Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love is everything of you - 4. kapitola

24.08.2013 (17:45) • zeynep97 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 989×

4. kapitola

Čítala som Edwardovu knihu o Alternatívnej medicíne. Veľa vecí mi ozrejmila. Možno by som mohla byť tiež lekárka.  Zamyslene som sa dívala von oknom. Včera sa vo mne prebudilo to tisíc rokov schovávané monštrum. Naposledy som ho použila, keď napadli moju bývalú rodinu. Povzdychla som si. Zavrela som knihu a položila ju na stôl. A teraz po toľkých rokoch sa to vo mne prebudilo znova. Dostali sa mi pod kožu viac, než som si myslela.

„Natália?" oslovila ma Alice. Prekvapene som sa na ňu otočila.

„Áno?"

„Môžem si prisadnúť?" pýtala sa ma. S úsmevom som jej prikývla a posunula sa, aby si mohla sadnúť. S úsmevom si sadla.

„Ako chceš urobiť to s Carlislom?" opýtala sa zvedavo. Aha, odtiaľ vietor fúka! Pobavene som pokrútila hlavou.

„Neboj sa, bude to fungovať," povedala som a všimla si, ako našpúlila pery. Už viem, odkiaľ to Nessie zobrala.

„Natália, no tak," prosila ma s psími očami. Zasmiala som sa.

„Nie, Alice. Nechaj sa prekvapiť," povedala som. Alice si naštvane odfrkla a odišla. Iba som sa tomu zasmiala. Alice nemá rada prekvapenia. Do obývačky vbehla Nessie, tesne nasledovaná Jacobom. Usmiala som sa. Ten sa od nej nehne ani na krok. Ness pribehla ku mne.

„Pozri, teta Natália, čo mám," skríkla Ness radostne.

„Ukáž," povedala som jej. Nessie mi nadšene roztvorila dlaň a v nej mala kvet života. Ostala som prekvapená. Ako ho našla?

„Ako si ho našla?" opýtala som sa jej. Ness sa na mňa prekvapene pozrela.

„Kvitli na neďalekej hore," povedala jednoducho. Prikývla som a kvet si od nej zobrala. Bol fialovej farby, no mal svetlý odtieň červenej.

„Ness, môžem si ho nechať?" opýtala som sa. Ness mi prikývla. Potom s Jacobom vybehla von. Kvet som položila do sklenenej misky s vodou a pridala tam štipku soli. Z izby som si zobrala ruksak a vybrala som sa hľadať byliny, ktoré mi pomôžu pri Carlislovej premene. Po dvoch hodinách som sa dostala na skalnatý priesmyk, kde rástla levanduľa krýmska. Usmiala som sa a jemne natrhla lístok. Nechcela som, aby ma omráčila. Kvet mi sám skončil v ruke. Usmiala som sa. Kvet na znecitlivenie už mám.

Teraz treba zohnať koreň klinčeka a nugátový orech. Prebehla som hranice a skončila v Škótsku. Pešo som sa dostala na námestie Edinburghu, hlavného mesta. Mali tam vysadený záhon klinčekov. Počkala som, až sa zotmie. Keď už na námestí nikoho nebolo, vykradla som sa z úkrytu. Nastavila som dlaň a z nej vystrelil lúč svetla. Svietila som si ním. Podišla som ku klinčekom a kľakla si. Prižmúrila som oči a röntgenovým pohľadom hľadala toho jedinečného, najsilnejšieho. O chvíľu som ho našla. Bol na kraji, chránený skupinou klinčekov. Nastavila som ruku, ale na končekoch prstov som ucítila štipľavú bolesť. Ruku som rýchlo stiahla. Mala som ju jemne popálenú. Klinčeky ho chránia. Zamračila som sa a z tašky vybrala pohárik so svetlozeleno tekutinou. Je to výťažok zo žinčice a Jantárového mora. Otvorila som ju a pár kvapiek naniesla na ruku. Okamžite sa popáleniny zahojili.

Zrazu mi niečo napadlo. Všimla som si, že môj vyvolený má zlomený lístok.

 „Môžem vášmu chránencovi a veliteľovi pomôcť," zašepkala som ochrancom. Tí si niečo medzi sebou šepkali. Odrazu sa rozostúpili a dostala som sa až k nemu. Nahla som flaštičku k lístku a nechala na neho spadnúť tri kvapky. Lístok sa mu zahojil a kvet ožil. Všetky klinčeky sa potešili. Usmiala som sa.

„Ako sa ti odvďačím?" opýtal sa ma ľudskou rečou. Prekvapene som sa na neho pozrela.

 „Ty vieš rozprávať?" opýtala som sa ho.

 „Áno," odvetil.

 „No, potrebovala by som tvoj koreň," povedala som. Ako náhle som dokončila vetu, ostatné klinčeky sa okolo neho zhromaždili, aby ho chránili. Povzdychla som si.

„Ak je to, to čo chceš, dostaneš to," povedal po chvíli ticha. „A nezahynieš?" opýtala som sa ho.

„Nie, mám viac ako dva korene," povedal. Klinčeky sa stiahli. Vyhrabala som hlinu okolo neho a uvidela jeho korene. Mal ich naozaj viac ako dva.

Z tašky som vytiahla nožík a odrezala si tri mladé korienky a strčila ich do vrecka. Zobrala som kúsok hliny, aby korene nestratili silu.

 „Ďakujem," povedala som a postavila sa. Teraz už iba nugátový orech. S úsmevom som sa vydala domov. Bola už tma. Vošla som do kuchyne a z poličky vybrala nugátový orech. Zobrala som nožík a nakrájala ním zopár plátkov. Zobrala som malú misku a vložila ich do nej. Zobrala som kamenný malý kyjačik a začala ich ním drviť, až z tých plátkov ostal prášok. Usmiala som sa. To mi pomôže pri nanášaní vrások a trvalosti zmeny.

 Z vrecka som vytiahla korienky aj s hlinou a položila som ich do malého kvetináča, a trošku ich pokropila, aby ožili. Zobrala som nožík a začala z koreňov strhávať ochranné vrstvy. Keď som skončila, korene zažiarili svetložtou farbou. Usmiala som sa. Zobrala som kvet levandule a pokrájala ho na tenko. Všetko som vysypala do jednej misky. Zaliala som to hnedou tekutinou. Tá tlmí ich nepríjemnú chuť. Všetko som premiešala, až mi vznikol svetlo modrý odvar. Usmiala som sa. Farba levanduli krýmskej.

Na stole som si všimla kvet života Elifír. Zobrala som ho do ruky a ešte raz si ho obzrela. Vo vnútri sa prelínala červená pulzujúca farba. Farba života. Usmiala som sa a privoňala ku kvetu. Opantával zmysly. Tá červená mi pomôže, aby jeho tvár žila.

„Nerušíme?" opýtala sa Rosalie, keď vošla. Usmiala som sa na ňu. Mala som ju najradšej, samozrejme až po Nessie.

„Nie, poďte ďalej," povedala som a za jej chrbtom si všimla Bellu s Edwardom. Usmiala som sa na nich. Úsmev mi opätovali.

„Čo robíš?" opýtala sa ma Rosalie a podišla bližšie.

„Odvar, ktorý mi pomôže s Carlislovou premenou," povedala som a všetci sa na mňa prekvapene pozreli.

„Nikdy som taký nevidela," skonštatovala Rosalie. Usmiala som sa.

„Ani si nemohla, sama som ho vyrobila," povedala som pyšne. Všetci mali ovtorené ústa dokorán.

„Ako?" opýtal sa ma Edward dychtivo. Len som sa usmiala nad jeho zvedavosťou.

„Dnes ráno mi Nessie doniesla kvet života," začala som, ale prerušil ma Edward.

„Kvet života? Ten predsa neexistuje!" povedal Edward rozhodne.

„Existuje," povedala som jednoducho.

„To nie je možné," bránil sa Edward.

„Už starovekí Gréci sa ho snažili nájsť a neúspešne," povedal. Usmiala som sa.

„Hľadali ho na zlých miestach. Kvet života, inak Elifír, má rád vlhko a dažde. Preto sa rozšíril na tomto území. Dá sa veľmi ľahko pomýliť s fialkou," povedala som a zobrala kvet do ruky. Všetci sa postavili vedľa mňa.

„Ale, keď sa pozriete bližšie dovnútra, uvidíte červenú pulzujúcu farbu. To je farba a tekutina života. Je nenápadná, dokáže ju nájsť iba ten, kto má dobré úmysly a čisté svedomie," povedala som a ukázala im červenú pulzujúcu čiaru, ktorá naberala na objeme.

„Nemožné," zašepkal Edward očarene. Usmiala som sa.

„Z toho je ten odvar?" pýtal sa a ukázal na misku.

„Nie, ten je z levanduli krýmskej, koreňov klinčeka, prášku z nugátového orecha a všetko je to zaliate výťažkom z javorového dreva," povedala som.

„Prečo levanduľa krýmska? Nie je to okrasný kvet skál?" opýtal sa Edward. Prikývla som.

„Áno, je, ale má aj omračovacie, ale najmä znecitlivovacie účinky," povedala som s úsmevom. Edwardovi sa rozšírili zreničky.

„A korene klinčeka?" opýtal sa a hltal každé moje slovo.

„Korene majú na povrchu ochranné vrstvy, ktoré chránia ich pravú podstatu, dužinu. Je svetložltej farby, pomôže mi vytvoriť dojem staršieho človeka. Mám proti nemu aj protliek, keď ho Carlisle vypije, vráti sa mu podoba upíra," povedala som.

„Úžasné. A čo ostatné prísady?" opýtal sa ma a skúmal očami obsah misky.

„Prášok z nugátového orecha mi nanesie vrásky a zaručí ich trvanlivosť. Poliala som to všetkou hnedou tekutinou, výťažkom z javorového dreva, tlmí chute a vône prísad, takže sa to dá vypiť. Cítiš iba sladkú chuť javorového dreva," povedala som. Edward mi prikývol. Bol očarený mojimi vedomosťami.

„A na čo je ten kvet života?" opýtal sa ma.

„Ach, áno. Ním potriem trošku Carlislovu tvár. Ale nesmie byť viac ako päť kvapiek. Tá mu prebudí zmysly. Dá sa použiť aj ako protilátka spolu z mliekom púpavy lekárskej," povedala som.

„Žartuješ. Púpava lekárska?" opýtal sa. Prikývla som na znak toho, že to myslím smrteľne vážne.

„Dnešné bylinkárstvo má veľa medzier a veľmi málo pravdivých informácii," povedala som. Edward sa na mňa chvíľu pozeral.

„Naučíš ma to?" opýtal sa ma. Pokrčila som ramenami.

„A čo by si rád vedel?" opýtala som sa ho.

„Všetko," výhrklo z neho skôr, ako to mohol zastaviť. Zasmiala som sa.

„To bude dlho trvať. A chce to veľa práce," varovala som ho. Pokrútil mi hlavou.

„To nevadí. Máme na to celú večnosť," povedal rozhodne. Zamyslela som sa.

„Počkaj ma tu," povedala som mu a išla si po ruksak. Vytiahla som z neho štyri fľaštičky s odvarmi. Jeden bol svetlozelený, druhý bordový, tretí silno modrý a štvrtý priezračný. Zobrala som ich a zamierila za Edwardom do obývačky. Edward si zvedavo prezeral flaštičky, čo som mala v rukách.

„Toto," povedala som a zobrala fľaštičku s bordovou tekutinou do ruky, „je výťažok z Čierneho a Mŕtveho mora. Pridala som tam šťavu žihľavy dvojdomej. Dokáže popáliť človeka aj upíra. Ak ňou pokropíš žihľavu a buchneš ňou upíra po nejakej časti tela, na mieste dopadu sa otvorí rana až do kostí," infomovala som ho a sledovala jeho šokovaný výraz.

„To si použila na toho upíra?" opýtal sa ma zvedavo. Prikývla som.

„Tak preto mal tak zdeformovaný zadok," zasmial sa Edward. Usmiala som sa.

„Toto," povedala som a zobrala do ruky fľaštičku so svetlozelenou tekutinou, „je výťažok zo žinčice a z Jantárového mora. Dokáže uzdraviť akékoľvek zranenie, ale človek, upír, zviera alebo rastlina musí ešte žiť. No, nie viac ako tri kvapky, inak by to pôsobilo ako jed," povedala som a podala mu ju. Edward si ju prekvapene zobral do ruky a obzeral.

„Toto," povedala som a zobrala fľaštičku so silno modrou tekutinou, „je výťažok z mesačného piesku a z pozostatku meteorita. Dokáže akéhokoľvek človeka alebo upíra oslabiť alebo aj zabiť," povedala som. „Preto je jeden z najnebezpečnejších," povedala som a Edward si ho obozetne zobral.

„Možeš ju použiť na daného upíra len raz, inak sa stane imúnnym. Nikdy nesmieš použiť viac ako dvanásť kvapiek, inak zhorí na popol," varovala som ho.

„Toto," povedala som a zobrala opatrne do rúk fľaštičku s priezračnou tekutinou. Edward si všimol moju obozretnosť.

„Čo je toto?" opýtal sa a ukázal na fľaštičku v mojich rukách. Povzdychla som si.

„Dokáže upíra alebo človeka priviesť späť k životu, ale za vysokú cenu. Ten človek alebo upír musí žiť v tieni, slnko sa stane jeho nepriateľom a začne mať paranoidné myšlienky," povedala som.

„Kto by si vybral taký život?" opýtal sa ma Edward a pokrútil hlavou.

„Ten, kto má umrieť a ocitol sa na hranici života a smrti," povedala som mu. S povzdychom som zobrala fľaštičky a odišla. Ukryla som ich na bezpečné miesto. Keď som otvorila dvere, za nimi stál Edward.

„Prepáč, nechcel som," zašepkal nešťastne. Slabo som sa usmiala.

„V poriadku, nevedel si, čo ten odvar je," povedala som. Prikývol.

„Už, už si ho niekedy použila?" opýtal sa ma opatrne. Bál sa odpovede. Povzdychla som si a prikývla.

„Raz," povedala som.

„Bol to novorodený upír, mal skvelé sebaovládanie, milujúcu rodinu. Bol mojou rodinou. Napadol ho vlkolak, ale bol upír, takže sa mu nič nestalo. Aspoň si to myslel. Po pár dňoch dostal silné bolesti a kŕče. Jeho telo umieralo. Nezabral ani odvar na liečenie. Bol mi ako brat, nemohla som ho nechať zomrieť. Raz ráno som išla za ním, že s ním zájdem za šamanom, no bol mŕtvy. Neváhala som a dala mu dve kvapky prizračného odvaru mŕtvych, tak som ho pomenovala. Prebudil sa. Bola som štastná. No, už to nebol on. Začal plieniť dediny, vraždil deti a mučil ženy. Užíval si svoju existenciu. Svet bol odkázaný ku skaze. Strašne som sa nenávidela zato, čo som spravila. Raz v noci som ho napadla a uvalila na neho kliatbu od šamana posilnenú mojím odvarom, nedokázal využívať svoje novonadobudnuté schopnosti a neporaziteľnosť a ostal iba obyčajným upírom. Veľmi ho to nahnevalo. Prisahal mi pomstu. Úplne zabudol na to, kým bol. Stalo sa z neho monštrum. Dodnes žije a snaží sa nájsť spôsob ako premôcť môj odvar," povedala som a nešťastne sklonila hlavu.

„Ako sa volá?" opýtal sa ma Edward naliehavo. Povzdychla som si.

„Klaus. Jeho meno je Klaus."

 Ospravedlňujem sa, že mi to trvalo tak dlho, ale bola som dlho preč.

Na prázdninách u krstnej. Vrátila som sa až predvčerom. 

A k vašim komentárom:

Nataly63: Áno, je to trochu brutálne. Dobre, viac než len trochu. Natália je ale taká povaha. Nedá si skákať po hlave a pomstí sa každému, kto siahne na jej rodinu. Mimochodom, ho nechcela zabiť, dala mu na výber. Dúfam, že som ťa tým neodradila od čítania. A vďaka za komentár.

BreeCullen: Ďakujem za krásny komentár. Áno, Bella je nedôverčivá. Natália ovláda aj živly, prišla si na to. :D 

Ďakujem všetkým za ich krásne komentáre. Kapitola je venovaná Emi28,  BreeCullen, bellaXD, veronika, emettka, Rúfus432, Mili, aknemalinkaXD, Jana, mike, Angela a všetkým, kto túto poviedku číta. 

Autor: zeynep97, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Love is everything of you - 4. kapitola: