Konečne tretia kapitola... Ospravedlňujem sa za pauzu, ale naozaj som nestíhala, no zmení sa to.
Táto kapitola bude taký rozjazd. Bella konečne nasadne do lietadla. Bude to aj rodinná kapitola, lúčenie predsa bolí. Takisto si Bella zájde na lúku a prídu opraviť kuchyňu. Príjemné čítanie. Bubu ;)
16.08.2011 (13:00) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2038×
Let číslo dvanásť
3. kapitola
Bella, neboj sa!
„Bolia ťa nohy?“ opýtala sa Lily uštipačne a odišla dirigovať nosičov nábytku. Som síce poloupír, ale stále je tam to „polo“, takže ľudskosť vo mne stále je. A som za to rada, lebo ak by som sa nemohla vyhovoriť, tak sme v nákupnom stredisku doteraz. Nakupovali sme všetko potrebné, teda Lily nakupovala a ja som chodila zo šatne do šatne a z obchodu do obchodu. Čo viac si môžem priať?
Tašky už boli hore, takže pripravená som vlastne bola. Už iba prežiť dnešok a zajtrajšok, potom letím. Strašne sa teším, ale trocha sa obávam nechať tu Lily s Tomom. Sú už dospelí, skúsení, ale mám pocit, že Tom sa správa ako malé dieťa. Plne im dôverujem, len by som ocenila, ak by Tom svoj rozum využíval.
Niekedy mi pripadá, že má namiesto myšlienok v hlave vtipy. Nikdy nepochopím jeho myšlienkove pochody, no Lily si asi vybrala dobre. Mala na výber širokú škálu chalanov. Je mladá a navždy aj krásna. Tom jej padol do oka najviac. Najlepšie na tom je, že sú si tak podobní, a tak rozdielni zároveň. Nejde to opísať. Navzájom sa dopĺňajú, ale Lilyina výbušná povaha a Tomova vtipná povaha, je ako dva póly. Zasa, ak je nejaký problém, tak obaja prídu na rovnaké riešenie a navzájom sa dopĺňajú. Je to naozaj nepochopiteľné.
„Polož to tam. Napravo. Nie... Áno... Nie... Počkaj!“
„Slečna!“ ozval sa nosič a pustil linku na zem. Lilyino porúčanie ho asi dostalo. Zadržiavala som smiech. Toto je neuveriteľné. Nech sa nečuduje, že si to bude musieť urobiť sama. Nevidím problém, aby si s Tomom ten nábytok nosili sami, keďže sú vlastne obaja upíri. Ale vraj to bude príliš nápadné... Nápadné by to bolo, ale aspoň by nekleplo nosiča.
Rozhodla som sa neriešiť túto hlúposť a vyšla som von z domu. Za sebou som počula Lilyin naštvaný monológ, ktorý si ten nosič vypočuje asi celý.
Zamierila som rovno do lesa a rozbehla som sa. Letela som dlhými širokými pásmi zelených stromov a krásne voňavej trávy, ktorá poletovala do rytmu vetra. Vždy ma fascinovala príroda a jej krásy, niektoré boli naozaj zaujímavé a dokázala by som ich sledovať celý deň. Sadla som si do tej veľkej trávy a začala počúvať zvuky lesa.
Rozmýšľala som nad tým, že si konečne užijem trochu slnka a zábavy. Nejako budem musieť vydržať cestu v lietadle, ale to, čo ma čaká potom, stojí za to. Veľmi sa teším na oddych, pretože tu – vo Forks, sa ho asi nikdy nedočkám. Znova ma ubíja pocit, že Lily a Tom tu zostanú sami, ale nemôžem im stále visieť na krku. Na krku im visím už dosť dlho.
Ľahla som si do trávy a pozorovala slnečné lúče, ktoré dopadali cez stromy a pohladili ma na mojej bezchybnej tvári. Siahla som do vrecka, vytiahla mp3 prehrávač a slúchadlá vložila do uší. Zatvorila som oči a počúvala jemný hlas speváčky. Vychutnávala som si slnko a rovnako aj pieseň...
•••
„Máš všetko?“ opýtala sa Lily pred lietadlom a na jej tvári bolo vidieť strach. Tom sa stále ošíval, asi mu vadili pohľady ľudí. Ale keď sa na mňa pozrel, tak jeho zlaté oči znežneli. Chytil Lily za ruku a povzbudivo sa usmieval. Nechápala som, čo stvárajú. Idem iba na dovolenku.
„Dávaj si pozor. Mám také zlé tušenie.“
„Lily, nechápem, o čo ti ide.“ Prekrútila očami.
„O nič, ja len-“
„Bella, maj sa. Lily je taká stále. Vždy nám zavolaj. A hlavne si to tam uži,“ skočil jej do reči Tom. Podišiel ku mne a tuho ma objal.
„Mala si to v živote ťažké,“ zašepkal mi do ucha a odstúpil naspäť k Lily.
Iba prikývla a tiež ma objala.
„Dávaj si pozor, užívaj si, ale volaj nám.“
„Budem. Dávajte si tu pozor. O dva týždne som späť a už sa ma nezbavíte. Mám vás rada,“ povedala som, zakývala im a vstúpila na schody, ktoré viedli dovnútra lietadla.
Pred dverami som sa na oboch ešte poslednýkrát otočila. Potom som vstúpila, ukázala letuške letenku a s inou letuškou sa pobrala na svoje miesto. Veci som už mala v lietadle, o to sa postarali tieto letecké služby.
Pozerala som z okna na letisko a premýšľala nad tým, že som sa vybrala sama... Vlastne som si prišla oddýchnuť. Len mi je trochu smutno, to určite prejde. Nútene som sa usmiala a snažila sa nemyslieť na hlúposti. To sa mi stáva často.
„Prosím cestujúcich, aby sa pripútali,“ ozval sa hlas letušky.
Let sa práve začal...
Je to vážne krátke, ale zistila som, že kratšie kapitoly sa čítajú lepšie. Nechcela som to príliš naťahovať, a tak som sa presunula rovno na akciu.
Pokračovanie bude podľa ohlasu. Každý, kto čítal, tak prosím o komentáre. Vážne chcem vedieť, či mám pokračovať...
Ďalšia kapitola pribudne podľa ohlasu, takisto rozhodnete o dĺžke kapitoly...
A dúfam, že ste si zapli pesničku, skvelo sa k tomu hodí. (To ja tá pieseň, ktorú počúvala Bella na mp3.)
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 3. kapitola: Bella, neboj sa!:
Urcite pokracuj zacina to byt zajimave
Úžasné! Určo pokračuj!!! Rýchlo ďalšiu
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!