Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 19. Nečakané poznanie

12.12.2009 (19:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1797×

Nečakané poznanie

„Ako vlastného? Kde je? Chcem ho vidieť!” vrieskal na mňa.

„Nie je tu! A nekrič po mne v mojom vlastnom dome! Ty mi nemáš čo vyčítať! A o Chrisa sa neboj, má sa bez teba skvele!” nechcela som zájsť až tak ďaleko, ale nedal mi na výber.

„Ak na mňa chceš ďalej vrieskať, radšej vypadni!” zotrela som si slzy a videla ako sa celý chveje...

Rýchlo som sa spamätala - nechcem predsa aby sem vtrhol Edward. Jacob si asi len teraz všimol moje oblečenie a to akoby mu dodalo energiu.

„Takže som vás vyrušil? Prepáč, to som naozaj nechcel. Keby viem, že si tu s tým smradom užívaš, stavím sa inokedy.” povedal posmešne a týmito slovami si spečatil rozsudok.

„Začínaš sa správať fakt ako debil Jake! Uvedomuješ si, čo to tu vlastne trepeš? Prečo si vlastne prišiel? Počula som tvoj názor na moje zmýšľanie, na Cullenovcov a na moju nezodpovednosť... Máš ešte niečo, s čím by si sa chcel podeliť, alebo vypadneš? Nechcela som ti brániť stretávať sa s Chrisom, ale začínam o tom vážne uvažovať. Vlastne si mi otvoril oči. Máš pravdu, on nie je vlkolak a preto sú preňho ostatný vlkolaci rovnako nebezpečný ako upíri.” potrebovala som sa nadýchnuť a dúfala som, že ma nepreruší. Ešte mám dosť argumentov.

„Vieš predsa aký je Paul. Nevie sa ovládať. Stačí aby bol Chris nablízku keď sa rozruší a...” zlomil sa mi hlas a on sa strhol. Ja som však musela pokračovať.

„Mal by si sa nad tým zamyslieť Jake, inak nevidím inú možnosť, ako to, že nás už nikdy neuvidíš. Nechcela som zdrhnúť, ale nedávaš mi na výber. Nenúť ma, aby som odišla.” pozrela som sa naňho s prosebným výrazom a on tam stál a vyvaľoval na mňa oči. Už sa netriasol tak som využila situáciu. Začala som ho ťahať k dverám, keď som si všimla, že dvere do spálne sú otvorené. Nech tam zostane, lebo si podám aj jeho!

„Jake choď domov a premysli si to! Ozvi sa, keď budeš vedieť, čo ti je milšie. A ver mi, že keď odídeme, už nás nenájdeš.” s tým som ho vyšupla z dverí. Otočil sa a ja som mu ich zabuchla pred nosom. Oprela som sa o dvere a zviezla sa na zem.

Zložila som si hlavu do dlaní, ale slzy nie a nie prísť.

„Bella čo si si dočerta myslela? Takmer som sa neovládol a odtrhol tomu hnusnému psiskovi hlavu...” asi si všimol môj postoj - či skôr sed - pretože bol v okamihu pri mne.

„Prepáč Bella, nechcel som kričať. Ja som sa o teba tak bál. Som blbec, prepáč.” vzal ma do náručia. Smiešne je, že ma na tejto situácii najviac mrzí, že si Jacob nevybral iný čas. Neštve ma to, že na mňa vrieskal ako najatý, to som čakala. Pokazil mi však večer...

„Áno s tým súhlasím. A máš šťastie, že si v tej izbe zostal, inak by bolo zle aj s tebou!” zasmiala som sa. Už to bolo konečne za mnou, takže som sa trochu uvoľnila, aj keď som stále prekypovala adrenalínom. Ja som svoju časť odviedla, teraz je to na Jacobovi. On sa musí rozhodnúť...

Dúfam, že to čo som mu povedala mu otvorí oči. Nechcem utekať. To by znamenalo, že už neuvidím svojich rodičov. To by som asi nezvládla. Edward ma kolísal v naručí a ja som bola bezradná. Nechcelo sa mi pokračovať, ale nechcela som zahodiť takú šancu. Prečo mám také šťastie? Všetko sa kazí...

Vždy príde niekto, kto mi pokazí úplne dokonalé chvíle. Po chvíľke dokonalého šťastia príde rana pod pás. Asi by som si mala zvykať...

„Mohli by sme zájsť po Chrisa?” spýtala som sa, keď som sa trochu upokojila.

„Jasné. Ak chceš, skočím poňho sám.” navrhol.

„Radšej by som šla s tebou. Nechcem tu byť sama.” asi by na mňa začali padať steny. Ani zďaleka sa mi nepozdávala predstava zostať čo i len chvíľu bez neho. Dnes ho nikam nepustím!

Rýchlo som sa obliekla a vyrazili sme. U Cullenovcov som sa dlho zdržať nechcela. Dnes som na to práve nemala náladu. A oni ma prekvapili. Debbie stála pred vchodom a neochotne mi podávala Chrisa. Nechápala som, prečo je vonku. Chrisovi sa od Debbie tiež veľmi nechcelo. Vzala som ho, rozlúčila sa s Debbie a vrátila sa do auta k Edwardovi. Ten ani nevystúpil, asi vedel viac ako ja.

„Čo sa to tam chystá?” spýtala som sa podozrievavo. On sa len doširoka usmial a vycúval z príjazdovej cesty. Štvalo ma, že vie niečo, čo ja neviem.

„To nie je fér. Prečo to nemôžem vedieť?” zložila som si ruky na prsiach.

„Ver mi Bella, nepáčilo by sa ti to.” stále sa záhadne usmieval.

Zvyšok cesty  som sa s ním nebavila. Zradca jeden.

Doma som sa snažila Chrisovi vynahradiť včerajšok aj dnešok. Hrali sme sa a Edward nás fascinovane pozoroval. Tú udalosť s Jacobom som potlačila do úzadia. Nechcem si kaziť večer. Spomenula som si, že Jacob nebol jediný, kto ma dnes navštívil.

„Nebude ti vadiť, ak prispeješ na nájom?” zažmurkala som na Edwarda.

„Prečo?” spýtal sa s pobaveným úsmevom.

„Pretože som Roba poslala kadeľahšie a on mi z vďačnosti zdvihol nájom.” hlesla som.

„Tak v tom prípade  s tým nemám problém.” samoľúbo sa usmial.

„Keby to bolo inak, mal by si?” spýtala som sa bez záujmu, aj keď som horela zvedavosťou.

„Hmm...” tváril sa, že premýšľa. Za to si vyslúžil pohlavok. Schmatol ma a stiahol si ma do lona. Vpíjala som sa do jeho zlatých očí a svet prestal existovať. Stále ma neprestala prekvapovať jeho dokonalosť. Jeho úžasná vôňa, jeho lahodný dych a chladné telo. Mali by mi dať vyznamenanie za to, že som to bez neho vydržala tak dlho. Topila som sa v tých krásnych očiach a on sa ku mne sklonil. Jemne ma pobozkal. Ja som zaklipkala očami.

„Nepovieš mi, čo chystajú?” snažila som sa využiť situáciu.

„Nie. Nechaj sa prekvapiť. Ak ti to poviem, buď schytám od teba alebo od Alice. Takže si to musíš vybaviť s ňou.”

Zdvihla som sa a odkráčala. On vybuchol do smiechu. Ako myslí...

Vybrala som sa do chladničky - mala som neznesiteľnú chuť na niečo sladké. Nenašla som však nič vyhovujúce. Zajtra by som mala ísť nakupovať. Vrhla som sa teda do skrinky so sladkosťami - mala som tam zväčša napolitánky pre Chrisa. Vyhrabala som tam však aj kyslé rybičky. Otvorila som vrecko a s chuťou sa do nich pustila. Chuť na kyslé rybičky som mala naposledy...

Hneď som tú myšlienku zahnala. Vtom mi zazvonil telefón a ja som preklínala deň, čo som ho kúpila.

„Bella?” v telefóne sa ozval Charlieho vystrašený hlas.

„Áno oci, stalo sa niečo?”

„Noo... vlastne...”

„Oci tak to už vypľuj!” začala som sa báť. Charlie nemal vo zvyku chodiť okolo horúcej kaše.

„Čo si Jakovi urobila?”

„Čo?”

„No myslel som, že bol za tebou. Odkedy sa vrátil, padlo mu za obeť už niekoľko stromov. Chodí okolo a do všetkého kope.” chcel sa niečomu vyhnúť.

„Ty nevoláš kvôli Jacobovi.” bolo to strohé konštatovanie.

„No on išiel za tebou, povedať ti čo som sa dnes dozvedel.” stále sa nemohol dopracovať k podstate.

„Charlie čo sa deje? Čo si sa dozvedel?  Nechápem...”

„Vieš, bol som u Sue. Doma bol len Seth, ale ten si ma nevšimol. Zdvihol telefón, chvíľu doňho hrešil a potom vyletel dverami von. Nechal však otvorené, tak som šiel zavrieť a videl som ako... sa premieňa? Sue mi chcela nakukať, že mi šibe, ale ja nie som slepý. Nakoniec mi všetko vysvetlila. Takmer všetko.” zostala som sedieť, neschopná slova.

„Ty si to vedela?” spýtal sa obviňujúco.

„Oci, bola som za Jacoba vydatá, pamätáš? Keby som to nevedela už predtým, myslíš, že by mi to po svadbe zatajil?” týmto sa veľa mení. Chvíľu sme sa rozprávali o vlkolakoch, ale on v podstate veľa nevedel. Vedel len, že chránia La Push a neubližujú ľuďom. To mu stačilo. Vraj má na ostatné ešte čas. Som rada, že ten šok prežil. Pamätám sa, ako sa predo mnou prvýkrát premenil Jake a nebolo to nič príjemné.

„Vieš oci, aj ja mám novinky.” musela som mu to povedať, ale začala som banálnejšími vecami.

„Tak trochu som dala výpoveď.” čakala som na jeho reakciu.

„Aha. A prečo, ak smiem byť taký drzý?”

„Šéf čakal niečo viac ako pracovný vzťah.”

„Vyzeral milo.”

„To hej... Okrem toho mám ešte niečo. Radšej si sadni a prosím nestresuj.” nechcela som mu privodiť infarkt.

„Počúvam.” povedal.

„Tak trochu som sa dala dokopy s Edwarom. Vieš, nejako sme sa tu našli a dali sme sa dokopy.” zase som čakala.

„Oci?” spýtala som sa, keď dlho nereagoval.

„S Edwardom? S Cullenom?” zachripel.

„Áno.” povedala som odhodlane. Som už predsa dospelá.

„Je to tvoja voľba Bella, ale rád by som ti pripomenul, ako to dopadlo minule. Vieš, že som mal o teba strach. Teraz, keď si konečne zabudla sa znova objaví!” cítila som ako to v ňom vrie.

„Charlie ja ho milujem. Som si ním stopercentne istá. Verím mu. Mal by si aj ty.”

„Vieš, že to u mňa ľahké mať nebude. Nemyslím si, že si ťa po tom všetkom, čo si si preňho pretrpela zaslúži.”

„Ja viem, ale daj mu prosím druhú šancu.”

„Pokúsim sa. Musím ísť, Sue už podáva večeru. Keď chcem aby mi niečo zostalo, musím prísť skôr ako Seth.” zasmial sa.

„Jasné. Maj sa oci.”

„Maj sa Bella. A všetko najlepšie!”

„Čo?”

„Zajtra je predsa trinásteho, nie? Všetko najlepšie!”

„Vďaka oci.” zaklapla som telefón.

Časti hádanky mi začali do seba zapadať. Alice a Jasper na nákupoch. Debbie pred dverami. Edwardov úsmev a jeho poznámka, že si to musím vybaviť s Alice.

Ja ju asi zabijem!

Ďalšia kapitola : Narodeniny

Predchádzajúca kapitola : Viacnásobné prekvapko

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 19. Nečakané poznanie: