Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska, liek života - 8. kapitola

03.07.2010 (07:30) • MimQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1165×

8. kapitola – Sklamanie

Edwardov pohľad:

U Stefana s rodinou som už nechcel ostať, pretože som im jasne povedal, že tam chcem ostať len na pár mesiacov, a tak som si musel premyslieť, kam pôjdem. Mal som iba dve možnosti. Vrátiť sa, alebo ísť do Denali. Jedna možnosť bola horšia ako tá druhá, ale musel som si vybrať. Vybral som si tú menej hroznú možnosť.

Išiel som do Denali. Je tam naozaj príjemná rodina a určite si ma tam nechá, keď ich poprosím, no jediné čoho som sa bál, bola Tanya. Túži po mne už nejaké tie roky a ja ju stále odmietam. Už mi strašne lezie na nervy, ako sa ku mne správa, no nemôžem s tým nič robiť. Pokúsim sa nejako to zvládnuť. Dúfam, že za tie roky pochopila, že o ňu nemám záujem.

Eleazar aj celá jeho rodina ma príjemne privítali a povedali, že u nich môžem ostať, ako dlho budem chcieť. To sa mi náramne hodilo. Nechcel som si platiť hotel či niečo iné a bývať tam sám.
Tanya sa ku mne správala trochu vtieravo, ale dalo sa to zniesť. Bude to asi tým, že som tu sotva deň.

Hneď som s ňou šiel na lov a celkom sme si to užili. Dlho sme sa rozprávali a potom sme sa premiestnili do jej izby, kde sme tiež klebetili. No v moment, keď ma Tanya začala zvádzať, boli naše debaty v koncoch. Celkom sa mi darilo ovládať sa, no keď ma začala láskať po krku a rozopínať košeľu, nedokázal som odolať. Nemilujem ju, no potreboval som to. Som predsa muž.

Stále mi behalo po rozume, čo by som dal za to, aby namiesto Tanyi, teraz so mnou bola Bella. No musím začať nový život a na Bellu zabudnúť. Ona má Jacoba a ja do jej života prosto nepatrím. Snažil som sa odohnať myšlienky a venovať sa iba Tanyi a mojej túžbe. Počul som zdola nejaké nové hlasy, ale aj tie som sa snažil neregistrovať.

Prevalil som Tanyiu na posteľ a začal som ju nežne bozkávať na pery a prechádzal som ku krku. Drsne som roztrhol tričko a nohavice, ktoré mala a ona sa len usmiala. Začal som jej pomalými pohybmi prechádzať po tele a bozkávať ju na každý kúsok tela. Keď už aj mne strhla košeľu a nohavice nemohol som viac čakať. Pomaly som sa priblížil k lemu na podprsenke a chcel jej ju dať preč, no v tom sa otvorili dvere.

Bol som taký zaujatý tým, čo robím, že som si ani nevšimol, že sem niekto ide. No, keď som si všimol, kto to je, navrela mi v hrdle veľká hrča a cítil som sa strašne. Bella stála na prahu a mlčala. Skoro jej vypadli oči z jamiek.
„Bella,“ povedal som tichým hlasom a sklopil hlavu. Viem, že som vlastne nič zlé nespravil, ale týmto ako keby som zamietol všetko, čo som jej povedal predtým.

Bellin pohľad:

Pohla som sa až vtedy, keď Edward vyslovil moje meno. Pokrútila som hlavou. Keby som mohla snívať, myslela by som si, že snívam. Keby som mohla plakať, myslela by som si, že plačem. Cítila som sa hrozne. Edward mi klamal. Ale ako to? Alice by to vedela. Alice ma nemohla klamať. Edward áno, ale Alice nie.

Zvrtla som sa a rozbehla sa preč z domu. Chcela som utiecť, ale nevládala som. Niekde vnútri tela to so mnou riadne lomcovalo. Hnev, ľútosť, láska, sklamanie, smútok... Všetko sa teraz navzájom bilo a ja som nevedela, čo mám robiť. Oprela som sa o strom a chcela tu takto ostať už naveky.

Nemala som v pláne pohnúť sa odtiaľto, no keď som počula, ako sem niekto ide, spozornela som. Zrazu sa spoza kríkov objavil Edward a teraz som si už naozaj myslela, že snívam.

„Bella, musíme sa porozprávať,“ povedal, keď stál rovno oproti mne.
„To som si myslela aj ja, pokým som ťa neuvidela,“ odvetila som drsne a sadla som si na trávu pri strome. On si sadol tiež a pozrel sa mi do očí, no ja som mu uhla pohľadom.
„Viem, som idiot, ale nie je to tak, ako to vyzerá. K Tanyi nič necítim. Ja len...“ začal, ale ja som to nemienila počúvať.
„Edward, už mi je to jedno. Nechcem sa viac trápiť. Za posledný rok sa mi toho stalo veľa s čím som sa musela vyrovnať. Najprv fakt, že sa zo mňa stala upírka. Potom si odišiel ty, nato zomreli rodičia a teraz toto.“ To, ako som ublížila Jacobovi, som radšej vynechala.
„Už nepotrebujem viac trpieť. Jednoducho na to zabudneme, okej? A budeme žiť tak ako doteraz. Ja s rodinou a ty so svojou novou,“ posledné slová som skoro vypľula.
„Prečo si vlastne prišla?“
Nevedela som, čo mu mám povedať. Mám klamať alebo mu povedať pravdu? Čo by to zmenilo?

„Pre fakt, ktorý som ti povedala do telefónu. No ty si mi neveril a ako vidím, ani neveríš. Ranilo ma to, a preto som ti to chcela vysvetliť. Chcela som, aby sme boli spolu. No vidím, že som dlho váhala a prišla som neskoro. No vieš čo? Takto to bude asi lepšie,“ začala som trochu kričať a postavila sa na odchod.

„Nie,“ povedal a zadržal ma. Zobral moju hlavu do rúk a pobozkal ma.

Predchadzajúca kapitola | Následujúca kapitola

Autor: MimQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska, liek života - 8. kapitola: