti neopoviem.“ Chcel som mu tým dať najavo, aby sa prestal o ňu prestal zaujímať, no dosiahol som pravý opak.

„Nebuď taký, Damon. Len som sa o nej chcel dozvedieť niečo viac. No keď mi to nechceš povedať, pôjdem sa porozprávať rovno s ňou,“ povedal, položil pohár a postavil sa na odchod. Keď spravil jeden krok, neovládol som sa a chcel ho zastaviť. Bohužiaľ si ma všimol a odhodil na druhú stranu miestnosti. V ďalšom okamihu už zvieral moje hrdlo a nohy mi viseli nad zemou.

„Povedz svojmu bratovi, aby sa neobával. Tentokrát nechcem vziať Elenu so sebou. Veď na čo by mi aj bola, ak odtiaľto odídem s krásnou Nessie, no nie? Možno si od Eleny vezmem trochu krvi, no nič viac. Teraz mám v mysli niekoho úplne iného,“ povedal mi provokačným tónom.

„Neopováž sa Renesmee ani len dotknúť, je ti to jasné?! Inak ťa zabijem!“ vytrhol som sa mu a stál na druhom konci miestnosti ako on.

„A ako by si ma chcel zabiť, hm? Obaja vieme, že je to nemožné, tak sa mi tu prestaň vyhrážať, inak sa môže stať, že ten s kolom v srdci tu budeš ty. A ešte niečo, bolo by fajn, ak by si sa od Renesmee držal ďalej ty, pretože keď bude mať mňa, nebude potrebovať tvoju spoločnosť a to bude onedlho,“ povedal pri mojom uchu a už ho nebolo. Veľmi som sa obával, čo by jej mohol urobiť. Okamžite som nasadol do auta a ponáhľal sa k nej. Keď som bol pred jej domom, poobzeral som si všetky okná na jej dome. Všade boli pozhasínané svetlá, no aj tak mi to nedalo. Obišiel som dom zozadu a našiel som malý balkón. Skočil som naň a nazrel do jej okna. Videl som ako spala. Zrazu sa začala prevaľovať, zrejme kvôli zlému snu. Sústredil som sa na jej myseľ a vnukol jej nádherný sen.

Behala bosá po lúke plnej kvetov. Jeden mala aj za uchom. Behala, smiala sa a otočila sa. Za ňou som stál ja. Keď ma zbadala, jej tvár sa rozžiarila ešte viac, ak to bolo vôbec možné.

„Ahoj,“ usmiala sa na mňa a išla mojim smerom.

„Ahoj,“ odpovedal som omámene. Po prvý raz za tie roky, čo som upír, som si užíval pobyt na slnku. Na prste som nemal žiadny prsteň, nepotreboval som ho. Bol som človek. Stále sme sa približovali, až kým sme neboli kúsok od seba. Natiahol som ruku a dotkol sa jej. Držali sme sa za ruky a usmievali sa. Potom sme sa začali približovať tvárami a keď sme boli od seba len na pár milimetrov. Vtom sa zrazu pozrela smerom za mňa. Nechápal som, čo sa deje. Otočil som sa za jej pohľadom a zbadal som Klausa, ako sa usmieva na Nessie.

„Ahoj,“ usmial sa na ňu a pomaly sa približovali k sebe. Potom sa z ničoho nič Klaus zohol a dotkol sa perami jej pier.

Toto už nebol sen, ktorý som jej sníval ja. Obzrel som sa a zbadal ho ako sedí na jej posteli. Nechápal som, ako sa tam dostal. Žeby ho už stihla pozvať k sebe? A ako je možné, že som si nevšimol, kedy prišiel? Zrejme som bol príliš zaujatý snom, ktorý bol v podstate aj mojím. Chcel by som byť človekom. Po dlhom čase opäť ľutujem, že som upír. Chcel by som, aby som pred ňou nemusel ukrývať, kto som. Aby sme sa mohli vziať, mať deti a spoločne zostarnúť. Vtom som si uvedomil, že on tam stále je. Otvoril som dvere a chcel vojsť, no nebol som pozvaný. Chcel som ho donútiť odísť, no vedel som, že sa mi to nepodarí, preto som sa rozhodol zobudiť Renesmee. Hoci mi bolo ľúto, že ju musím zobudiť, pretože keď spala, bola nádherná, no radšej ju zobudím, ako by tam mal Klaus zostať.

„Renesmee, zobuď sa!“ skríkol som skôr, ako ma stihol Klaus zastaviť. Pritom som buchol do drevenej časti dverí, aby som narobil väčší hluk. Vtom Klaus zmizol. Najskôr som nechápal prečo, až potom som zistil, že Ness, je už hore a díva sa na mňa s otázkou v očiach.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa vystrašeným hlasom. Na moment mi napadlo, že by som mal iba vypadnúť, no keď som sa na ňu pozrel, nemohol som.

„Ja... ja som ti prišiel popriať dobrú noc,“ usmial som sa a rýchlo zoskočil dolu a schoval sa pod balkón. Počul som ju, ako vyšla z postele a postavila sa rovno nado mňa.

„Dobrú noc aj tebe, Damon,“ povedala zasneným hlasom a šla naspäť do postele. Prekvapilo ma, že som nepočul, ako zavrela dvere. Pomalým krokom som sa vybral do auta. Keď som naštartoval, nedalo mi to a musel som sa ešte raz pozrieť smerom k jej domu. Potom som šliapol na plyn a šiel domov. Pred domom stálo Stefanovo auto, tak som si myslel, že tu je aj Elena, preto som chcel hneď zamieriť  do svojej izby.

„Damon, počkaj! Čo sa tu stalo?!“ zastavil ma Stefan na schodoch. Pomalým krokom som prešiel k nemu a vtedy som zbadal, že na podlahe kúsok od neho, ležala troška omietky.

„Mali sme tu návštevu,“ povedal som bez záujmu a obzeral sa.

„Ak hľadáš Elenu, nie je tu. Je doma. Nechcela nechávať Jeremmyho samého, keď sa dozvedela, že je Klaus v meste. A môžeš mi povedať, kto tu bol?!“ Bolo na ňom vidno, že je vytočený.

„Bol tu Klaus. Chcel ti povedať, že Elena bude v bezpečí. Vraj, keď bude odchádzať možno si pôjde pre troška krvi, no nechce ju vziať so sebou, ani nič podobné,“ povedal som mu.

„Tak čo tu, dočerta, chce?!“ No už som toho mal dosť.

„Nevybíjaj sa na mne, jasné?!“ Už som ho tlačil na stenu. Potom som ho pokojne pustil a vybral sa k sebe do izby.

„Chce Renesmee,“ pošepol som, keď som vkročil na prvý schod.

„Čo chceš robiť?“ opýtal sa ma už miernejším hlasom.

„Neviem, no čoskoro na to prídem. Som ochotný spraviť čokoľvek,“ znovu som šepol a vkročil do izby. Ani som sa neunúval vyzliecť, v nohaviciach, tričku som sa zvalil na posteľ a nechal sa unášať snami. Snami, ktoré boli len o nej a o mne.

Chcela by som sa poďakovať Bee1, ktorej komentár nechýba na žiadnej kapitole. A bola by som rada, ak by ste mi nejaké komentáre aj zanechali. Či už dobrú alebo zlú kritiku. :)

Autor: Nika248, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska je láska - 6. kapitola :