Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 2. kapitola: Oddych

17.05.2011 (09:45) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2881×

Let číslo dvanásť

Oddych

2. kapitola

Vošli sme do domu a okamžite nás do nosa udrel ostrý pach. Pach spáleniny. Preboha!

Lilly sa na mňa pozrela so strachom v očiach. Super! Tom sa pokúša variť. To je idiot! Okamžite sme sa rozbehli do kuchyne a ten pohľad nás prekvapil. Tom – celý čierny od sadze, ani ho nebolo vidno. A celá kuchyňa bola pokrytá čiernym prachom alebo dymom, neviem, ako to nazvať.

Vybuchla som do nehorázneho smiechu a nemohla prestať. Lilly sa na mňa zastrašujúco pozrela, ale to veľmi nepomohlo, lebo keď sa začnem smiať, nikto ma nezastaví. Tom sa asi mračil tiež, neviem, lebo ho nebolo vidno. To ma rozhodilo ešte viac a vybuchla som znova.

„Ja to upratovať nebudem,“ upozornila som ich medzi záchvatom smiechu.

„Ani nemusíš. Tom si to uprace sám. Do večere, pretože ho vyhodím z bytu.“ Tá je teda naštvaná. Veď kto by nebol, ak by mne môj frajer takto zničil kuchyňu, zabijem ho. Vybuchla som znova.

„Keď ja som sa pokúšal upiecť Belle kurča.“ Tak toto sa naozaj nedalo vydržať. Už som ležala na zemi. Lilly sa radšej pozerala dole, aby nevybuchla tiež. Rozbolelo ma brucho. Takto som sa ešte nenasmiala. Ten pohľad! To proste nestojí za nič!

„Fajn, tak ja opustím tuto miestnosť skôr, ako Lilly skolabuje, prípadne na teba zaútočí,“ povedala som a odišla do izby. Nech si to riešia.

Prišla som a zhodila tašku do kúta. Vzala som si notebook a hodila sa s ním na posteľ. Úlohy nemáme žiadne, pretože učitelia chýbajú. Ja mám všetky veci v skrinke – načo ich nosiť so sebou, keď som to učivo už tisíckrát preberala.

Zapla som si internet a okamžite som objavila jedno okienko. Zaujal ma nápis – dovolenka. Už dávno som rozmýšľala nad tým, že by som si mohla oddýchnuť a vypadnúť z tohto mesta. Niekde k moru, kde je teplo a kde si budem užívať sama. Bolo by to fajn.

Otvorila som reklamu, kde písalo, že dovolenka je v Austrálii. Ak si priplatím, čo nie je problém, tak dostanem hotel a v ňom je zariadené všetko. Dva týždne a lietadlo letí pozajtra. Posledná šanca. Nemôžem ju prepásnuť. Sama, leto, more, oddych a bude o mňa postarané. Musím to aspoň skúsiť. Veď sú to iba dva týždne, ale ten let trvá štyri dni. No zbohom. Štyri dni v lietadle a sama. To prežijem. Rozhodla som sa zavolať tam.

„Dobrý deň, tu cestovná agentúra, môžeme vám pomôcť?“ ozval sa hlas nejakej ženy, ktorá to, pravdepodobne, už má všetko naštudované.

„Áno, chcela by som sa opýtať na ten let do Austrálie, ktorý letí pozajtra. Mohli by ste ma informovať?“

„Ach, áno, máme voľné už iba jedno miesto. V hoteli je cez dvetisíc izieb, takže nebude mať problém ubytovať sa. Stačí si všetko vyplatiť u nás. Ponúkame lietadlo, ktoré je fakt špičkové. Mohli by ste letieť prvou triedou, ale ak máte problém s peniazmi, tak...“

Prerušila som ju: „S peniazmi problém nie je, zaplatím všetko, čo treba, takže starosti s tým nemajte, len mi povedzte, čo všetko môžem.“

„Takže, stačí si vyplatiť určitú sumu. Hotel budete mať zabezpečený na svoje meno a let, ktorý letí pozajtra, je najvýhodnejší. Môžete letieť prvou triedou. Na letisku si pýtajte názov: Let číslo dvanásť. Hneď budú vedieť, ktorým lietadlom budete chcieť ísť. Takže stačí prísť zajtra o dvanástej, dajú vám pokyny a na ďalší deň si iba počkáte a môžete letieť. Je to jednoduché.“

„Aha, neznie to zložito. Ďakujem za pomoc, tak mi rezervujte letenku a zajtra to prídem všetko vyplatiť,“ povedala som. Páni! Ja poletím do Austrálie.

„Ďakujem, som rada, že som mohla poskytnúť naše služby. Let číslo dvanásť je jeden z najprestížnejších letov, takže problémy by ste mať nemali. Prosím, príďte zajtra. Dovidenia.“ Ukončila som hovor a začala skákať po izbe.

To je úžasné a jednoduché! Zajtra si všetko vybavím. Pôjdem na nákupy a dva týždne aj štyri dni, som voľná! To je úžasné.

„Prečo skáčeš?“ opýtala sa Lilly a pozerala na mňa ako na blázna. Asi boli s Tomom vonku, zariaďovať kuchyňu, pretože nepočuli môj rozhovor.

„Letím do Austrálie na dovolenku. Majú posledné voľné miesto a zajtra si to idem vybaviť, no pozajtra už letím. Dva týždne do päťhviezdičkového hotela, ktorý si vybavím priamo na letisku. Letím letom číslo dvanásť. Nie je to úžasné?“

„Páni! Tak to teda je. Budeš mi chýbať, ale normálne ti závidím. Ja sa na slnku ukázať nemôžem. Máš také šťastie, že si poloupír. Aspoň sa netrblietaš. Panebože! Ideš sama! No sľúb mi aspoň, že mi budeš každý deň volať a ak by si mala hocijaký problém, zavolaj,“ povedala.

„Neboj sa, čo sa mi môže najhoršie stať? Veď iba nastúpim do lietadla, prečkám štyri dni a v hoteli si nájdem izbu. Potom už budem iba sedieť pred morom a oddychovať. Jupí!“ začala som skákať po posteli.

„Tak dobre, prezleč sa. Ideme nakupovať nové veci na dovolenku a vybavovať novú kuchyňu. Doteraz sme sa snažili ten dym a sadzu vyvetrať. No Tom je proste číslo!“

„Ja ťa počujem,“ ozvalo sa zdola.

„To je fajn,“ povedala Lilly.

„Choď dole. Idem sa prezliecť a vyrazíme na nákupy. Keď budem odchádzať, musíte ma odprevadiť až k lietadlu.“

„Jasné, zlato. Idem mu pomôcť. Ja ti prisahám, že ho zabijem,“ povedala naštvane, pretože za mojím oknom sa objavil dym tej sadze. Vybuchla som.

Lilly odišla a ja som zamierila k šatníku. Nemôžem sa už dočkať. Samotu zbožňujem, ale nikdy nevydržím. Bez Toma a Lilly to proste nikdy nepôjde, ale ja si idem iba oddýchnuť. Tam sa mi nič nemôže stať. Budem si iba užívať.

Stále sa iba rozbiehame, keďže toto je iba druhá kapitola. Ďaujem za komentáre k prológu, ale nevedela som, či mám s poviedkou pokračovať, pretože skoro nikto ju nečíta. No pár ľudí sa našlo, tak som si povedala, že skúsim napísať pokračovanie. Takže ďakujem NatyCullen, pretože bez nej a mojej kamošky SweetPea, by tu táto kapitola nebola. Ak niekto číta, prosím o komentáre. Ďakujem.

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 2. kapitola: Oddych: