Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » love is hard 5. kapitola

11.01.2010 (16:45) • katka147852 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1628×

  Sedela som v lietadle a pozerala sa z okna, keď letuška práve niesla jedlo. Keď došla ku mne, vyhovorila som sa na diétu, ale keď na rad prišlo pitie, musela som vypiť aspoň jeden pohár vody, aby ľudia nezačali byť podozrievavý. Práve keď som s veľkou nechuťou

vypila posledný dúšok, pilot oznámil, aby sme si zapli pásy, že budeme pristávať. Vydýchla som si, no hlavou mi teraz pre zmenu vírila otázka ohľadom odvozu. Pomyslela som si, že nejaké auto ukradnem a potom ho niekde odložím.

 Keď sme pristáli, vyzdvihla som si batožinu a dala som sa do vyberania auta. Nijaké extra rýchle tu nebolo, tak som si vybrala obyčajný modrý Renault Megane. Keď som sa uistila, že každý je zaujatý svojou rodinou, alebo batožinou a nikto si ma nevšíma, vybrala som sa ku „môjmu„ autu. Bezstarostne som do neho nasadla a vyštartovala smer Volterra.

Cestou dávali v rádiu nejaký slaďák, čo vyvolávalo pálenie mojej rany v hrudi. Radšej som rýchlo vypla rádio zastala na krajnici. Nohy som si pritisla k hrudi a objala ich rukami. Hlavu som si oprela o volant. Keď sa mi podarilo priviezť sa aspoň na kúsok iní myšlienky, mohla som opäť vyraziť. Keďže vychádzalo slnko, natiahla som sa na zadné sedadlo, kde som si dala kabelku, čo mi pripravila Alice. Vytiahla som z nej čierne slnečné okuliare, kožené rukavice a šatku. Obliekla som si ešte tenký biely kabátik a zase som mohla vyraziť.

 Svitalo, a slnečné lúče sa predierali pomedzi mraky, ktoré pomaly ustupovali. Už som vchádzala do Volterry a ako som sa pozerala na červené vlajky na múroch, začal mi byť tento deň povedomý. Bolo 11. februára a bol deň svätého Marka. Presne v tento deň som sem prišla, keď... nedokázala som na to pomyslieť. No teraz som prišla do Volterry za iným účelom. Chystala som sa tu ostať v podstate dlhší čas ako prvý krát.

 Policajt, ktorý navigoval autá na parkovisko ukazoval, že mám zastať. To som aj urobila a kúsok som stiahla okienko.

 „Prepáčte pani, ale do vnútra je povolený vstup len pre turistické autobusy.“ Informovala ma a milo sa na mňa usmial.

 „Áno ja viem, ale ja som tu kôli súkromným záležitostiam.“ Odpovedala som mu a snažila sa, aby môj hlas znel normálne. Cez okno som mu podala 100 dolárovú bankovku a on sa na mňa len prekvapene pozrel, no potom kývol rukou na znak, že môžem ísť ďalej.

 Zaparkovala som blízko jedného domu, kde bolo dosť tieňa aby si ma nikto nevšimol. Vystúpila som z auta, vzala si kufor a kabelku a vybrala sa do hrad Volturiovcov.

Prišla som do vstupnej haly, kde ma Giana (prekvapilo ma, že je ešte stále tu, ale čo ma šokovalo bolo, že je upír) zdvorilo privítala.

 „Dobrý deň Giana. Mohla by ste ma prosím ohlásiť Arovi?“ opýtala som sa jej a pokúsila sa o úsmev.

 „Pravdaže. Meno?“

 „Isabella C... Cullenová,“ už mi robilo problémy vysloviť aj to priezvisko. Ucítila som bolesť v hrudi a automaticky na ňu položila ruku.

 Giana na chvíľu odbehla a vrátila sa aj s Felixom.

 „Aro vás čaká vo veľkej sále.“ Informovala ma a ja som jej na súhlas prikývla.

 „Čau Bella! Rád ťa vidím. Si krásna, ako obyčajne. Dovolíš?“ pozdravil ma Felix s veľkým úsmevom na perách a naťahoval sa za mojím kufrom. Ja som mu ho podala a spolu sme sa vybrali do sály za Arom, Caiusom a Marcusom.

 Felix mi podržal dvere do sály a ja som vstúpila. Všetko tu bolo tak, ako som si to pamätala. Caius, Marcus a Aro ako zvyčajne na svojich trónoch a vedľa nich stáli ako vždy Demetri, Jane a Alec. Chýbal tam už len Felix, ale ten bol teraz za mnou. Demetri sa usmieval, Jane na mňa nenávistne zazerala a Alec sa na pozdrav pousmial. Ako obvykle, Marcus a Caius boli ticho, ale keď ma uvidel Aro, hneď vyskočil z trónu a vítal ma.

 „Bella! To je prekvapenie! Rád ťa vidím. Čo ťa sem privádza?“ usmieval sa ako mesiačik na hnoji a keby som na tom bola lepšie s psychikou, bola by som rada, že sa teší.

 „Aj ja ťa rada vidím Aro. Prišla som vás požiadať o malú, alebo skôr väčšiu láskavosť.“ pokúsila som sa o úsmev, ale zrejme mi to veľmi nešlo.

 „Stalo sa niečo? Radi ti pomôžeme.“ Povedal a jeho výraz bol zvedavý a... vystrašený?

 „No... prišla som sa vás opýtať, či by som u vás nemohla nejaký čas bývať.“ Povedala som svoju prosbu a čakala na ich reakciu.

 „Ale pravdaže Bella, si u nás vítaná. A prečo nie je Edward s tebou? Stalo sa niečo?“ Z časti sa mi uľavilo, ale keď vyslovil tú otázku, rana sa opäť dožadovala mojej pozornosti.

 „Prepáč Aro, ale nechcem o tom hovoriť. Máme teraz ťažké obdobie.“ Odpovedala som mu a on sa na mňa sklamane, ale aj s pochopením pozrel.

 „Pravdaže. Rešpektujem to. Felix, ukáž prosím Belle jej izbu.“ Prikázal mu a on len prikývol. Zaviedol ma na 2. poschodie a zastavil pri jedných honosných dverách.

 „Tak, toto bude tvoja izba. Pekne sa tu zabývaj. Keby si niečo potrebovala mám izbu hneď vedľa.“ žmurkol na mňa a pokračoval, „alebo by si mohla ísť za Jane, ktorá ma izbu oproti, ale to by ju asi nepotešilo.“ Povedal mi a otvoril dvere do teraz už mojej izby. Vstúpila som do nej a odniesla si aj batožinu, keďže Felix už odišiel. Zostala som stáť ešte na prahu izby. Bola úžasná. Bola som očarená priestorom, zariadením a celkovo celou izbou. Zariadenie a steny boli ladené do tmavo modrej farby. Celej izbe dominovala obrovská honosná posteľ. Tá akoby volala, že je mäkká, pohodlná a aby si na ňu niekto ľahol.

 V izbe boli ešte dve dvere. Za prvými bola obrovská priestranná kúpeľňa s veľkou masážnou rohovou vaňou a tiež sprchou. Na stene bolo jedno veľké zrkadlo, ktoré sa tiahlo skoro cez celú dĺžku kúpeľne. Pod zrkadlom bolo umývadlo, nad ktorý bola dlhá polica.

 No keď som otvorila druhé dvere, ostala som užasnuto stáť. V druhej miestnosti bola veľká šatňa s vešiakmi, stojanmi a policami na topánky kabelky a ďalšie oblečenie. Prekvapilo ma, že tam už nejaké oblečenie bolo. Neriešila som to a rozhodla som sa, že sa na to potom niekoho opýtam. Vybalila som si svoje veci a potom som si ľahla na tú úžasnú posteľ.

 Práve sa moje myšlienky začali uberať ich klasickým smerom a diera v hrudi sa zase ozývala. Schúlila som sa do klbka a opäť začala vzlykať, keď sa na dverách ozvalo zaklopanie.

Autor: katka147852 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek love is hard 5. kapitola: