Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love is hard 6. kapitola

18.01.2010 (11:45) • katka147852 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 5810×

Hneď som sa posadila a snažila sa dať do poriadku.

„Ďalej.“ povedala som a dvere sa otvorili. Stál v nich Demetri a v ruke držal moju kabelku.

„Toto si si zabudla dole. Môžem?“ opýtal sa a ja som prikývla, že môže vstúpiť. Podal mi ju a potom sadol si na posteľ.

„Deje sa niečo? Vieš, že mne môžeš povedať všetko.“ zadíval sa mi do očí, aby ma presvedčil.

„Prepáč Demetri, ale sme v hrade, kde je na každom kroku niekto z gardy a aj keby nie, tak aj tak by to počuli. Ani to teraz nechcem nikomu hovoriť. Prepáč.“ odpovedala som mu a v jeho očiach sa zablyslo sklamanie.

„Aha... a čo si robila posledných... 100 rokov?“ spýtala sa a ja som na neho pozerala s otázkou v očiach.

„No vieš, všeličo.“ povedala som mu a mierne sa usmiala.

„Ináč neprišiel som sem len aby som ti dal kabelku. Ja, Felix, Alec, Haidy a Jane ideme dnes do jedného klubu a potom na „večeru„“ ukázal vo vzduchu úvodzovky a potom pokračoval: „Nechcela by si sa k nám pridať?“ spýtal sa, ale musela som ho sklamať. Nebola som ešte pripravená baviť sa. Podľa môjho výrazu asi pochopil, že z toho nič nebude.

„Aha. No... keby si si to rozmyslela, mám izbu hneď nad tebou.“ žmurkol na mňa a potom odišiel.

Celý deň som presedela v izbe a vzlykala. V hlave mi posledných 24 hodín výrila otázka prečo. No potom som sa prinútila na to prestať myslieť. ,Bella, stop!, okrikla som sa v duchu. ,Prišla si sem na neho zabudnúť či nie? Vzchop sa! Teraz sa pekne oblečieš a potom pôjdeš za Demetrim povedať mu, že ideš., rozkazovala som si v duchu. Vyskočila som z postele a vybrala sa za Demetrim. Pred jeho izbou som zaklopala na dvere.

„Ďalej...“ ozvalo sa z vnútra a a ja som otvorila dvere. Demetri bol pravdepodobne v kúpeľni, keďže bolo počuť pustenú hudbu.

„Poď dnu, hneď som pri tebe“ zakričal a zastavil vodu.

„Nie len sa kľudne sprchuj ďalej. Len som ti prišla povedať, že s vami pôjdem.“ oznámila som mu a on neskrýval radosť.

„Super. Buď o ôsmej vo vstupnej hale.“

„Dobre a Demetri? Čo je to oblečenie, čo už bolo v mojej šatni?“ opýtala som sa ho a na moje prekvapenie znel môj hlas už normálne.

„No... ešte pred tým ako si prišla do sály ma Aro poslal, aby som ti ich tam dal. Tušil, že tu ostaneš dlhšie. Pôvodne mali byť pre jeho manželku, ale potom si to rozmyslel. Takže sú iba tvoje.“ odpovedal mi a ja som sa potešila, lebo čo som videla pár tričiek a nohavíc, strašne sa mi páčili.

„Aha. Ďakujem. Takže o ôsmej.“ zatvorila som dvere a vrátila sa naspäť do izby. Napustila som si do plna tú veľkú vaňu a naliala som do nej aj penu do kúpeľa. Ležala som v nej, až kým voda nevychladla. Po horúcom kúpeli som si vysušila vlasy a vyžehli ich.

Iba v uteráku som vošla do šatne a začala vyberať veci na oblečenie. Prezerala som si šaty, keď mi do oka padli jedny úžasné bielo- strieborné šaty. Boli kus veľmi odvážne na mňa, ale ja som sa do nich zamilovala. Ku nim som si dala topánky na vysokom opätku. Všetko som doladila strieborným náramkom a striebornou kabelkou. Na oči som si naniesla riasenku, čiernu ceruzku a trochu bieleho mastného tieňa. Perám som dodala lesk svetlo- ružovým leskom na pery. Do ruky som si vzala len biele bolero a bola som pripravená ísť. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a bola som so svojím vzhľadom celkom spokojná.

Keď som zišla do haly, bol tam iba Alec, Demetri a Felix. Keď ma uvideli, oči im ostali vypúlené a ústa otvorené.

„Len aby vám tam nevletela mucha.“ zasmiala som sa a prišla ku nim. Oni sa hneď dali do poriadku a už nezazerali.

„Vyzeráš úžasne.“ pochválil ma Felix a ešte raz si ma obzrel.

„Ďakujem, aj ty.“ usmiala som sa na neho a ďalej čakala. Nemuseli sme čakať dlho, lebo dievčatá o chvíľu prišli.

Šli sme dvoma autami, keďže do jedného sme sa nezmestili. Ja som išla s Demetrim a Alecom.

Keď sme prišli do klubu, všetky oči zastali na nás. Bola som na to zvyknutá, takže som si to nevšímala. Sadla som si ku baru a aby sa nepovedalo, objednala som si drink.

„Bella? Zatancuješ si so mnou?“ otočila som sa za hlasom a zistila, že je to Demetri. Usmiala som sa na neho a prikývla. Tancovali sme dlho, keď som si všimla, že na nás pozerá Felix. No... pozeral sa skôr na Demetriho. Aj keď to bolo skôr zazeranie. Zasmiala som sa a Demetri sa na mňa pozrel.

„Aj ja sa chcem zasmiať.“ povedal a tiež sa zasmial.

„Myslím, že Felixovi trochu vadí, že s tebou tancujem.“ povedala som mu a on sa otočil. Felix ho prebodával pohľadom a Demetri sa len zasmial.

Išli sme si sadnúť, no po chvíli som išla za Felixom.

„Čo si tu tak sám? Heidy ti dala košom?“ zasmiala som sa a on sa na mňa len pozrel pohľadom „Ha- ha, veľmi vtipné.„

„Nie, ale snáď mi nedáš košom ty. Smiem prosiť?“ spýtal sa a ja som prikývla. Hrali nejaký slaďák, tak som dala Felixovi ruky za krk a on mne na kríže. Začali sme tancovať, a ja som sa snažila sústrediť len na hudbu. Celkom sa mi to darilo. Pozrela som sa na Felixa a on sa mi pomaly vpíjal do očí. Odvrátila som zrak, ale vtedy pieseň skončila. Pozrela som sa na hodinky na mobile a zistila, že je po pol druhej.

„Mali by sme už ísť. Idem zavolať Aleca a Heidy. Zavoláš prosím Jane a Demetriho?“ opýtala som sa a on prikývol. Alec práve tancoval s Heidy, tak som sa vybrala ich smerom.

„Heidy? Prepáč, že ruším, ale je čas ísť.“ upozornila som ich.

„Samozrejme.“ povedala a išla za mnou. Všetci už čakali pri autách. Nasadli sme do áut a vyrazili. Teraz bolo na pláne ísť na „večeru„. V aute som tentokrát išla s Felixom a Heidy. Prekvapilo ma, ako ďaleko ideme, ale nevadilo mi to, lebo som sa celú cestu rozprávala s Heidy. Rozumeli sme si a myslím, že z nás budú dobré kamarátky. Pozrela som sa z okna auta a videla, že ideme do lesa.

„My ideme do lesa? To akože budete jesť mackov so mnou?“ zasmiala som sa.

„Už to tak bude.“ povedal Felix, ktorý bol celú cestu ticho.

Vystúpili sme z auta a vydali sa do lesa. Ja som si vyhliadla jednu pumu, ktorá voňala naozaj dobre. Vykročila som ku nej a ona začala byť nervózna. Labou švihala do prázdneho priestoru pred sebou. Kúsok mi natrhla šaty a to ma naštvalo. Skočila som na ňu a zakusla sa jej do krku, kde som cítila najväčší tlak krvi. Moje zuby prešli jej kožou ako maslom. Cica sa síce vzpierala, ale nakoniec prestala. Nehybné telo zvieraťa som odhodila a chytila si ešte 2 medvede. Keď som došla k autu, všetci už čakali a mali dosť výrazné zlaté žilky v očiach. Alec, Felix a Demetri vyvaľovali oči na moje roztrhané šaty, ktoré boli natrhnuté tam, kde by to malo byť zakryté.

„Mačička sa chcela hrať.“ povedala som im ako vysvetlenie a všetci sme potom vyrazili domov.

Autá sme zaparkovali v podzemnej garáži pri hrade a potom sme išli spolu do izieb. Ja, Felix, Heidy a Jane sme mali izby na rovnakom poschodí, takže sme išli spolu.

Cestou sme sa rozprávali, keď sa mi ozval mobil. Prišla mi SMS- ka. Otvorila som ju a čítala:

Bella, prepáč mi to. Prosím vráť sa domov. Milujem ťa. Edward

Prečítala som si to asi 20 krát a nedokázala som sa pohnúť.

„Bella? Je ti niečo? Bella!“ pýtal sa ma stále dookola Felix a Heidy. Ja som ich nevnímala. Vtedy sa mi podlomili kolená a ja som spadla na zem. Vzlykala som tak, ako nikdy. Rana v hrudi krvácala a štípala, akoby ste do otvorenej rany nasypali soľ.

„Bella! Pane bože! Zavolajte niekto Ara!“ kričala Heidy a snažila sa ma ukľudniť. Ja som len ležala a v tej chvíli som si želala, aby som mohla zomrieť.Pre mňa už nemalo zmysel žiť.

„Felix, zober ju do izby. Heidy, buď stále s ňou a pokús sa zistiť, čo sa stalo.“ povedal Aro a ja som už necítila zem pod mojím telom. Zrazu som len pod sebou ucítila niečo mäkké.

„Čítala som jej SMS- ku Aro a neviem čo sa mohlo stať. Bol to len Edward a za niečo sa ospravedlňoval a prosil ju, aby sa vrátila domov. Myslíš, že je to kôli nemu?“ spýtala sa Heidy Ara.

„Neviem. Skús to zistiť.“ odpovedal jej a potom vyšiel z izby. Heidy si sadla ku mne na posteľ a utešovala ma, ale mne najbližších minimálne 48 hodín nič nepomôže.

Autor: katka147852 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Love is hard 6. kapitola: