Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love is everything of you - 3. kapitola

13.07.2013 (13:30) • zeynep97 • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1237×

„Zabila by si ma?"

3. kapitola 

Nadýchla som sa a otočila sa. Bella stála v obrannej pozícii. Očakávala útok.

„Nie, nezabila. Renesmee by mi to neodpustila," povedala som.

„A keby šlo iba o mňa?" spýtala sa Bella. Pokrútila som hlavou.

„Nie, ani tak nie. Si členom rodiny a ja rodine neubližujem, ale mala by si si dávať pozor na jazyk, mohlo by sa ti to vymstiť," povedala som a vyšla von. Mesiac krásne svietil. S úsmevom som sa vybrala na lov. V polovičke lesa som ucítila pumu. Dnes sa výdatne najem. Usmiala som sa a vydala sa po stope.

O chvíľu som sa ocitla na malej priestrannej čistinke. Stádo srniek pilo vodu z neďalekého potôčika. Zaregistrovala som pumu, ktorá sa chystala zaútočiť na jedno mláďa. Prižmúrila som oči a keď skočila po mláďati, vrhla som sa na ňu. Nemala proti mne žiadnu šancu. Napila som sa a telo zahrabala do zeme. Nasýtená som sa vracala domov.

Začula som vytie vlka. Zastavila som a načúvala. Počula som beh a vrčanie. Niekto zaútočil na naše územie. Neváhala som a vydala sa inštinktom. O chvíľu som dorazila na miesto boja. Už tam bola celá moja rodina. Vpredu bola Renesmee a sedela v neprirodzenej polohe. Prižmúrila som oči a obzrela si ju. Hlavu mala položenú na kolenách a nohy vykrútené do boka. Z pravého boku sa jej valila krv. Zúrivo som zavrčala a prebodla toho upíra pohľadom. Vnikla som mu do mysle.

Musím sa napiť. Musím sa napiť, kričalo moje vnúto. Už som preskakoval hranicu, keď som započul tlkot srdca. Rozbehol som sa a uvidel malé dievčatko ako sa hrá s vlkolakom. Z úst mi ušlo zavrčanie. Moja večera bude smrdieť. Chvíľu som počkal, kým sa pes stratí z dohľadu. Dievča si sadlo na zem a smialo sa. Len sa smej, sú to posledné minúty tvojho života. Už som to nevydržal a vyrútil sa spoza stomu. Dievča ľakom nadskočilo.

„Ahoj, maličká," zašepkal som vábivým hlasom. Dievča sa na mňa prestrašene pozrelo. Už som nemohol čakať a vrhol som sa na ňu. Rukou som ju zvalil na zem a stisol jej bok, z ktorého tiekla krv. Vykríkla bolesťou. Áno. Len krič maličká. Odrazu som počul viacnásobné vrčanie.

Viac som vedieť nepotrebovala. Hlasno som zavrčala, až tým upírom trhlo. On si chcel spraviť z mojej netere večeru! Tak to teda nie. Nechala som, nech ma pohltí naplno moja upírska stránka. Kývla som Edwardovi, nech vezme ostatních preč. Aj meničov. Edward prikývol a o chvíľu sme boli sami. Podišla som k upírovi s chladným úsmevom.

„Vitaj. Čože ťa sem privádza?" opýtala som sa ho sladko. Upír na mňa zavrčal, no odrazu bolestne zaskučal, keď som ho kopla. Sladko som sa na neho usmiala.

„Nevieš, že je slušnosť odpovedať, keď sa ťa pýtajú?" opýtala som sa ho.  „Ts, ts," usmiala som sa a hodila ním o strom.

„Ale, ale niekto tu nevie udržať rovnováhu," vysmievala som sa mu. Prudko sa na mňa vrhol a vrazil do ďalšieho stromu. Schuti som sa zasmiala.

„Ale, ale niekto tu vystrkuje pazúriky," zapriadla som mu pri uchu a zvalila ho na zem. Upír sa začal metať, aby ma striasol. Zasmiala som sa. Z vrecka som vytiahla bordovú tekutinu a so škordoradostným úsmevom som mu ňou poliala ruku.

„Áááááááá, áááááá," ozýval sa jeho krik lesom. Pevne som ho za spálenú ruku chytila. Vykríkol.

„Len krič upírik, aj tak ťa to nezachráni," zasmiala som sa chladne.

„Ale pokračujme ďalej," povedala som s kamenným výrazom. Upír sa na mňa vystrašene pozrel. Chytlila som ho a prehla cez kolená. S úsmevom som vytrhla žihľavu aj s koreňom a naliala na ňu pár kvapiek z fľaštičky s bordovou tekutinou. Jediným trhnutím som mu roztrhla nohavice. Videla som krásny biely zadok. Zákerne som sa usmiala. Upír sa nestihol brániť. Pevne som ho chytila za pas.

Prásk. Ozvala sa rana žihľavou. Roztrhlo mu pravú linku zadku až do kostí. Upír zreval bolesťou.

Prásk. Dala som mu hneď pod prvú, ďalšiu ranu. Upír vykríkol a snažil sa vymaniť z mojich rúk. Prásk. Pretrhovalo mu to tkanivá. Prásk. Prásk. Prásk. Prásk. Keď som mu dala dvadsiatuštvrtú, na chvíľu som prestala. Prezrela som si svoj výtvor. Zadok mal úplne roztvorený a potrhané tkanivá. Poslednú ranu a zároveň najsilnejšiu som mu dala cez stehná. Padol na zem. S úsmevom som odhodila žihľavu. Chytila som ho za hlavu. Omdlieval. Tak to teda nie.

„Vstávaj, ty úbožiak," povedala som a utrhla mu ruku. Zreval bolesťou. Usmiala som sa. Tak to má byť.

„Ešte sme neskončili," povedala som mu. Upír sa striasol.

„P-Prosím, u-už nie," kvílil ako malé dieťa. Rozosmiala som sa.

„Myslela som si, že si dopelý upír, ale ty si iba malé ufňukané decko," povedala som a kopla ho. Zaskučal.

„Dobre, tak sa k tebe budem správať ako k dieťaťu. Vstávaj!" skríkla som na neho. Ani sa nepohol. Poskúša moju trpezlivosť.

„Vstávaj, lebo dostaneš výprask!" varovala som ho. Upír sa iba otočil na druhú stranu.

„Ako chceš," povedala som a a vyliala bordovú tekutinu na jeho krk. Zreval bolesťou. Na krku mal popáleninu tretieho stupňa.

„Varovala som ťa. A teraz sa postav, lebo to bude horšie," varovala som ho. Už som na neho nemala náladu. Mala som chuť mučiť ho až do rána, ale musela som zistiť, čo je s Ness. Upír sa namáhavo postavil, ale zase padal. Naštvane som ho hodila o kameň.

„Prestaneš tu sliediť a dáš mojej neteri pokoj," vrčala som na neho, keď som sa približovala. Upír zaskučal.

„Nemôžem. Je, je to moja latua cantante," povedal namáhavo.

„Tak sa ovládni!" skríkla som na neho. Krútil hlavou. Vystrelila som na neho silný prúd vody. Upír bol v šoku a do nitky premočený. Kričal a skákal, ako sa snažil dostať z dosahu vody, ktorá sa mu dostávala do rán a tie štípali a pálili.

„Tak si si sám vybral osud," skonštatovala som a povzdychla si. Nechcela som ho zabiť, ale musím. Sústredila som sa a upír začal horieť. Jeho bolestný krik sa niesol vetrom. O chvíľu z neho bol popol. Vydýchla som si a unavene si sadla na zem. Úplne ma to vyčerpalo.

Za sebou som počula prasknúť vetvičku. Otočila som sa. Za mnou stála moja rodina a vydesene sa na mňa pozerala. Prekvapene som sa na nich pozrela. Čo tu robia, nemajú byť s Nessie? Prižmúrila som oči.

„Teda, ségra, nechcel by som stáť proti tebe", vtipkoval Emmett. Usmiala som sa.

„Čo tu robíte?" opýtala som sa ich. Začali sa ošívať.

„No... my... Nessie sa cítila dobre, je už v poriadku, no... báli sme sa o teba, tak sme prišli," vykoktali zo seba. Prekvapene som sa na nich pozrela. Oni mali o mňa strach? Otvorila som ústa a hneď ich zavrela.

„Ja... prepáčte, nechcela som vás vystrašiť," povedala som im. Prikývli a podišli ku mne.

„Si v poriadku?" zaujímala sa Esme a položila mi ruku na rameno. Prikývla som.

„Ako je Nessie?" opýtala som sa. Všetci sa zasmiali.

„Dobre, pýtala sa na teba," povedal Edward. Otočila som sa na neho s otázkou.

„Choď, my sa o popol postaráme," povedal. Prikývla som a rozbehla sa domov.

Vletela som do Nessiinej izby, až nadskočila.

„Teta Natália!" skríkla Renesmee radostne. Usmiala som sa a pritisla ju k sebe.

„Ahoj, Ness. Ako ti je? Si v poriadku?" opýtala som sa jej a starostlivo si ju prezerala. Vyzerala byť v poriadku.

„Áno, som teta. Nemusíš sa báť. Bála som sa o teba," povedala mi. Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Bála si sa o mňa?" opýtala som sa prekvapene. Prikývla.

„Prečo?" opýtala som sa so záujmom. „Povedal, že všetkých zabije," rozplakala sa Ness. Zaťala som zuby. Som taká rada, že je po ňom.

„Neboj sa, už ti nikdy neublíži," upokojovala som ju. Pozrela sa na mňa.

„Je mŕtvy, však?" opýtala sa ma. Prikývla som. Ness prikývla. Ostala som pri nej, až kým nezaspala. Pozerala som ako spí. Ozvalo sa zaklopanie. Otočila som sa. Bola to Bella.

„Môžem s tebou hovoriť?" opýtala sa ma. Prikývla som a poslednýkrát pozrela na Nessie. Nasledovala som Bellu do obývačky. Sadla si do kresla, tak som si sadla oproti nej.

„Ďakujem," povedala. Prekvapene som sa na ňu pozrela. „Zachránila si Nessie. My by sme proti nemu nemali šancu." Prikývla som.

„Prepáč mi to, ako som sa správala. Viem, žeby si nám nikdy neublížila. Môžeš mi to odpustiť?" opýtala sa ma. Chvíľku som čakala, či si nerobí srandu. Nerobila.

„V poriadku, Bella. Rozumiem ti. Aj ja by som sa bála o svoju rodinu," upokojovala som ju.

„Ochranou našej rodiny si dokázala, že ti na nás záleží a my zabudneme, čo sme videli," žmurkla na mňa Bella. Stuhla som. Nevedela som, že to videli.

„Čo ste videli?" opýtala som sa.

„Všetko nie," usmiala sa na mňa. „Ten oheň a vodu," povedala. Vydýchla som si. Nevideli ako som stratila kontrolu.

„Prímerie, sestrička?" opýtala sa ma a natiahla ku mne ruku. Usmiala som sa.

„Prímerie, sestra," povedala som a jej ruku prijala. Usmiala sa a objala ma. Objatie som jej opätovala.

Ostatní vošli do obývačky a ostali stáť ako skamenení. Videli ako sa dve rivalky objímajú a dom naplnila šťastná atmosféra.  

Autor: zeynep97, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Love is everything of you - 3. kapitola :