Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - Prológ + 1. kapitola: Spomienky zostanú

05.05.2011 (15:00) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 3246×

Let číslo dvanásť

Spomienky zostanú

Prológ

Svet nie je taký, ako som si myslela. Žila som v tom, že všetko je ružovej farby, ale mýlila som sa. Toto je realita. Krutá realita. Teraz tu bojujem o vlastný život. Môj život visí na vlásku. Ach, kde sú tie časy, keď som si čítala knihy a bola zavretá pri počítači? Tie časy zmizli. Musím bojovať.

Viem, že možno nikdy neuvidím Lilly a Toma. Možno už nikdy neuvidím Austráliu. To slnečné a pekné miesto. Možno ma zabije, možno mi odpustí, ale ja to nenechám tak.

Chce sa so mnou hrať? Bude sa hrať. Chce mať vojnu? Bude mať vojnu. On zistí, kto je Bella Swanová.

1. kapitola

„A páči sa ti niekto?“ opýtala sa ma Lilly v aute, keď sme šli domov z nákupného centra.

„V našej škole? Lilly, robíš si srandu? Ja radšej zostanem sama, než sa zahadzovať s človekom.“

„Máš pravdu. Ty si nepoddajná. To je vlastne dobre. S človekom by to nešlo, keďže piješ krv.“

„Lilly!“ zaúpela som. „Dobre vieš, že ja taká nie som.“

„Ja viem. Zvieracia diéta. Ja som ešte nikdy človeka ani neochutnala.“

„Ani ja,“ povedala som.

Vždy sa bavíme o takýchto smiešnych veciach. Lilly veľmi dobre vie, že človeka som nikdy neochutnala. Žije so mnou od môjho narodenia.

Moja matka Isabella sa dala dokopy s upírom – mojím otcom. Strašne sa ľúbili a keď zistila, že čaká mňa, bola nadšená. Otec, samozrejme, vedel, že nie je možné, aby človek porodil upíra. Bola som strašne silná, bola iná doba, takže je zázrak, že žijem. Ale moja matka bola silná, ľúbila ma a nedovolila, aby som zomrela. Tak namiesto mňa zomrela ona. Pôrod, samozrejme, nevydržala a otec ju nestihol premeniť. Mama zomrela a otec to bez nej nemohol zniesť, tak sa podpálil a zabil sa. Toto všetko viem z rozprávania od Lilly.

Lilly bola vtedy iba pätnásťročné dievča, keď sa to stalo. Lilly bola dcéra maminej najlepšej kamarátky. A ja som zostala sama a opustená, tak sa Lillyna mama rozhodla postarať sa o mňa. Veľmi dobre vedela do čoho sa púšťa, ale nenechala ma napospas životu a postarala sa o mňa spolu s Lilly. Bola som malá a potrebovala som starostlivosť, ktorú mi poskytla. Nikdy jej to nezabudnem. Ako ma kŕmila, zháňala mi potravu a krv. Čudovala som sa, ako sa k tej krvi dostáva. Je jasné, že keď som bola malá, nevedela som, kde ju berie a popravde mi to bolo jedno. No čím som bola staršia, tým viac ma to zaujímalo.

Až jedného dňa, keď sa nevrátila domov z obchodu, ako povedala, Lilly prišiel list, v ktorom sa písalo:

Je mi to ľúto. Nevedel som, ako ďalej. Nevydržal som to. Odpusť mi. Za všetko môžem ja. Stratila si matku a je to moja vina. No ona ma milovala a spravil by som pre ňu aj nemožné. Vedz, že je mi to ľúto. Ľúbim ťa ako vlastnú a je mi ľúto, čo sa stalo tvojej matke. Upíri sú strašní a živia sa ľudskou krvou, no ja nie. Ale tí, ktorí mi neprajú, mi vzali život tvojej matky. Odpusť mi to a postaraj sa aj o tú mladšiu. Tvoja matka vás ľúbila obe. Dúfam, že ma neodsudzuješ. Ak budeš mať nejaký problém, tak ma vyhľadaj. Verím, že sa ti to podarí.

Carlisle

Tento list mám navždy ukrytý v mojej mysli. Straší ma ako nočná mora. Nedokázala som vtedy pochopiť, čo sa dialo, pretože keď Lilly list dočítala, začala plakať ako nepríčetná. Pamätám sa na ten záchvat, ktorý mala. Bolo to strašné, no podarilo sa mi ju upokojiť a ten list som skryla ja.

Až teraz, keď som vyrástla, Lilly mi všetko vysvetlila. Pochopila som, odkiaľ brala tú krv, prečo sa o mňa starala a prečo ma ľúbila, hoci som bola poloupír. Ona milovala upíra. Carlislea. Lilly mi povedala, že jeho nepriatelia ho odsudzovali kvôli tomu, že ľúbil človeka. Tak sa rozhodli zabiť Lillynu mamu Sheryl. Pochopila som aj, že krv pre mňa lovil Carlisle a akú veľkú bolesť cítila Lilly.

Pochopila som, že v tej dobe, keď žili rovesníci mojej matky, bola to iná doba. Doba, v ktorej by pre seba ľudia trpeli, doba v ktorej by sa o vás postarali, ak by vás našli na ulici. Predstavujem si Carlieslea a Lillynu mamu Sheryl. Moju mamu Isabellu a otca. A vždy k nim pociťujem náklonnosť. Navždy zostanú v mojom srdci. Je mi ľúto, že som nikoho z nich nemohla ani spoznať, ale ľúbim ich. Z Lillynho rozprávania viem, že by som ich ľúbila. Nikdy na nich nezabudnem.

Takisto nezabudnem na Lillynu premenu. Aj ona si našla upíra, ktorého milovala až tak, že sa ním nechala premeniť. Spoznali sa v lese. On nikdy nezostával na jednom mieste. Chodil po celom svete, ale keď uvidel Lilly, vedel, kde má byť jeho miesto. Lilly sa nechala zmeniť. Ja som ju od toho odhovárala, robila scény, no po jednom večernom rozhovore a predstave, že navždy zostane so mnou, som jej to uznala.

Bolo to strašné. Ihneď som to oľutovala. Boli sme doma sami traja. Tom pohrýzol Lilly a tá sa zvíjala v bolestiach a vrieskala. Bolo mi z toho na nič. Plakala som, ľutovala ju, znenávidela Tomma, ktorý to ľutoval tiež, no čistý blázinec. Vtedy som sa modlila za to, že som poloupír. Nikdy nezostarnem, prežijem na ľudskej strave, ale aj na krvi. Spím. To všetko mi prišlo nefér, pretože ja som takúto bolesť nikdy pociťovať nemusela.

Tom mal hlavu v dlaniach, Lilly vrieskala a hádzala sebou, ja som sa zavrela do izby a krčila sa v kúte. Tie tri dni boli strašné, úplne som s ňou súcitila, ale potom, keď som ju uvidela, nedá sa to opísať.

Bola ako šialená. Oči mala karmínové, pokožku bielej farby, podobala sa Tomovi, ktorý ju držal za ruky, aby na mňa nevyštartovala. Bála som sa tiež. Proti nej by som nemala šancu a ani silu. Keby sa rozhodla zabiť ma, neprežijem.

No Lilly nás oboch prekvapila. Prišla ku mne pohladila ma po tvári a začala upokojovať a hovoriť mi upokojujúce slová. Lilly nebola ako ostatní novorodení. Vedela sa ovládať, nikdy nemala chuť na ľudí, no ak by aj mala, nedala to na sebe poznať. Všetko sa upokojilo a my sme začali normálne žiť...

Ale celý môj život ma desí a ničí. Všetko, čo som si vytrpela, a hlavne smútok za mojou matkou, ma poznačilo. Všetky tie zlé veci. Upíri a všetko okolo nich. Zničila som jednu obyčajnú rodinu, ale ak by Lillyna mama nespoznala Carlislea...

„Bella, zobuď sa. Hej! Sme doma. Ty si spachtoš,“ triasla so mnou Lilly. Ach, ako som nad tým všetkým rozmýšľala, zaspala som. Super! Keď spím, hovorím zo spania. Lilly musí o všetkom vedieť.

„Bella, všetko je v poriadku. To nič.“

Pobozkala ma na čelo a vystúpila. Ja viem, že všetko je v poriadku a ja sa s tým musím naučiť žiť. Bolo to dávno, ale na ten príbeh nikdy nezabudnem.

Takže - prológ a prvá kapitola. Toto je iba taký začiatok, poviedka bude o Bella a Edwardovi, bude sa odohrávať v lietadle, ako sa píše v perexe. Neviem, či mám pokračovať, tak, prosím, napíšte, či sa páčilo alebo nemá cenu písať ďalej. Nebudem poviedku písať, ak sa nepáči, takže ďakujem za pochopenie.

Ďalšia časť bude o tom, ako sa Bella rozhodne odísť, o príprave na cestu, zoznámenie s Tomom a nástup do lietadla.

2. kapitola

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - Prológ + 1. kapitola: Spomienky zostanú: