Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska je sviňa - 3. kapitola

02.05.2014 (07:00) • esmenell • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 871×

Esme

Ráno:

Keď som sa zobudila, Natalie už sedela za stolom a raňajkovala. „Dobré ráno, spachtoš,“  zasmiala sa a zahryzla do pečiva.

„Dobré, kde je Carlisle a Kate? Už odišli?“ Prikývla s plnou pusou, začala čosi brblať a podala mi list.

„Dobre, idem sa hore prezliecť a trochu upraviť, nech vyzerám ako človek. Nezabudni si to prečítať, ale keď budeš protestovať, nemáš na výber, ideš!“

Nevedela som, o čom rozpráva a snažila som sa to ignorovať. Moje dieťa často rozpráva z cesty. Otvorila som obálku a začala som čítať list.  

Milá Esme!

Som rád, že sme sa mohli spoznať. Ráno som ťa nechcel zobúdzať, tak ti nechávam tento list. Rozhodol som sa, že dnes do práce nepôjdem. Mohli by sme s deťmi skočiť na kúpalisko - Nápad Kate -, tak prídem pre vás o 14:30.

Carlisle

Bolo to napísané úhľadným rukopisom, takže som vedela, že si zo mňa nerobí Natalie srandu a začala som stresovať, lebo bolo 14:16 a o niekoľko minút tu mali byť.

Zbehla som do sprchy a jemne si naniesla lesk na pery a fialkasté tiene. Dala som na seba moje obľúbené šaty a čierne topánky s podpätkom. Zdola sa ozval zvuk zvončeku. Rozžiarili sa mi oči, keď som vedela, že za dverami je Carlisle. Otvorila som dvere a usmiala sa.

„Ahojte, to ste tu nejako skoro,“ pozrela som na hodiny, ktoré ukazovali 14:20 a medzitým som ich pozvala dnu.

„Ahoj, áno, prišli sme o desať minút skôr, lebo Kate stále otravovala, že už chce ísť.“ Objali sme sa a keď sa priklonil ku mne, tak mi do ucha zašepkal, že vyzerám úžasne. V duchu som sa zasmiala.

„Ďakujem, aj ty vyzeráš dobre,“ zavrnela som mu späť. A tomu sa len zasmial. Kate a Nat boli v detskej izbe celú dobu, čo sme my s Carlisleom boli v mojej spálni.

„Zbalená?“ spýtal sa ma, keď som zavrela tašku

„Áno, môžeme ísť.“ Zobral ma za ruku a išli sme dole. Aj keď neviem prečo, ale držal ma za ruku až kým som sa ho nepustila a nepreložila som si tašku do tej ruky, ktorú mi držal. Zobral to asi tak, že mi je tá taška ťažká a tak mi ju zobral a zase mi chytil ruku. Viedol ma k východu.

„Kate, Natalie, odchádzame!“ zakričala som smerom k detskej.

„Hneď sme tam,“ ozvala sa Nana.

„Počkáme vás v aute, nezabudnite zamknúť,“ povedal Carlisle a spolu sme sa rozišli k autu. Otvoril mi dvere, a keď som sa posadila, tak ich zabuchol a dal veci do kufra. Sadol si za volant. Po minúte ticha mu začal zvoniť mobil. Pozrel sa na display, stíšil zvonenie a hodil ho do šuplíku pod volantom.

„Prečo to nezdvihneš? Môže to byť dôležité,“ upozornila som ho. Zasmial sa.

„Od kamarátky, ktorá je zasnúbená a letí po mne, asi ťažko. Okrem toho, mám voľný deň a nenechám si ho pokaziť, obzvlášť, keď je s tebou!“

Usmiala som sa a obzrela sa, či nejdú dievčatá. „Už idú,“ povedala som, keď sa vynorilispoza rohu.

„Natalie! Zamkla si?“ spýtala som sa hneď, ako vstúpila do auta.

„Áno, môžeme vyraziť,“ vycerila na mňa zuby a pripútala sa.

„Dobre, tak môžeme,“ otočila som sa na Carlislea a jemne sa usmiala. Prikývol a naštartoval auto. Keď sme tam prišli, Carlisle chcel zobrať Kate so sebou do šatne, ale tá sa ťahala so mnou.

„Carlisle, ja ju zoberiem, len mi daj jej plavky a to je všetko,“ uisťovala som ho, že to zvládnem.

„Dobre a poslúchaj!“ Hodil mi plavky a už som videla, ako zachádza do dverí pánskej šatne. Prezliekla som Kate, zbalila jej oblečenie do tašky a poslala ju aj s Natalie k bazénu.

„Natalie, nieže vleziete do vody, keď tam nikto nebude! Počkáte buď na mňa, alebo na Carlislea. Aby vás nemuseli vyťahovať z vody, že sa topíte!“

Pozrela sa na mňa svojimi jantárovými očkami a zažmurkala. „Dobre?“ Prikývla a už ich nebolo, rýchlo sa presúvali dovnútra. Keď som vedela, že dievčatá sú už vnútri, tak som sa prezliekla do plaviek. Zamkla som skrinku a išla som za Carlisleom a deťmi. Otvorila som dvere dovnútra a ocitla sa vo veľkej miestnosti s tromi bazénmi, jedným člupkom, kde bola voda iba po členky, štyri šmykľavky, tri tobogany a ostatné prkotiny pre deti. Elegantne som sa spustila do vody a doplávala ku Carlisleovi, ktorý sa jašil ako malý s dievčatami.

„Mami, mohli by sme ísť s Kate na tobogan? Prosím, sľubujem, že na ňu dám pozor,“ urobila na mňa psie očká, ktorým som ja ako matka nemohla odolať.

„Ale budete opatrné!“ upozornila som ich a ani som nestačila dopovedať, už som počula len šplechot vody, ktorý za sebou nechávali.

„Tak, a čo budeme robiť my? Keď sme už bez detí?“ Zacítila som zozadu Carlisleov dych na šiji.

„Neviem, čo navrhuješ?“ Otočila som sa k nemu.

„Za prvé, ešte som nepočul, ako si sa stala upírom ty! A za druhé, veľmi ti to sekne v takýchto plavkách,“ uškrnul sa na mňa a ja som sa tomu musela zasmiať  – bol až priveľmi na takéto veci zlatý. 

„Za prvé, chcel by si ho počuť? A za druhé, ďakujem, ale nie je na mne nič zaujímavé.“ Chytil ma za ruku a jemne ju stisol.

„Ale je. Až príliš je čo obdivovať. Taká krása sa len tak nevidí na každom kroku... Taký pôvab a krehkosť.“ Mýlila som sa, vie lichotiť, až sa mi z toho moje dávno mŕtve srdce rozbúchalo na plné obrátky, bežalo maratón s jeho úškrnmi. „Nepreháňaj, si milý, ale až toľko toho v sebe nemám.“ Vedela som, že teraz bude nasledovať menšia „hádka“ o tom, že nie som dokonalá. A ja v nej prehrám, lebo Carlislea poznám... Viem, že ma presvedčí aj o nemožnom. Aj keď nemožné je to, že som sa do neho zamilovala. Je krásny, inteligentný, vtipný, milý a vie, čo ma poteší.

„Nechcela si mi povedať svoju históriu?“ spýtal sa ma, keď som mu nič neodpovedala a bola zasnená do predstavy o ňom.

„Prepáč, áno, teda, keď to chceš počuť.“ Zachvela som sa, keď ma chytil okolo pása a posunul ma na okraj bazénu, kde sme si mohli sadnúť.

„Takže, moja minulosť nebola nejaká sladká a pekná, ako malo každé dievča...“ začala som mu rozprávať o Charlesovi a o Willsovi, ktorý ma premenil a od neho som ušla, lebo som zistila, že som tehotná.

„Esme, veď ty by si mohla napísať knihu. Prežila si toľko toho. Bože, veď ja by som sa zbláznil.“ Trošku som sa zahľadela do svojej minulosti a po tvári sa mi skotúľala slza. Hneď, ako som si uvedomila, že plačem, zobudila som sa z toho sna a vzlykla. Slzy, ktoré lemovali moju roztrepanú tvár, mi Carlisle jemne zotrel, aj keď mokrou rukou, a objal ma.

„To bude dobré, už je to za tebou.“ Najprv ma iba kolísal z jednej strany na druhú, a potom ma pohladil po tvári, čím mi zotrel zvyšné slzy. Chvíľu sme si hľadeli do očí a ja som chcela medzi nami tú vzdialenosť prekonať. Ale stihol to skôr ako ja, pritiahol si ma bližšie, pohladil ma znovu po tvári, naklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal. Jeho pery boli plné lásky a nehy. Chuť mali ako čerstvo natrhané jahody a čerešne, tak sladké a tak mäkké, že som sa v nich topila. Keď som sa od neho odtiahla, stuhla som.

„Carlisle, ja... ja... prepáč... nemôžem, vážne prepáč.“ Snažila som sa odplávať k rebríku, von z bazéna, ale chytil ma za ruku.

„Esme, ty to nevidíš? Pozri... Naše dcéry sa majú rady ako sestry. A ja, Esme, ja ťa milujem ako to len ide, si tá najdôležitejšia osoba v mojom živote, aj s Natalie a Kate. Milujem vás všetky tri z celého srdca a nedám dopustiť, aby sme sa rozdelili, a aby sa vám niečo stalo. Otvor oči a poobzeraj sa okolo seba, ale otvor ich ako človek a nie ako upír, skús cítiť, a ja viem, že ty to dokážeš, a verím v to, že niečo ku mne cítiš.“ Nedokázala som sa mu pozrieť do očí, lebo mal vo všetkom pravdu. Naše dcéry sú ako sestry, on ma miluje a... ja... ja jeho milujem tiež a dokázala som to a začala som cítiť ako človek, a niečo som k nemu pocítila. Niečo ako nehu a lásku, zamilovala som sa a dúfam, že sa teraz premôžem a pozriem sa mu do očí a vyklopím mu, čo k nemu cítim. Inak skočím šípku smer prázdny bazén.
„Esme, prosím, neurob chybu, ktorú budeš potom ľutovať.“ Mal pravdu aj teraz. Keby som mu zlomila srdce, nikdy by som si to neodpustila a ľutovala by som to do konca svojich dní.
Odvrátila som pohľad od vody, v ktorej sme stáli a pozrela sa mu do jeho jantárových očí.  „Viem, že máš vo všetkom pravdu, len nechcem spraviť chybu, ktorú som v živote urobila dvakrát a už ju nehodlám opakovať!“ Vedela som, že s ním by som tú chybu neurobila, ale možno, že.. nikdy neviem, akí sú ľudia.

„Sľubujem, že so mnou tú chybu už nespravíš, prosím, ja sa ťa nemôžem len tak vzdať. Milujem ťa, Esme, tak mi daj šancu.“ Pohladil ma po tvári a jeho ruka skĺzla pod vodu k mojej ruke, chytil ma za ňu a pevne ju držal. Slzy sa mi kotúľali po tvári a rozmýšľala som, čo spravím. Ako mu dokážem, že tú šancu má, že ho nechcem stratiť.
Zodvihla som uplakanú tvár smerom k nemu a usmiala sa, pristúpila som k nemu bližšie a hodila sa mu okolo krku. Zvieral ma v náručí a ja som plakala. „Miláčik, to bude dobré, sľubujem ti, že nedám na vás tri nikdy dopustiť.“

Prikývla som a utrela si slzy. „Celé líčenie mám zničené,“ zasmiala som sa, keď som si všimla rozmazanú očnú linky. „To nevadí, aj tak pre mňa budeš vždy tá najkrajšia.“ Zobral ma za ruku a vyšli sme z bazéna. Hodila som na seba osušku a pohľadom od ležadiel som hľadala Kate a Natalie. Keď som ich nikde nevidela, začala som stresovať. Carlisle si všimol môj vydesený výraz a asi si aj všimol, že hľadám deti.

„Deje sa niečo, Esme?“ Prehľadala som pohľadom ešte raz plaváreň, a keď som ich nevidela, otočila som sa na Carlislea

„Zlato, kde sú deti?“ Šokovane som sa pozerala po celej plavárni.

„Neboj, tam sú,“ ukázal smerom k toboganu. Od strachu som si vydýchla. Sadla som si na ležadlo vedľa Carlislea a oprela si hlavu o jeho rameno.

„Milujem ťa, vieš to?“ šepla som mu do ucha a dychom ho trošku pošteklila.

„Pred piatimi minútami si o tom pochybovala, ale inak áno, viem,“ zasmial sa a objal ma okolo pásu.

„To mi je teraz jedno,“ pobozkal ma a zavolal na dievčatá, že odchádzame. Prezliekla som Kate z plaviek a osušila som jej vlásky, tak isto aj Natalie, akurát, že tá sa prezliekla sama.

„Bežte do haly, tam bude už ocko,“ poslala som ich, zatiaľ, čo sa ja upravím, do haly, kde už isto bol Carlisle.
Keď som vyšla, čakalo na mňa nie milé prekvapenie. Pred východom stál, a zrejme na mňa čakal, Wills. Zastavila som a úsmev mi klesol. Nemohla som uveriť, že nás našiel.

„Zlatko, stalo sa niečo?“ Prišiel ku mne Carlisle.

„Musíme odísť odinakiaľ ako cez hlavný vchod!“ Pozeral sa na mňa ako na blázna.

„Prečo, veď auto máme zaparkované pred hlavným vchodom.“ Nadýchla som sa a odvážila sa pozrieť, či tam ešte stojí, a áno, stál. On to nevzdá, ušla som mu a on ma zabije, a ani nechcem vedieť, ako to dopadne s Natalie, bojím sa o ňu.

„Ja viem, ale pred vchodom ma čaká Wills, našiel nás a zabije ma. Boh vie, čo spraví Natalie.“ Carlisle sa otočil ku dverám a zase späť ku mne.

„Neboj sa, nič ti nespraví, keď si so mnou. Pôjdeme pekne domov, áno?“ Verila som mu, tak som len prikývla, zobrala tašku s vecami do jednej ruky a do druhej ruky Carlislea. Kate nám skákala pred nohami. Vyšli sme von, a keď sme šli okolo Willsa, tak som Carliseovi stlačila ruku, ako som len najpevnejšie mohla. Ako som prešla okolo neho, schmatol Natalie za ruku a už ju nechcel pustiť.

„Esme, tak predsa som ťa našiel. Prečo si mi ušla? A ktorá z nich je moja?“ Ukázal na dievčatá. Kate pribehla ku Carlisleovi a schovala sa za neho. „A vidím, že si si aj za mňa náhradu našla.“ Bol hnusný, až slizký na pohľad.

„Do toho ťa nič nie je. Nie som tvoj majetok! Nikdy si ma nemiloval, tak prečo ťa také veci zaujímajú? Snáď ti nechýbam. Nemá doma kto uvariť a upratať?“ Privinula som si k sebe Natalie.

„Aj to je jedna vec a druhá vec je, že máme spolu dieťa, ale teraz neviem či to mladšie, alebo to staršie.“ Nepríčetný, až sprostý bol. Veľmi som ho znenávidela, ale mám prečo ho nenávidieť.

„Staršia je s tebou, mladšiu nechaj na pokoj a zmizni, nechcem ťa ani vidieť.“ Zberala som sa k odchodu, keď ma zachytil za ruku.

„Pusť ma a nechaj odísť, lebo ma vidíš naposledy a naposledy vidíš dcéru,“ pohrozila som mu celkom pokojným hlasom.

„Zmizni mi zo života navždy, ale neboj, ja ťa znovu nájdem.“ Stlačil mi ruku, div, že mi tam modrina nezostala. „Kamarát, aby si to potom neoľutoval!“ Chytil mu Carlisle ruku a držal mu ju tak, aby pustil tú moju.

„Zlato, nechaj ho tak, on zato nestojí, poď, pôjdeme domov.“ Ťahala som ho od Willsa, aby ho nezabil.
Nastúpili sme si do auta  a šli sme domov.

„Si v poriadku, láska?“ Chytil mi jemne ruku, za ktorú ma držal ten pankhart. Mala som tam červené odtlačky od prstov. „Áno, som, keď prídeme domov, dám si na to ľad.“ Obzrela som si ruku a stiahla si rukáv z trička.

„Budete dnes u nás, alebo pôjdete domov?“ spýtala som sa Carlislea.

„To je na tebe.“ Síce som chcela, aby boli u mňa, ale nechcela som ich k sebe nasilu tlačiť.

„To nie je na mne, nechcem vás nútiť zostávať u mňa.“ Bolo by fajn, keby zostali, ale nechcela som byť vtieravá. „Láska, mne je jedno kde spím. Či u teba, alebo doma, alebo na hoteli, alebo na matraci na zemi u babičky, mne je dobre všade.“ U babičky? Tak to bolo dobré, tomu som sa smiala celú cestu domov.

„Tak vás teda na matraci nenechám, poďte ku mne.“ Vytiahla som kľúče z kabelky a odomkla dvere „Vitajte v raji neporiadku,“ zasmiala som sa a zažala svetlo, lebo keď sme prišli, bola tma. „Deti, ste hladné, alebo idete rovno do postele?“ Obrátila som pohľad na Natalie a Kate.

„Ja si zoberiem jablko,“ kričal na mňa hlas Natalie z haly. 

„Kaťuško, ty si neprosíš nič?“ Chvíľu rozmýšľala.

„Ja si zoberiem pomaranč.“ Podala som jej pomaranč a ona si sadla za stôl vedľa Carlislea. „Ďakujem,“ poďakovala, keď sa šplhala na stoličku. Sadla si a začala ho šúpať. Po minúte, čo som utierala riad, sa Kate otočila na ocka. „Ocko, ten pomaranč nejde dole, prosím, olúpeš mi ho?“ V duchu som sa zasmiala a podala Carlisleovi škrabku na ovocie. „Vidíš, táto slečna má všetko, škrabku na ovocie som v živote nevidel,“ zasmial sa Carlisle na moju adresu.

„To bolo v obchode, a tak mi napadlo, že to bude lepšie so škrabkou, ako  nechtami sa zarývať do pomaranča!“ Pozeral na mňa s vyvalenými očami

„To by mi v živote nenapadlo.“ Prišla som k nemu a oprela sa o jeho stoličku.

„Nevedela som, že tebe aj niečo napadá.“ Nevedela som, že týmto rozosmejem aj Kate, ale stalo sa „Vtipné, dámy, veľmi vtipné.“ Tváril sa naoko urazene, ale vedela som, že zmäkne, keď prídem k nemu a dám mu malinký božtek na líčko.

„Kate, do postele!“ poslal ju hore za Natalie, keď sa pozrel na hodinky a pravda, bolo už  21:00. Ani som sa nenazdala a Kate už nebolo.

„A my chceme ísť do postele kedy?“ Prišiel ku mne zozadu a objal ma.

„Neviem, ale začínam byť unavená.“ Pretrela som si oči a zívla. Hlavu som si položila o to dokonalé telo, aj keď sme stáli v kuchyni pred drezom, tak som ho milovala.

„Miláčik, nechceš si ísť odpočinúť?“ navrhol mi a odniesol ma na rukách do spálne.

„Počkaj.“ Odkopla som lodičky do rohu izby.

„Dobre.“ Jemne ma položil na posteľ a zakryl dekou. Po pol hodine, čo mi Carlisle šepkal niečo do ucha, som zaspala. Cítila som iba prievan od okna, ale nespomínam si, že som ho nechala otvorené.

„Láska, zavrieš okno?“ Pretočila som sa na druhú stranu a oprela sa o Carlisleovu hruď.

„Áno, počkaj.“ Zavrel okno a ľahol si späť vedľa mňa

„Kto otvoril to okno?“ pýtala som sa ho v polospánku.

„Prievan, vonku je búrka, prší.“ Usmiala som sa na neho. Objal ma okolo pása a pobozkal ma do vlasov. „Ešte je skoro ráno, môžeš ešte spinkať, miláčik.“ Hladil ma po vlasoch, ale zaspať mi nešlo.

„Bol si zavrieť okno aj u detí v detskej?“ spýtala som sa ho, keď som sa pozrela na okno s myšlienkou na búrku. „Áno, bol, nechce sa ti už spať?“ Pokrútila som hlavou a preplietla som si prsty s jeho.

Ďakujem za komentáre k minulej kapitole... :*

Autor: esmenell, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska je sviňa - 3. kapitola: