Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Life without Edward - 2. kapitola

15.09.2010 (08:15) • AliceCullen87 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 844×



2. Po prvé

Pred domom Emily som sa zhlboka nadýchla a pripravila sa na blbosti, ktoré utrúsia na môj účet.

Už vo dverách som cítila vôňu muffin. Zhlboka som sa nadýchla tej nádhernej vône. Keď som otvorila oči, predo mnou stála Emily. Zas som sa zľakla a dosť neprirodzeným hlasom som zapišťala. A zase. Jacob sa rozrehotal na plnú hubu a Emily sa len trošku zasmiala a ospravedlňujúca ma objala. Nepočkala som na Jacoba a vydala som sa za Em. Uvedomil sa až, keď ja som sedela pri stole.

„Čaute chalani. Čo nové?“ opýtala som sa a pozrela sa na Jaka. Zažmúrila som oči, ale on sa len usmial. Sadol si vedľa mňa akoby nič, zobral si do jednej ruky muffin a druhú nenápadne na moje koleno. Nevadilo mi to. Bolo to príjemné. Ja som mu prekryla ruku mojou a usmiala sa naňho.

„Ale, Bells, vieš to len také vlčie veci. Nič moc,“ povedal Paul a šťuchol ma do ramena. Ja som mu šťuchnutie vrátila. Vtedy do miestnosti vstúpil Sam a pristúpil k Emily. Pobozkal ju a prerušiť ich muselo Embryho frflanie.

„Panebože, to aspoň nemôžete ísť niekde, kde ľudia nejedia?“ Zrazu sa mi pred nosom objavil muffin. Pozrela som sa na ruku čo ju držala. Bola Jakova. Uhryzla som si a usmiala sa.

Neviem kedy sa to stalo ale začala som sa o Jaka zaujímať aj inak než len o priateľa. Ako som sa teraz pozrela na jeho tvár, fascinovali ma jeho ústa. Aké by bolo dobré ich pobozkať. Bože na čo ja myslím. Veď je to môj kamarát, veľmi dobrý kamarát. A nechcela by som ho stratiť kvôli tomuto.

„Bella! Bella!“ Zo zamyslenia ma vytrhol Jake. „Čo sa je s tebou? Už mi stŕpla ruka ako si mu ju stískala.“ A jéje, asi som sa až moc zamyslela. Milo sa na mňa usmial.

„Ja... Prepáč. Rozmýšľala som,“ opätovala som mu ho.

„Bella, na čo také si myslela? Hm?“ spýtal sa ma Paul. Jasne, čo mu mám povedať?

„No ja. Na nič konkrétne. Iba som tak...“ A sakra mala by som to skúsiť. Viem, že Jake ku mne cíti, tiež niečo viac než len priateľstvo. Tak prečo ho neurobiť šťastným? Možno časom sa doňho zaľúbim a budeme šťastní.

„Jake, musím s tebou hovoriť!“ Teraz alebo nikdy. Schmatla som ho za ruku a ťahala ho so sebou. Zobrala som ho pred dom a skryla sa s ním tak aby nás nikto nevidel. Nevedela som ako to dopadne.

„Čo sa deje, Bells? Si taká, nesvoja.“ Že nesvoja. Ha, ešte nevie na čo sa chystám.

„Vieš, Jake, ja som rozmýšľala nad tým, akou si mi oporou v tomto ťažkom období a neviem ako sa to stalo. Možno preto, že sme spolu tak veľa alebo ja neviem. Proste sa to stalo.“ Bože trepem dve na tri. Bells, len to sprav. Čo sa môže stať? Nič. Teraz.

Pomaly som sa postavila na špičky a pritlačila pery na ie jeho. Boli teplé, mäkké a prijemne sa prispôsobili. Netrvalo to dlho. Jake to prerušil.

„Bell, čo to robíš?“ spýtal sa ma nechápavo Jake.

„Ja neviem, asi som k tebe začala cítiť aj niečo inšie než len priateľstvo a ja som si myslela, že ty to cítiš rovnako. Prepáč ak, som...“ Nenechal ma dohovoriť. Schmatol ma za pás s veľkou rýchlosťou a chrbtom ma pritlačil o stenu domu. A potom až drsne pritlačil pery na tie moje. Naše pery perfektne sadli. Tancovali ten zložitý tanec a potom som cítila ako Jakov jazyk hľadá ten môj. Šla som mu naproti. Bol to dlhý, krásny bozk. Na konci už znežnel a nakoniec zostala len letmá pusa. Až teraz som si uvedomila, že moje nohy sú omotané okolo jeho pásu a on ma opieral o stenu. Divoko sme dychčali. Pozrela som mu do očí. Našla som v nich radosť a lásku.

„Bells, ani nevieš ako dlho som na toto čakal. Som do teba zaľúbený už od začiatku! Ani nevieš, aký som teraz šťastný!“ Dal mi ešte jednu letmú pusu. Potom ma pustil na zem a ja som ho chytila za ruku.

„Mali by sme sa vrátiť! Ešte by si niečo pomysleli!“ Šibalsky som sa usmiala. Preplietla som si s ním prsty a vybrali sme sa späť do domu. Ako sme si sadali, všimla som si ich zvedavé pohľady. Ja som sa len tajnostkársky usmiala.

„Sakra. Mohli by ste nám už konečne vysvetliť o čo tu ide?“ spýtal sa namosúrený Paul.

„Nič zaujímavé,“ povedala som. A stisla som ruku Jakovi.

Sam sa len usmial a šiel von. Emily sa vrátila späť k vareniu a ostatní zatiaľ zjedli zbytok muffin.

Keď sa Sam vrátil, bol nepokojný. Určite nejaké vlčie veci.

„Paul, Embry, Jake, musím vás poslať na hliadku. Ja sa k vám pripojím zanedlho. Mám zlý pocit.“ Jasne, ani by to nemohol zakryť. Jake sa na mňa ospravedlňujúco usmial a ja som mu stisla ruku.

„Čo už, musím bežať.“ Vstala som od stola, keď aj ostatní a vyprevadila som Jaka. Keď sa už pripravovali na hliadku, Jake ku mne pribehol a dal mi bozk. Bol jemný, ale sladký.

„Who whoooo, tak toto je tá vec, ktorú ste nám nechceli povedať,“ smial sa Paul a ostatní sa pridali. Ako inak som sa začervenala. Jake sa len usmial, dal mi ešte jeden letmý bozk a bežal za ostatnými.

Autor: AliceCullen87, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Life without Edward - 2. kapitola: