Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lisa the Vampire - Prológ

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Lisa the Vampire - PrológToto je moja prvá spoluautorská poviedka... Teda pardon, naša. Píšeme ju spolu so 7bettyna7 a dúfame, že sa vám bude páčiť. Takže... o čom to je? Čo keby mal Edward sestru? A čo keby bola upírka?

02.11.2010 (09:15) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 930×

Lisa the Vampire

Prológ – Začiatky

Skoro si to nepamätám. Bol rok 1918. Mala som dvadsaťjeden rokov a práve bola vlna španielskej chrípky. Zomierala som - mama už bola mŕtva a asi aj Edward.

Zrejme si už mysleli, že som mŕtva a odviezli ma do márnice. Vtedy tam vstúpil nejaký človek. Mal karmínové oči a v nich divný vyraz. Zaňuchal a priblížil sa ku mne.

Spýtal sa ma: „Kto si? Žiješ ešte?“

„Som... Elisabeth... Lisa... Masenová. Žijem ešte... asi.“

Podišiel ku mne a schytil ma do náručia. Niesol ma tak rýchlo, že som si bola istá tým, že blúznim - akoby sme leteli.

Za behu sa na mňa zvláštne pozeral. Keby sa tak na mňa niekto pozeral predtým, v normálnom svete, pred mojimi rodičmi, bolo by to skôr divné a trápne. Bežali sme tak dlho, až som si myslela, že budem každú chvíľu mŕtva. Odrazu spomalil a zdvihol zrak. Odniesol ma do malej miestnosti. Bola tam priveľká tma, takže som nič nevidela .

Zrazu som pocítila ostrú bodavú bolesť v krku ako keby do mňa rezali nožom. Potom sa to ako oheň roznieslo po celom tele. Nevedela som, čo je to a rozkričala som sa. Ten človek sa na mňa pozrel so zmesou nadeje a bolesti.

„Budeš v pohode,“ povedal. „Prepáč, ja som Thomas!“

Skoro som ho nevnímala. Bolesť zastrela všetko. Stupňovala sa a ja som vrieskala a hádzala som so sebou. Ani som nevnímala neprirodzene chladné ruky, ktoré ma držali.

Neviem, ako dlho som sa zmietala v kŕčoch. Cely čas som vrieskala tak, až ma prekvapovalo, že mi nezlyhal hlas. Nejaký čas nebolo nič iné ako bolesť. Po chvíli som zistila, že dokážem vnímať. Videla som lepšie ako predtým, cítila aj počula. Počítala som čas podľa svojich trhaných nádychov a podľa zbesilého tlkotu môjho srdca.

Ten Thomas na mňa po celý čas hovoril, kto je, čo robí, dokonca aj to, že je do mňa zamilovaný. Prakticky som ho ignorovala. Vtedy bola skutočná len bolesť.

Potom začala bolesť ustupovať. Z končekov prstov, potom z lakťov a kolien. Po čase sa sústredila len do srdca. Aj to ale prestalo biť. Myslela som si, že som mŕtva – a predsa som nebola. Neviem, odkiaľ sa vo mne nabrala toľká nevídaná sila, ale podarilo sa mi mu vytrhnúť z náručia tak ľahko, ako keby ste zobrali decku bábiku.

Otočil sa na mňa so spýtavým pohľadom. Ja som naňho len zavrčala. Cítila som sa o toľko silnejšia, ostražitejšia ako predtým. Ako pred čím? Nevedela som si tú otázku vysvetliť. Spomínala som si len matne, ako keby som pozerala cez zamlženú vodu. Zrazu som ucítila divné nutkanie v hrdle. Mala som ho celé boľavé, suché a rozpálené

„Lisa,“ ozval sa ku mne Thomas a tým ma úplne vytrhol z mojich myšlienok. Zasa som naňho zavrčala. Začala som sa rozhliadať. Boli sme v nejakej miestnosti. Sami. V noci. Predtým som myslela, že je tmavá – teraz som v nej jasne videla každé jedno zrniečko prachu. Nevedela som si, ale vysvetliť, ako sme sa sem dostali... Počkať, ale kde presne sme?

Keď som si dávala do kopy všetko, čo sa doposiaľ stalo v mojej pamäti sa objavili malé ústrižky Thomasovho monológu.

„... Som upír... Tým pádom si sa stala upírkou... Nesiem ťa do môjho domova...“

Bola som si istá, že toho povedal viac, ale nevedela som si spomenúť. Neverila som tomu. Veď upíri predsa neexistujú. Aspoň by nemali. No... lenže keď som ja upír, ďalší stojí predo mnou a pravdepodobne to „domov“ znamená niečo divné, viac bytostí ako on predsa musí existovať. Keď som sa nad tým zamyslela, zistila som, že necítim šťastie či energiu, ktorou som zvyčajne nabitá. Namiesto toho som necítila nič. Nič okrem chladu - mne doposiaľ neznámeho.

„Ak si nepamätáš, čo som predtým hovoril...“

„Pamätám!“ Odrazu sa vo mne ozvala nepoznaná zlosť. A bolesť v hrdle sa stále zhoršovala. Takmer nepoznala hraníc. Vlastne, po prvýkrát som sa nadýchla nosom. Sprevádzal to zvláštny pocit. Akoby som dýchať ani nepotrebovala. S veľkou silou som prerazila stenu miestnosti a nadýchla som sa znova. Do nosa mi udrela nádherná vôňa, nič podobné som nikdy necítila. Automaticky som sa tam rozbehla.

Ani som nevnímala, čo robím. Bola som ako zmyslov zbavená či dokonca v tranze. Keď som prišla za tou vôňou, čo to spôsobila, videla som približne dvadsaťpäťročnú ženu, ktorá sa na mňa zhrozene a vystrašene pozerala. Ale vôbec nie prekvapene. Akoby niečo podobné zažila. Keď som sa znovu nadýchla, tá vôňa bola ako 100% droga . Jej účinkom som sa poddala a jedným velikánskym skokom, ktorý trval približne pol sekundy, som znížila počet voľného miesta medzi nami na minimum. Doslova som na ňu skočila a zahryzla sa do jej krku. Chcela vykríknuť, ale skôr ako by sa mohla pohnúť, som jej ústa zakryla dlaňou a začala piť jej krv. Bolo to také lahodné, že sa to nedá popísať obyčajnými slovami. Trvalo to len pár sekúnd kým som ju vypila a ešte menej, kým ma Thomas dohonil. Objal ma zozadu.

„Do tej márnice som prišiel, aby som si uhasil smäd. Ale keď som ťa uvidel, nemohol som ťa nechať zomrieť. Hneď som sa do teba zaľúbil. Preto som ťa premenil. Aby som ťa nikdy nestratil.“ Uškrnul sa. „A lov ti ide dobre. Vyzeráš pekne zúrivo. Takto smädná budeš asi rok, potom sa upokojíš. A zavediem ťa ku mne domov.“

Znenazdajky sa ma zmocnila vlna prudkej zúrivosti. Skočila som po ňom a rafla som mu zubami po krku. Ani neviem, čo sa stalo, ale odrazu on mi sedel na chrbte a svoje zuby mi pritláčal na hrdlo.

„Prepáč,“ zašomrala som.

„Veď hej, to nevadí. A teraz ťa naučíme ovládať sa...“

 

Rennesme 1.kapitola

7bettyna7

_________________________________________________________________________________________________________

Fakt by sme vás prosili, nechajte tu nejaký ten komentár... Nás teší aj tých 10 videní od rána. ale aj tak... Prosíiiim... :)

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Lisa the Vampire - Prológ:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře