Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 17. Tajný plán

06.12.2009 (21:30) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 6376×

Tajný plán

Vedela som, že Jake sa čoskoro dozvie pravdu. Zvyšok dňa som premýšľala, ako mu to čo najjemnejšie predostrieť. Tak aby ma na fleku nezabil...

Toto zamestnávalo moju myseľ natoľko, že som nebola schopná venovať sa Chrisovi, či Edwardovi. Ten podľa pachu hneď zistil čo je vo veci, ale nepýtal sa. Staral sa o Chrisa, zakiaľ som bola úplne nepoužiteľná. Ani do školy som nešla. Nato som bola príliš nesústredená. Závity v mozgu sa mi zadrhávali a ja som nemohla nič poriadne vymyslieť.

Keď zistí, že som Edwardovi nielen odpustila, ale on tu nami už aj býva tak ma asi roztrhá. A potom s radosťou roztrhá všetkých Cullenovcov, ktorí sa mu dostanú po ruky.

Ale Jacob nebol môj jediný problém. Myslela som aj na Charlieho a René. Keď chcem zostať s Edwardom mám iba dve možnosti. Buď im o ňom nepoviem - pretože by im bolo iste divné, že je stále rovnaký - alebo sa s nimi prestanem stýkať. Ani jedna možnosť sa mi nejako extra nepozdávala.

Zaspala som úplne zúfalá. Síce som bola v náručí svojho Edwarda, ale nevedela som, čo ma čaká. Budúcnosť je v kýbli...

Nemyslím to tak, že by sa mi nepozdával život s Edwardom, ale nechcem žiť v neustálom strachu. Musím to Jakovi povedať čím skôr. Čím skôr mu to poviem, tým skôr budem mať jeho reakciu za sebou. Je mi toho ešte dosť dlžný, takže by nemusel až tak vyvádzať.

Jasné, že bude vyvádzať. Jeho syn a upíri, či pijavice alebo vyciciavači... A veľa iných ešte horších slov. Na mieste mi odtrhne hlavu.

Snažila som sa myslieť na niečo iné, ale akosi to nešlo.

V noci som sa zobudila celá spotená na to, že so mnou niekto trasie. Bol to Edward.

„Bella si v poriadku?” nevidela som mu do tváre, ale z hlasu som vycítila, že má o mňa strach.

„Ja neviem. Popravde ani nie.” vzlykla som mu do ramena a snažila sa zabudnúť na ten hlúpy sen.

„Kričala si zo sna. Niečo zlé sa ti snívalo?” pritisol si ma bližšie a hladil ma po chrbte.

„Ja o tom nechcem rozprávať. Prepáč...” nemohla som zastaviť slzy.

„Bella prosím, toto mi nerob! Ničíš ma tým, keď si nešťastná a ja ani neviem prečo.”

„Edward ja na to chcem skrátka zabudnúť, nehnevaj sa.” dostala som zo seba medzi vzlykmi.

Ten príval sĺz sa nedal stopnúť a ja som už ani nevedela, prečo plačem. Jasné, ten blbý sen. Ale nebol až taký hrozný... Vlastne bol. Povedala som Jacobovi o Cullenovcoch a on mi napodiv neodtrhol hlavu. Roztrhal mi srdce - už znova - pretože mi vzal Chrisa. Vraj mu s ním bude lepšie, keď ho ohrozuje vlastná matka.

Mal pravdu? Skutočne dobrovoľne ohrozujem svojho syna? Cullenovci by mu nikdy neublížili, ale oni nie sú jediní upíri. A im Jacob neverí o nič viac ako tým ostatným.

Strhla som sa a zakázala si takto rozmýšľať. Pritúlila som sa k Edwardovi - potrebovala som ho cítiť. Vdychovala som jeho vôňu a on mi hmkal moju uspávanku. Zatvorila som oči a nevedela o svete...

Na počudovanie som sa zobudila už o ôsmej, ale len kvôli škvŕkaniu v bruchu. V poslednej dobe som stále hladná. A najviac večer a v noci... Včera som sa pristihla pri tom, že som v noci chcela urobiť nájazd na chladničku. V kuchyni som si to však rozmyslela a vzala som si iba jablko. Nepotrebujem priberať...

Vstala som teda z postele a vymýšľala plán na dnešný deň. Edwardovi sa veľmi nevenujem, takže to dnes napravím. Ak mi to samozrejme nikto nepokazí. A to som si bola celkom istá, že v tej najnevhodnejšej chvíli sa ozve zvonenie. Či už pri dverách, alebo bude zvoniť telefón. Budem to musieť nejako poriešiť...

Zamyslene som si vzala misku a sypala do nej cereálie. Až teraz som si uvedomila, že nikde nepočujem Edwarda ani Chrisa. Na chladničke som si všimla odkaz.

Musel som ísť na lov a nechcel som ťa budiť.

Chrisa nechám pod dohľadom Rose.

Vrátim sa čo najskôr.

Ľúbim ťa.

Edward

V kľude som sa naraňajkovala a až potom som začala realizovať svoj plán. Najprv som zavolala Edwardovi. Poprosila som ho, aby sa do siedmej nevracal. Mal síce námietky, ale potom mu možno svitlo. Potom som zavolala Rose. Poodhalila som jej svoj plán a ona mi ponúkla pomoc. Takže som a osprchovala a letela som ku Cullenovcom. Moje autíčko nestíhalo môjmu tempu - takto rýchlo som asi ešte v živote nešla.

O pol hodinu som parkovala pred ich domom. Vošla som bez klopania - aj tak ma všetci počuli. V obývačke boli Debbie s Chrisom a Rose. Emmett bol s Edwardom na love a Esme na mňa zakričala pozdrav z kuchyne. Carlisle je v práci, ale ešte tu niekto chýba.

„Rose, kde sú Alice s Jasperom?” myslela som, že Alice bude z môjho plánu nadšená a tiež mi pomôže.

„Alice vytiahla Jaspera nakupovať.” Rose sa na sekundu zatvárila veľmi podozrivo. Niečo predo mnou tají...

Teraz ale nemám čas na vybavovačky tohto typu. Bozkala som Chrisa a Rose ma zaviedla do kúpeľne. Na pláne bola moja premena. Chcela som si s Edwardom urobiť pekný večer, tak som poprosila Rose, či by mi nepomohla. Na toto bola síce odborník Alice, ale tá tu nie je...

Vošli sme do kúpeľne.

„Počkaj Bella, lepšie by sa mi líčilo, keby viem čo budeš mať oblečené. Máš vybrané nejaké šaty?”

„Na to som vlastne nemyslela. A doma nemám nič výnimočné.” nič čo by som si pri takejto príležitosti chcela obliecť.

„Tak pôjdeme najprv do mesta, súhlasíš?” usmiala sa na mňa Rose povzbudivo.

„Neboj sa, ja nie som Alice.”

„Nič iné mi asi nezostáva.” odvetila som zamyslene. Čo tak asi kúpime?

Rose naštartovala svoje BMW a za okamih sme sa hnali neskutočnou rýchlosťou do mesta. Tesne pred mestom spomalila na povolenú rýchlosť. Zastavila pred veľkým nákupným centrom. Neochotne som vystúpila. V poslednom čase mi nakupovanie nerobilo problémy, ale tento nákup chcela uhradiť Rosalie. Vraj sa mi peniaze hodia na iné veci, keď teraz nemám prácu.

Ako prvé sme zamierili do butiku so spoločenským oblečením. Uchvátilo ma tam hneď pár kúskov. Rose ma nekompromisne zatiahla do kabínky a hádzala mi kúsky, ktoré by mi mohli svedčiť.

Nestíhala som sa prezliekať. Myslím, že prehrabala všetky kúty obchodu. Vybrala pár šiat, ktoré sa jej na mne páčili a ťahala ma ďalej. Vedela, čo asi chcem, ale niektoré z tých šiat som mala problém si obliecť. Odkrývali proste viac, ako som zvyknutá. Rose sa však nedala a povedala, že sa nemám za čo hanbiť. Vraj mám pekné nohy, tak prečo ich neukázať.

Ďalšia na rade bola obuv. Toto mi bolo tŕňom v oku. Rose ma donútila skúšať iba lodičky. Prisahala som, že keď si nerozbijem hubu, tak si ich možno nechám. Boli sexi, ale fakt dosť vysoké. Na cenu som sa radšej ani nepozrela. Rose mi vybrala troje, čo sa jej najviac hodili k vybraným šatám a vybrali sme sa na ďalšie stanovisko. Keď to bolo doteraz zlé, teraz prišlo samotné peklo. Zastavili sme totiž pred predajňou luxusného spodného prádla. Spadla mi sánka. Toto dúfam nemyslí vážne.

„Bella nebuď taká vyvalená! Hádam pod takými šatami nechceš mať bombarďáky! A okrem toho, je to pre tvoje dobro. Keď bude Ed váhať a ty si tie šaty dáš dole...” nestihla dohovoriť, pretože som ju tlačila dovnútra, len aby som to nemusela počúvať. Radšej som sa veľmi neobzerala. Rose ma znova vsunula do kabínky a hádzala mi veci. Lenže tieto boli o poznanie skromnejšie. Radšej som sa na seba ani nepozrela, asi by som spanikárila. Rose sa vždy mrkla a väčšinu schválila. Zobrala mi asi desať súprav, desať nočných košieľok a jeden župan. Samá čipka, satén a hodváb. Striaslo ma pri pomyslení, že si to oblečiem. Ale čo by som pre Edwarda nespravila...

Po šoku z nakupovania spodného prádla ma Rose potešila správou, že tu sme už skončili. Chcela som skontrolovať čas, ale mobil som v tom zhone nechala doma. Aspoň mi nikto nebude otravovať život...

Po nákupnej túre sme zakotvili v Rosalinej izbe. Chcela vybrať "konečné" šaty. Mali sme vybrané troje: voľné modré šaty s hlbokým výstrihom a flitrovým vyšívaním, kratšie voľné červené šaty a sexi obtiahnuté čierne šaty, ktoré boli najkratšie. Tie nakoniec (s mojím nesúhlasom) vyhrali. Rose povedala, že ja nie som objektívna, takže rozhodne ona. K nim mi vybrala vysoké topánky.

Vzala ma do kúpeľne a začala pracovať. Ani neviem ako, zaspala som. Bolo príjemné, keď mi štetcom prechádzala po tvári a nejako ma to uspalo. Prebudila som sa, až keď mi začala robiť vlasy. Len mi ich jemne zopla sponou tak, aby mi z účesu pár prameňov vypadávalo.

Keď bola spokojná, poslala ma za Debbie a Esme. Tým takmer vypadli oči z jamôk. zostali vyvalené stáť a ani nedýchali. Chris sa na mňa mračil. Hádam ma nepozná? Nevidela som sa v zrkadle, takže neviem, aké škody boli na mojom vzhľade napáchané.

Pozrela som sa do zrkadla a aj mne spadla sánka. Toto som ja? Wow.

Nemala som však času nazvyš, takže som sa otočila na Rose.

„Môžem vyraziť?” bola som nedočkavá.

„To záleží od toho, či potrebuješ pomoc aj s výberom spodnej bielizne, alebo to zvládneš sama.” vyškerila sa na mňa. Veľmi dobre sa na mne zabáva.

„Netráviš s Emmettom až priveľa času? Začínaš mať jeho poznámky.” vyplazila som na ňu jazyk a všetky prepukli v ohromný smiech. Len som zakrútila hlavou, pobozkala Chrisa, ktorý si ma ešte stále podozrievavo premeriaval.

„Počuj Bella, ak sa dozviem, že si celkový dojem z môjho diela skazila bombarďákmi - a ja to zistím - tak si ma neželaj! Rozhnevaná Alice je oproti mne nič.” pozrela sa na mňa s úplne vážnym výrazom Rosalie. Pochopila som, že nemá zmysel odporovať. Vzala som si šaty, topánky a prádielko  a rozlúčila sa. Popriali mi veľa šťastia a ja som vyrazila.

Snažila som sa čo najmenej myslieť na to prádlo. Šaty sú pekné a na topánkach sa prizabijem, takže spodné prádlo mi bude nakoniec vidieť asi len Carlisle...

Po dorazení na miesto určenia - teda domov, som zamierila do kúpeľne. Bolo treba oholiť nohy a hneď som sa aj prezliekla. Vybrala som si menej hrozivú čipkovanú podprsenku na zapínanie okolo krku kvôli strihu šiat. A k tomu čipkované francúzske nohavičky. Brrr.

Starostlivo - tak aby som si nezničila make-up ani účes, som si navliekla šaty. Topánky som zatiaľ riskovať nechcela - času je ešte dosť.

Takto vybavená som sa vybrala do kuchyne, pretože som bola už znova hladná ako vlk. V chladničke som mala nejaký cestovinový šalátik, tak som ho vytiahla a celý zjedla.

Snažila som sa trošku poupratovať, keď vtom zazvonil môj milovaný zvonček. Napadlo ma, že sa Edward nemohol dočkať.

„Povedala som, že až po siedmej!” kričala som smerom k dverám.

Keď som otvorila, ako obvykle ma čakalo prekvapenie...

Ďalšia kapitola: Viacnásobné prekvapko

Predchádzajúca kapitola: Tesnotka

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 17. Tajný plán: