Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Last Cat - Prológ + 1. kapitola

01.03.2010 (12:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2815×

Prológ

Kedysi na svete existovali tisíce týchto bytostí. Ľudia ich nazývali rôzne. Väčšinu z tých názvov si už nikto nepamätá, ale najvýstižnejšie, ktoré ostalo je len jediné: Mačky. Mačkoľudia. Mačací ľudia. Cez deň ľudia, v noci polo mačky, krásnejšie než akýkoľvek upír.

Postupom času ich spoločnosť zabila. Vždy to tak bolo. Spoločnosť proste zničila to, čo bolo neobvyklé. Neznáme.

A tak ostala len jediná, ktorá bola raritou aj medzi mačkami.

Všetky mačky boli biele, a muži boli čierny. Ona nie. Bola fialová. Fialová mačka. V noci sa menila na nadpozemskú bytosť s fialovými vlasmi, fialovými očami, dokonca aj fialovými perami. Na hlave jej dokonca trčali typické mačacie ušká, ktoré boli fialové.

Cez deň bola schopná zmeniť sa na hocijakú mačkovitú šelmu. Od mačky, cez pumu až po leva.

Nikto nevedel kedy príde, ani či vôbec. Až sa nakoniec narodila a hneď na to zmizla. Nikto nikdy netušil, že to má byť práve princezná a že je taká výnimočná kvôli svojmu pôvodu.

Ktorý ale ani ona sama nepoznala...

1. kapitola

 Alice:

A zase je to tu. Sťahovanie. Nerada sa sťahujem, aj keď je to len tak raz za päť rokov. Za tie stovky rokov by som si už mohla zvyknúť, ale akosi to nejde. Len málokde sa mi páčilo tak ako tu. Bývam niekde v lese neďaleko Seattlu. Je tu krásne. Rozľahlé lesy, kde môžem – väčšinou ako puma – pobehovať. Milujem beh. V noci zase pobehujem v korunách stromov a hrám sa na opičku, aj keď som vlastne mačka.

Mimochodom som Alice. Alice Abigail Brandonová. Pre tých pár priateľov som len Al alebo Abby. Nemám ich veľa. Aspoň nie naozajstných, ktorý by aj vedeli moje tajomstvo. Jediným takým je vlastne Jared. Je to menič. Dokáže sa meniť na vlka. Je mi ako brat a žije so mnou už nejaké to storočie. Nikdy nezostárne, ani keď sa prestane premieňať, pretože je to z jednej štvrtiny upír. Aj keď to z neho nejde rozpoznať. Nikdy mi nepovedal ako je to možné. Ja ho podozrievam, že to ani sám nevie.

Teraz sa vlastne sťahujeme k nemu. No vlastne k jeho príbuzným. Do nejakej rezervácie La Push, neďaleko mestečka Forks, kde budeme spolu chodiť do školy. V tejto neveľkej rezervácii sa to len tak hemží kadejakými mýtickými príšerkami. Vlastne v celom mestečku. V rezervácii žijú meniči, ktorí sa menia aj na niečo iné ako na vlkov. Jared spomínal aj jaguáre, medvede a pumy. Dokonca aj levicu? Alebo sa mi to len zdalo?

V meste bývajú upíry a poloupíry. Samozrejme bez najmenšieho vedomia obyčajných ľudí. V La Push je to iné. Všetci čo sú z kmeňa vedia o existencii meničov a aj o existencii upírov. Dovolili to Volturiovci po zistení, že im vlastne pomáhajú. Občas tam skočia na návštevu.

Jared mi o tom rozprával. Vraj to vie od svojho bratranca Jacoba. Ten už je na svete tiež nejaký ten piatok. Približne toľko ako Jared, s tým rozdielom, že on by zostarol keby sa prestal premieňať. A práve k nemu sa sťahujeme.

Povzdychla som si a pozrela sa na budík na nočnom stolíku. Ukazoval okolo troch hodín ráno. Z vedľajšej izby sa ozýval zvuk dosť podobný reťazovej píle. Ja som samozrejme tiež mohla spať, ale len tak dve-tri hodinky, čo bol v tomto dome niekedy až nadľudský výkon.

Opäť som si povzdychla a vyhupla sa z postele. Ešte stále som bola vo svojej mačaco-ľudskej podobe na noc.
Pozrela som do zrkadla. Niekedy som bola doslova fascinovaná ako dokonale som vyzerala. Mala som dlhé žiarivé vlasy fialovej farby, oči boli takisto rovnakej fialovej farby. Pery na tom boli rovnako. Najviac som mala rada svoje malé mačacie ušká, ktoré boli – ako ináč – tiež fialové.

Bola som nadľudsky krásna! To som bola aj v ľudskej podobe, ale teraz to bolo ešte lepšie.

V ľudskej podobe som mala kratšie čierne vlasy, v ktorých prevládali fialové prúžky – prírodné, aj keď si všetci myslia, že ich mám umelé. Moje oči boli modré a len vlkolak alebo upír, teda bytosti s fakt dokonalým zrakom, by si všimli, že sa mi občas lesknú na fialkovo. Jediné, čo ma prezrádza, teda moju mačaciu podstatu, je malé fialové tetovanie na krku. Je v tvare mačky s dvoma chvostami. Som ale strašne maličká. Veď aj Jared si preto zo mňa uťahuje. Keď ma chce naštvať, volá ma malíček. Pako. Ja sa mu zase vyhrážam, že mu do kožucha dám blchy. Tak potom prestane.

Vybrala som sa k svojej skrini a pobalila si ešte nejaké veci. Nábytok vždy ostane. Jediné, čo si beriem je nejaké to oblečenie, aby som nemusela nakupovať. Nebaví ma to a mám počítač s mojimi návrhmi. Rada totiž zariaďujem záhrady a domy. A potom ešte nábytok.

Samozrejme si vždy zoberiem aj svoju červenú motorku – svojho miláčika. Taktiež máme aj auto, ale to väčšinou využíva Jared – nemá totiž motorky rád. Hlavne odvtedy, čo zistil, že ma neporazí. Autá máme vlastne dve. Čierne Porsche a modrý Chevrolet.

Jared používa Porsche a ja príležitostne, tých príležitostí je málo... Chevrolet.

Zrazu sa z vedľajšej izby ozval ten príšerný pípavý zvuk, ktorý Jared nazýva budík. Pozrela som do zrkadla. Ešte som sa nezmenila späť, no bodaj by aj, keď je len pol šiestej ráno. Zmením sa asi o hodinku.

Nechcem, aby ma Jared videl. Nikdy sa na to nepýtal, tak som nikdy nepovažovala za nutné, aby ma takto videl.

Ľahla som si späť na posteľ a počúvala ako chodí Jared po dome.  Pripravoval si raňajky. Mne stačí jesť raz za deň, alebo si niečo uloviť na krv. Vždy som potrebovala aspoň jedno. Ale ak som len jedla a nepila krv, bola som slabá. Jared, ten naopak, toho zje ako pre dve menšie rodiny. A aj za mňa. Ešteže sme takí bohatí, ináč by sme sa neuživili. Aj tu platí pravidlo: Radšej šatiť ako živiť.

Zrazu som pocítila známe šteklenie na hlave. To znamenalo jediné – práve sa vraciam späť do ľudskej podoby.

Zobrala som si teda veci a zamierila do kúpeľne.

Obliekla som si svoje obľúbené veci na motorku – čierne kožené nohavice, koženú bundu a dala som si biely top. Na nohy som si dala čižmičky.

Zbehla som dole do kuchyne, kde už Jared umýval po sebe riad.

„Dobré ránko,“ pozdravila som ho veselo.

„Dobré ráno. Ideme?“ spýtal sa Jared. La Push odtiaľto nie je príliš ďaleko, tak idem každý na svojom miláčikovi. Ja na motorke a Jared na Porsche.

Len som prikývla. Vbehla som do predsiene, zobrala si kľúče a vošla do garáže. Dalo sa do nej dostať dverami z predsiene.

Naše kufre nám dnes privezie sťahovák, ktorý nám presťahuje niektorí nábytok a auto.

Nasadla som na motorku a čakala na Jareda. Predsa len musí ísť prvý, neviem kde to je.

Ani som sa nenazdala a už sme boli na ceste a rýchlosťou okolo dvesto za hodinu sme sa rútili smerom k novému začiatku.

Jasper:

A je to tu zase. Rose niečo videla a teraz je z toho v siedmom nebi. To by nebolo nič prekvapivé, keby sa tak netešila z príchodu nejakého človeka.

Ja a moja rodina si žijeme dosť pokojným životom v lese za mestom Forks. Moja rodina má deväť členov plus ja.

Esme je moja “mama“ a je to poloupírka. Má schopnosť telekynézy – teda prenášania predmetov. Jej manžel je Carlisle a je to upír. Pracuje ako doktor v miestnej nemocnici a jeho schopnosť je odolávanie. Necíti pach ľudskej krvi. Dokáže ňou pôsobiť na akéhokoľvek upíra. Ich biologické deti sú Emmett a Isabella – teda vlastne Is. Sú to dvojčatá, obidvaja poloupíry. Emmett ovláda všetky živly a je neskutočne silný. Dokonca aj silnejší, ako upír. Jeho manželka je moja sestra – dvojča – Rosalie, nazývaná len Rose. Ona má schopnosť vidieť do budúcnosti a je to poloupírka. Spolu s Emmom má dcéru Claire. Ona má schopnosť mazania spomienok, ale funguje to len na ľudí. Je to výhodné, hlavne ak spravíme niečo, čo by normálni ľudia nemali robiť.

Isi má takisto manžela a aj schopnosť. Jej schopnosťou je psychický aj fyzický štít a jej manžel je Edward – upír čítajúci myšlienky. Majú spolu syna Williama. Ten má schopnosť ilúzií. Či už len obrazových alebo zvukových. Má aj manželku. Je ňou poloupírka Emma. Ona jediná v našej rodine, ktorá nemá schopnosti, ale jej to neprekáža. Tvrdí, že keby mala nejakú schopnosť, tak by sa už pravdepodobne zbláznila.

No a posledný som ja – Jasper. Pôvodne poloupír ale v osemnástich ma musel Carlisle premeniť na plného upíra, pretože by som inak zomrel. Ja mám dve schopnosti. Cítim a ovplyvňujem emócie a druhá je, že si môžem na chvíľu požičať akýkoľvek dar.

Teraz som si požičal Edwardove čítanie myšlienok, aby som zistil, čo to Rose videla, ale samozrejme Is ju zaštítila.

Nahnevane som zavrčal a radšej išiel na lov. Na lov zvierat samozrejme. Ja aj celá rodina sme vegetariáni. To znamená, že sa živíme len krvou zvierat. Nechcem byť väčšie monštrum, ako už som.

Aj keď som nevidel to čo Rose, ovplyvnili ma jej emócie. Na zajtrajšok sa tešila, a aj keď to nebola moja emócia, musel som sa tešiť tiež

Dúfam, že ste šťastne prišli až dokonca. Tak čo páčilo sa vám to, alebo nie? Chcete pokračovanie, alebo nie? Tak sa vyjadrite, priestor na to máte. Vopred ďakujem za každý koment, vaša nessienka :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Last Cat - Prológ + 1. kapitola :