Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 26. kapitola: Týmto končíš!

07.08.2012 (07:00) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1980×

26. kapitola: Týmto končíš!

Ráno som sa zobudila na jeden jediný slnečný lúč, ktorý sem presvital cez závesy na oknách. Malé fialky sa krútili smerom k slnku, ale na mieste ich držala okenná tabuľa.

Na chvíľu som si pritiahla prikrývku ku krku a premýšľala nad úzkosťou, ktorá sa ma zmocnila. Zobudila som sa sama... A nemohla som ani zakričať na Lizzie, aby mi priniesla pohár džúsu. Ona tu totiž nebola. Prevrátila som myšlienku na Edwarda a začala premýšľať nad dôležitejšími vecami. Napríklad na to, čo sa teraz na mňa chystá. Určite nič dobré, keď hovoril o tej vojne.

Ale čo mu môžem veriť, keď sa v jednu chvíľu správa ako romantický chlapec, ktorý ma „miluje“, a potom sa z neho vykľuje odporný upír. Taktne som si zmyslela, že podupal moju ženskosť a hlavne ma dosť ponížil. Ja hlúpa som mu to opätovala, aj keď som videla, že niečo nie je v poriadku. A to je naozaj vtipné, aj cez ružové okuliare som videla, že je všetko zle.

Pokrútila som hlavou a opatrne sa postavila z postele. Prikrývku som po sebe upratala a znova sa vrhla do sprchy. Zas som sa v kúpeľni zdržala minimálne pol hodinu a poriadne sa celá vydrhla. Keď som vošla do izby, zamierila som ku skrini a vybrala čisté oblečenie, hoci som to včera mala na sebe iba počas jedenia, ale aj tak... Využijem tento Volturiovský luxus. Poriadne som si prezrela celý šatník a všetky veci mi pripadali, že sú šité presne na moju mieru. Vytiahla som tielko a šortky, bolo tu dosť horúco, aj keď sprcha mi pomohla.

V zámke som si nevšimla žiaden kľúč, asi tu nie je nikto, kto by ma okradol. Vyšla som von. Ocitla som sa na chodbe so zelenými a modrými dverami. Spomenula som si na včerajší rozhovor s Edwardom a ihneď som ozelenela. Tlak sa mi zvýšil aspoň na stodesať. Tak on sa mi bude vyhrážať tým, že či ešte chcem byť panna? Neponižuje sa náhodou? Len tak mimovoľne si myslí, že som sa nechala... No to je riadny rez debila. Aj keď by som to mohla potiahnuť za dobrý koniec. Vtedy som si spomenula na Felixa, ak by som ho dostala a ak je naozaj tak hlúpy ako vyzerá... Možno by som sa zasa ja dostala z tejto lode.

No najprv v sebe musím nájsť tú ženskosť, ktorú som v sebe mala pred nástupom do lietadla. Vyzerá to tak, že Edward vie naozaj všetko, aj moje súkromné záležitosti. Aj keď nemá čo vedieť, no. Na svete som iba pár rokov a ešte stále som nemala ani len rande. Možno práve preto si myslia, že som ľahký oriešok. Veď, čo Edward celý čas robí, aby som bola na uzde? Vyhráža sa mi nezmyslami, a tak mu predvediem, že sa jeho nezmyslov nebojím... Čítala som veľa časopisov a upíria myseľ je horšia ako tá mužská.

Prerývane som sa nadýchla a podišla k zeleným dverám... A zaklopala. Bože, Bella, ty hlupaňa, nadávala som si a chcela sa preplieskať. Čo som to urobila? Čo mu len poviem? Edward, nebojím sa ťa, už ťa nebudem počúvať na slovo? Alebo čo také? Srdce mi splašene bilo a oznamovalo, že by bolo najradšej na úteku a preč od týchto zelených dverí. Avšak, moja hrdosť mi to nedovolila, zacítil by, že som tu stála ja.

Zrazu sa pomaly pohla kľučka od dverí a otvoril mi Edward. Nadhodila som výraz, že ho mám v päte, no pozorne som sa naňho zadívala. Na sebe mal len... šortky a nič viac. Úplne zbytočne som vzdychla, keď som si prezrela jeho svaly na bruchu. Nižšie som radšej ani nešla, lebo by mnou trhalo, aj keď netuším prečo. Pootvoril iba tak, aby sa vošiel, takže som nemala možnosť uvidieť jeho apartmán.

„Čo potrebuješ, Bella?“ opýtal sa a nervózne sa pousmial.

„Len som ti prišla povedať, že som už vstala,“ tresla som prvú hlúposť, ktorá ma napadla. V momente som nabrala červenú farbu, no Edward sa len pootočil a niečo zamrmlal, vtedy trocha pootvoril dvere a ja som pochopila.

Na posteli ležala nejaká žena, vyzerala ako úplná šľapka. Dlhovlasá blondína, na sebe mala čiernu čipkovanú spodnú bielizeň a šokovane na mňa zazerala. Ležala na posteli pripravená na... No tak týmto ma dostal.

Hodila som naňho naštvaný pohľad.

„Bella, prišla si v nevhodný čas... Ja,“ zamrmlal za mojím chrbtom. Zaškrípala som zubami a odišla do svojej izby.

Zabuchla som dvere a nahnevane do nich udrela päsťou. Z nejakého dôvodu ma to nahnevalo. Hlavne ten pohľad naňho a na tú ženu. Viem, že bola človek a viem aj to, že určite tu má nejakú komoru na bývanie ďaleko od nás – a to ma práve hnevalo. Hnevalo ma, že je s nami na tejto lodi, ktorá je obrovská, no iba ten pocit, že tu je... Môžem ju predsa zabiť, je to iba človek a tých aj zdolám raz-dva. Tá ženská je tu iba preto, aby uspokojila toho hnusného, nadržaného, zradného upíra! Ešte raz som buchla päsťou do dverí a vtedy sa otvorili. Trhlo mnou, zľakla som sa a v šoku si sadla na posteľ. Bol to Edward.

„Bella, čo tu vystrájaš? Správaš sa ako dieťa. Začul som nejaký hluk,“ sykol (ako zvyčajne), a zatvoril za nami dvere. Ja sama som si nevedela odpovedať, čo sa deje, tak prečo sa pýta?

„Vypadni, ty úchyl, zmizni za tou šľapkou!“ zakričala som. Šokovane na mňa zažmurkal, a potom sa usmial.

„Žiarliš,“ skonštatoval úplne potichu.

„Ja nežiarlim!“ skríkla som, že ma možno počula aj Lily, nech je hocikde.

„Ale žiarliš! A nevrieskaj,“ zamrmlal cez zuby.

„Pozri, včera večer si dala pohárik vína, ja som jej nalieval, boli sme totiž v kuchyni. Nie je to žiadna šľapka, ona tu vedie recepciu. Strieľal som si z teba vtedy, keď som ti povedal, aby si mi priviedla... Ehm, žartoval som. Ona je normálna, obyčajná žena,“ vysvetlil pokojne.

„Ja viem, že to nie je naozajstná šľapka, ty kretén,“ vrieskala som naďalej. „Čo má hľadať v tvojej posteli!“

„Bella, je moja vec s kým spávam. Myslím, že to nie je tvoj problém!“ kričal pre zmenu on.

„Ty kretén, tak aj ja si budem robiť, čo sa mi len zachce. Utekaj za tou blondínou a zmizni z mojej izby!“

„Vieš čo? Nezmiznem,“ zašepkal a išiel smerom ku mne.

Hlasno som prehltla a nemo sledovala, čo sa chystá urobiť. Hádala som sa s ním, to áno, ale teraz mi zamrzol mozog a nedokázala som pohnúť prstom. Iba tá chvíľočka, keď prešiel ku mne, ma stála naozaj veľa. Toľko rán od búšiaceho srdca som ešte nedostala. Loď sa s nami jemne zahojdala a po prvýkrát som pocítila ten cit, ktorý je na lodi zvyčajný, že sa hýbeme dopredu po hlbokej slanej vode. Avšak, to je teraz úplne nepodstatné.

Edward stál nado mnou a ja som ako socha sledovala jeho naleštené topánky, ktoré sa jemne dotýkali špičiek tých mojich topánok a nezávisle spolu ladili.

„Toto si chcela, Bella?“ Zodvihol mi hlavu, aby som videla do jeho tváre. Tých pár centimetrov, ktoré nás od seba delili... Stále som sa nehýbala a moje myšlienky na tom neboli o nič lepšie. Naozaj ma dosť omámil a všade som cítila len jeho deodorant.

Prerývane som sa nadýchla a vôbec nepremýšľala nad okolnosťami.

Už ma nebolo nič po tom, že to je upír, ktorý ma možno zabije a ktorý má na svedomí moju záhubu. Zabíja ma už iba tým, že stojí tesne pri mne a nebezpečne približuje svoje pery k tým mojim. 

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 26. kapitola: Týmto končíš!: