Spomienky človek nezaženie len tak do kúta. Stále sa mu vynárajú. Aj Belle. Je pripravená na nové dobrodružstvo? Alebo ešte si počkáme? Prajem príjemné čítanie. Lenuskaemm :)
28.03.2012 (07:45) • lenuskaemm • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1406×
Bella:
Nechala som sa unášať túžbou, túžila som po ňom. Chcela som ho mať, nemilovala som ho, ale chcela som cítiť jeho pery. Bozkávať ho, objímať ho. Nemilujem ho, ale túžim po ňom.
Nežne ma chytil za zadok a pritiahol si ma k sebe. Bozkával nežne a vzrušujúco. Bolo to dobrodružstvo, vyzeralo napínavo a krásne. Jeho nežné ruky sa dotýkali všade. Áno, aj na tých najintímnejších miestach, bolo to príjemné. Bolo to ako dobrodružstvo bez konca.
***
Ráno som sa zobudila v jeho objatí. Bola to krásna noc, miluje sa tak nežne. Jeho dotyky sú chladné a mrazivé, keď sa ma dotkne, mojím telom prebehnú zimomriavky. Ale keď som si uvedomila s kým som sa vlastne vyspala, koho som mala vedľa seba, môj úsmev a moje myšlienky zamrzli.
Pohladila som ho rukou po jeho krásnych vlasoch a vtom sa prebral. Vtisol mi bozk na pery a pretočil sa na mňa.
„Nie, Daniel. Prosím, nerob to,“ povedala som cez bozky.
„Prečo nie?“
„Lebo.“ Omotala som si ruku do jeho svetlo hnedých vlasov. Ale bol koniec. Zobudila sa moja malá Renesmee. Jej plač bol taký sladký. Ale smiech bol úžasnejší, krajší a zlatší ako plač. Deti plačú bez príčiny, ale ja ju musím naučiť plakať len v prípadoch núdze. Bude ich v živote dosť. Aj ona si zažije svoje. Dúfam, že sa nezapletie s nejakým somárom. Ale to je ešte ďaleko.
***
Poobede sme sa vybrali na hrob mojej starkej. Charlieho mamy. V záhrade som natrhala kytičku narcisov a tulipánov a vybrala som sa obriadiť jej hrob. Už som tam nebola ani nepamätám, na jej pamiatku by sa to už patrilo. Zobrala som malú Nessie, uložila som ju do kočíka a, samozrejme, som nezabudla zobrať aj Daniela.
Pohladila som jej hrob a uložila som kvety do vázy. Starká nikdy na teba nezabudnem, bola si tak úžasný človek a hrozne mi chýbaš. Chcela som ti ukázať dcérku. Je krásna ako anjel, ďakujem, že pri mne stojíš aj so starkým. Ochraňujte nás a dodajte nám sily pokračovať ďalej.
S Edwardom je to už minulosť. Mám s ním neuveriteľne krásnu dcérku, ale tým to zhaslo. Prečo ma musí stále provokovať? Ja viem, že ma možno miluje, ale nech mi dá pokoj. Nechcem sa znovu sklamať, viem, že stále som na neho nezabudla načisto, ale pokúšam sa o to. Ale čím viac chcem zabudnúť, tým viac na neho myslím. A keď je pri mne, moje srdce ide vyskočiť.
Daniel ma dostal zo sklamania, pomohol mi nezblázniť sa. Starká, ty jediná si ma chápala. Bola si žena a v živote si sklamala sa tak ako ja. Ale bohužiaľ si nemohla vyriešiť problémy so mnou, pomôcť mi dostať sa z toho šialenstva. Nič z toho nemuselo byť, keby si tu! Slzy mi stekali po tvári.
Nemohla som prestať myslieť na Edwarda. Chcem zabudnúť, ale okolnosti mi to nedovolia. Kebyže sa odsťahuje niekam na koniec sveta, kde ho už nikdy neuvidím. Nechcem ho vidieť, chcem, aby sa vytratil z tohto sveta. Ten svet je taký malý.
Zase som bola prinútená vrátiť sa a začať znovu s minulosťou. Moja starká hovorila, že minulosti nikdy neuniknem. Stále si pamätám, ako sedela na tom jej hojdacom kresle, držala ma na kolenách, hladkala mi vlasy a hovorila, že minulosť sa ku mne vždy vráti. Vždy. A je to pravda. Moja starká mala vždy pravdu, vo všetkom.
Rozprávala mi rôzne príbehy. Najkrajší príbeh bol ten, ako sa spoznala so starkým. Cestovali na lodi. Loď bola plná ľudí, ale oni si proste padli do oka. Cestovali na dovolenku do Argentíny. Starká bola zasnúbená a čoskoro sa mala brať. Ale skutočná láska k starkému ju prinútila rozhodnúť sa pre neho. Takú lásku ako zažívali oni dvaja som nevidela. Boli spolu takí šťastní. Tá loď, na ktorej sa plavili havarovala a starký ju zachránil, nechcel ju tam nechať, zamiloval sa do nej hneď, ako ju uvidel.
Lietadlo ich zachránilo, tí ľudia v lietadle zavolali posilu a tak sa zachránili. Starká so starkým boli spolu naveky. Bolo to dobrodružstvo, nie ako ja. Ja dobrodružstvo nezažijem nikdy.
„Bella, Bella, vnímaš vôbec?“ spýtal sa Daniel a objal ma.
„Prepáč, zamyslela som sa,“ povedala som.
„Už sme tu hodinu, mali by sme ísť.“ Pohladila som ich hrob. A vybrala som sa na odchod.
Celý večer som rozmýšľala nad ich krásnym príbehom, ktorý som počula už stokrát, ale vypočula by som si ho znovu, kebyže sa dalo a kebyže mám príležitosť. Ale už mi ho nemá kto porozprávať. Starká, chýbaš mi.
Autor: lenuskaemm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Láska si vždy nájde tú správnu cestu - 23. kapitola:
Ne, ne a ne! Tohle se mi nelíbí, já chci Edwarda, prosím!
Tak tohle bude asi ještě zajímavý.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!