Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Life without Edward - 3. kapitola

23.03.2011 (12:15) • AliceCullen87 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1119×

3. Novinky

Pristúpila ku mne Emily. Usmiala som sa na ňu a vrátili sme sa späť do domu. Čakala som, kedy začne. Dlho som ani nemusela čakať.

„Ehm... Takže ty a Jake... ste spolu?“ Pozerala sa na mňa nevinne.

„No. Asi áno?“ Vetu som obrátila do otázky. Ani neviem prečo.

„Odkedy?“ spýtala sa ma. „Prepáč, ak som zvedavá, len mi to príde čudné.“

„Nie, to nevadí. Vlastne sme sa dali, takpovediac, dokopy len dnes. Dá sa to tak povedať. Doteraz som si asi veľmi neuvedomovala, že som zaľúbená do Jacoba,“ pokrčila som plecami a pozrela som sa na ňu.

„Ani nevieš, ako rada to počujem. Už som sa bála, že sa to nikdy nestane. Strašne sa teším, že ste obaja našli toho pravého. Prepáč, že sa pýtam, ale on sa... no vieš.“ Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, na čo myslela.

„Neviem, Em, či sa ku mne pripútal.“ Úprimne povedané, ani som nad týmto nerozmýšľala. Keď to tak vezmem, nie on mi povedal, čo je, ale ja sama som na to prišla. Vlastne, on mi rozprával ten príbeh o vlkolakoch a upíroch. Ale vtedy ešte Jake nevedel, že sa niekedy ním stane aj on.

„No nič. Som rada, že ste spolu a dúfam, že budete takí šťastní, ako sme my so Samom.“ Ako na zavolanie sa vo dverách objavili naši vlci. Sam hneď pribehol k Emily a začal ju bozkať najprv na zranení, čo jej spôsobil pred rokom, a potom na ústa. Potom vošiel Jake, ten tiež pribehol ku mne a chytil ma okolo pásu. Ja som mu omotala ruky okolo krku a pritisla som sa k nemu ešte bližšie. Pomaly sme sa približovali k sebe, keď sa ozval Embry.

„Ale, nóóó, deckááá. Musí toto byť? To už fakt nevydržíte bez toho ani minútu?“ hundral si pod nos.

„Žiarliš?“ povedali sme s Jakom naraz. „Tak pozeraj toto,“ povedal Jake. Chytil ma pod zadkom a ja som si mu obmotala nohy okolo pásu.

„Jake!“ vydýchla som prekvapene, a potom ma vášnivo začal bozkávať. Prsty som mu vplietla do vlasov. Jake vydýchol a hladil ma na zadku. Ja som mu jednu ruku vytiahla z vlasov a hladila mu chrbát.

„Bells, aj ja chcem!“ ozval sa Paul. Pozrela som sa naňho a prevrátila oči. Nakoniec ma Jake prestal bozkávať a obidvaja sme dychčali. Položil ma na zem, ale ruku nechal na mojom zadku.

„Tak čo, Embry? Páčilo sa ti?“ uťahoval si z neho Jake. Ja som ho chytila okolo pásu a druhú ruku som mu dala na brucho.

„Decká, ste nechutní,“ povedal znechutene Embry. Pozrela som na Paula, ale ten so mnou začal pohľadom flirtovať.

„Vieš, Bell, mne by sa to páčilo,“ vravel zo srandy. Jake potichu zavrčal.

„Chceš, Paul? Ale až keď tu nebude Jake, dobre?“ To už Jake vrčal dosť nahlas. Ja som sa len zasmiala a otočila sa k nemu. Stúpila som si na špičky a dala mu letmú pusu.

„Takže, zlato, čo si to vravel?“ spýtala som sa ho, on sa len usmial a chytil ma ešte silnejšie.

„Nič zaujímavé.“ Pozrel sa na mňa s lišiackym úsmevom.

„Bella, musím ti povedať, aby si si dávala veľký pozor. V lesoch sa pohybuje niečo, čo neveští nič dobré. A takisto aj ty, Emily. Dávajte si pozor. Zatiaľ vám nevieme nič konkrétne povedať, ale robí sa na tom.“ No super. Lepšie to už ani nemôže byť. S Emily sme sa pozreli na tú druhú, naše pohľady sa stretli. Obidve sme kývli na súhlas. Pozrela som sa na hodinky a prekvapilo ma, že už je tak neskoro.

„Jake, ja už budem musieť ísť. Už je pol ôsmej. Charlie si bude robiť zbytočné vrásky,“ povedala som mu.

„Dobre, Bell. Potrebuješ odvoz?“ spýtal sa ma, ja som len pokrútila hlavou.

„Netreba, som tu autom,“ usmiala som sa, keď som sa už chystala ísť, pristúpila som k Emily a objala ju.

„Dúfam , že sa čoskoro uvidíme, Em,“ povedala som.

„To dúfam aj ja, Bells.“ Pustili sme sa a ja som sa vybrala k autu. Keď som otvorila dvere na mojom Chevy nákladiaku, spustila sa na zem spŕška hrdze. Bodlo by mi jedno nové auto.

Jake ma dobehol a chytil ma za pás. Otočila som sa mu v náručí a už aj pritlačil jeho teplé pery na tie moje. Chrbtom am oprel o bok auta. Bol to úžasný pocit mať ho tak blízko pri sebe. Po chvíľke prestal, ja som mu dala ešte jednu letmú pusu a nasadla som do auta.

„Pa, Jake,“ usmiala som sa, naštartovala.

„Ahoj, Bell.“ Zaradila som jednotku a vyrazila domov.

Zaparkovala som na našej príjazdovej ceste. Zobrala som kľúč spod odkvapu a vošla do domu. Vyzula som si topánky a kabát. Charlieho som našla sedieť v obývačke ako pozerá baseballový zápas.

„Ahoj, oci, ako bolo?“ Charlie sa ku mne otočil.

„Nič moc. S Jeremym sme hrali karty. Nakoniec to bola remíza. A aký bol tvoj deň?“ usmial sa a stíšil zvuk na telke.

„No, vieš, bola som s Jakom a s ostatnými u Emily.“

Chralie zdvihol jedno obočie. „Kto je Emily?“ Zatváril sa nechápavo.

„Emily, Emily. Samova snúbenica,“ pokrútila som hlavou.

„Ahááá, tá Emily. A čo ste tam robili?“ Ha, keby si len vedel, Charlie. Usmiala som sa.

„Ale, ale, ty sa usmievaš. Ako to?“ Ešte viac sa mi úsmev roztiahol na tvári.

Charliemu stačilo jedno slovo, aby pochopil. Nakoniec ani on nie až tak hlúpy. Po tvári sa mu objavil šťastný úsmev, veď nie je nič lepšie, ako vidieť vlastnú dcéru šťastnú.

„Vy ste sa konečne dali dokopy?“ Prikývla som. „Nemôžem tomu uveriť. Gratulujem.“ Natiahol sa po mňa, aby ma mohol objať. „A kedy? Ako sa to stalo?“ A hopla, začína byť zvedavý.

„No, vieš. To... sa len tak stalo.“ Dúfam, že mu takáto odpoveď stačí. Charlie si znova sadol na svoje pôvodné miesto.

„Oci? Rozmýšľala som, že by som mala ísť navštíviť mamu na Floride. Odkedy som tu, ešte som ju nevidela a nedá sa všetko povedať cez internet. A chcela by som navštíviť moje staré kamarátky.“ Aspoň tie, čo som tam poznala. Chralie sa zamyslel.

„No, a kedy by som to chcela ísť?“ spýtal sa ma. Kedy? Ak by som mohla išla by som hneď v tomto momente, ale keďže mám školu, tak to nebude možné.

„Cez víkend?“ opýtala som sa sama seba. Hej, cez víkend by mi to bodlo.

„Tento? Nie je to... skoro?“ Skoro, skoro, no a čo? Veď je ešte len nedeľa. Za týždeň toho môžem ešte veľa stihnúť.

„Nie, veď to je až za týždeň.“ Zatvárila som sa nechápavom.

„No, ako myslíš. Predsa už máš osemnásť. Je to na tebe.“ Zapišťala som a skočila mu okolo krku.

„Ďakujem, oci.“ Pustila som ho a vybehla hore do mojej izby napísať mame.

Vlastne ani neviem, či jej mám vôbec napísať. Prekvapenie? A čo ak bude prekvapenie pre mňa, keď nebudú doma? To by bolo blbé. Zbytočná cesta. Radšej jej napíšem a spýtam sa jej, či sa s Philom cez víkend niekde nechystajú. Zapla som si počítač. Kým som čakala, aby sa zapol, pohľad mi padol na lapač snov, ktorý som dostala od Jacoba na narodeniny. Bol veľmi krásny. Mala som pocit, že mi pomáha, takže to bola asi moja najmilšia vec v izbe. Medzitým sa počítač zapol. Otvorila som si e-maily a zistila, že tam mám jeden neprečítaný od mami. Otvorila som ho. Bolo v ňom:

Ahoj, Bella,         

veľmi nám tu chýbaš. Želala by som si, aby sme sa mohli čo najskôr stretnúť. Chystala som sa do Seattlu na nákupy, pretože sme sa s Philom pohádali. Nepýtaj sa prečo, raz ti to poviem, ale až keď budeme spolu. No nakoniec sme sa udobrili, a tak zostanem doma. Včera, tu na Floride, pršalo. Bolo to úžasné, aj keď vieš, že ja dážď veľmi nemusím.

A čo je nové s tebou? Už som ťa tak dávno nevidela, že by som ťa už asi ani nespoznala. :)

To bolo po prvýkrát, čo mama napísala smajlíka. Asi to s Philom nebolo nič príjemné. V e-maili ďalej bolo:

Ako sa cítiš po TOM? Vieš na čo myslím. Ak ešte o tom nechceš rozprávať, tak dobre. Ja to pochopím. Vieš, že sme tu s otcom pre teba a chceme ti pomôcť. Nechceme, aby si sa trápila.

No nič. Napíš, keď budeš môcť. Veľmi ťa ľúbim, Bell.

Mama

Autor: AliceCullen87, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Life without Edward - 3. kapitola: