Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Love is hard 7. kapitola

01.02.2010 (17:15) • katka147852 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1753×

Heidy pri mne sedela asi tri dni. Ja som celý ten čas ležala a vzlykala. Pár krát som sa snažila ich aspoň kúsok utíšiť, ale nešlo to.

„Bella?“ skúšala Heidy nadviazať rozhovor, ale ja som jej nedokázala ani odpovedať. Skúšala to už viackrát, ale nič.

„Bella! To tu chceš takto ležať celý život? Teda... celú svoju existenciu?!“ spýtala sa kus naštvane.

„Ty mi to nepovieš, čo?“ opýtala sa už kľudne, no keďže som nedokázala rozprávať, iba som pokrútila hlavou.

„Ak ti niečo urobil, tak ti prisahám, že pôjdem za ním a odtrhnem mu tú jeho nagélovanú hlavu. Ja to myslím vážne.“ Vyhrážala sa a už vstávala. Ublížil mi, ale nechcela som, aby sa mu niečo stalo. A vedela som, že keď Heidy niečo povie, myslí to vážne.

„NIE!“ chcela som vykríknuť, no z hrdla sa mi vydralo len zachrapčanie.

„Tak?“ spýtala sa a ja som sa rozhodla, že jej to nakoniec poviem. No nemohla som jej to povedať tu, kde by nás každý počul.

Vyšla som z dverí a ona išla za mnou. Dobehli sme na jednu čistinku asi 10 km od hradu. Sadla som si a nohy pritisla k hrudi. Rana pálila, ale aspoň som už dokázala hovoriť.

„Tak?“ spýtala sa ešte raz. Odkašľala som si a začala.

„Keď sme pred 3 týždňami boli v škole, zistili sme, že sa do nej zapísala aj Tanya. Tvrdila, že ostatní sú preč a ona nemala čo robiť sama doma. Nechali sme to tak a po škole sme išli domov. Vtedy sa začala chovať divne. Ku mne sa chovala ako ku psovi a k... k... nemu, akoby spolu už dávno chodili. Potom sme išli s Alice, Rosalie a Jasperom nakupovať a Carlisle, Esme a Emmet išli na lov. Vrátili sme sa domov asi za 4 hodiny. Vošla som do našej izby a oni... oni...“ Vtedy som to nezvládla a zase sa rozvzlykala. Heidy ma objala okolo pliec a utešovala.

„Prosím, nehovor to Arovi. Bolí to, ale nechcem, aby sa im niečo stalo.“ Povedala som medzi vzlykmi a pomaly sa zrúcala.

„Chceš ísť domov?" spýtala sa a ja som sa na ňu vystrašene pozrela.

„Myslím do hradu.“ Opravila sa a ja som prikývla.

Išli sme len krokom, keďže bolesť v hrudi mi nedovolila bežať.

Už sme boli v hrade, keď Jane zavolala na Heidy. Vraj je to dôležité.

„Zvládneš to tu sama?“ opýtala sa a ja som zase len prikývla.

Práve som prechádzala mojou chodbou, keď som sa skoro zrazila s Demetrim.

„Ah! Bella! Už je ti lepšie? Práve som šiel za tebou. Môžem?“ opýtal sa a ja som mu otvorila dvere. Keď sme vošli, uvedomila som si, že ešte stále mám na sebe tie šaty z klubu.

„Prepáč.“ Povedala som a išla sa prezliecť. Dala som si len obyčajné trojštvrťové tepláky a tričko. Vlasy som si stiahla do gumičky a vrátila sa späť do spálne. Na moje prekvapenie, Demetri sedel (teda ležal) na posteli. Opieral sa o stenu, oči mal zatvorené. Sadla som si oproti nemu a pozerala sa na stenu oproti mne.

„Viem, že sa ti niečo stalo a tiež viem, že mi to nepovieš. No chcel by som ti pomôcť.“ Povedal a objal ma okolo pliec. Vpíjal sa mi do očí a mne to bolo dosť nepríjemné, tak som odvrátila zrak.

„Prosím, Bella. Dovoľ mi pomôcť ti.“ Zašepkal a pomaly sa začal ku mne nakláňať. Spanikárila som, no niečo mi nedovolilo zastaviť ho. Medzera medzi nami bola čoraz menšia až ju nakoniec prelomil. Jemne pritláčal svoje pery na moje a snažil sa prinútiť ma, aby som spolupracovala. Vedela som, že mám niečo urobiť, ale nevedela som, čo. Začala som pohybovať aj mojimi perami, no on si to vysvetlil tak, že môže pokročiť. Rukou mi vošiel pod tričko a už bol pri leme podprsenky, keď som ho od seba odtrhla. Nechcela som ho raniť, ale nebola som ešte pripravená na vzťah. Mám ho rada, ale iba ako kamaráta.

„Demetri prepáč, ja... nemôžem.“ Ospravedlnila som sa a chcela som odísť.

„Nie, ostaň. Je to moja chyba. Ja už pôjdem. Zatiaľ ahoj.“ Povedal a ešte než som ho stihla zastaviť, odišiel.

Stála som tam ako prikovaná, nedokázala som sa pohnúť. V hlave som si prehrávala posledných 24 hodín. Prečo sa to muselo stať práve mne? Na túto a na milión ďalších otázok som nenachádzala odpoveď. Spomenula som si aj na ten osudný deň, ktorý mi zmenil život. Zničil mi ho.

,Bella! To tu chceš takto byť celú svoju existenciu?´ hovorila som si stále dookola Heidinu vetu. Rozmýšľala som nad odpoveďou už dlho, až som si povedala:

,Dosť! Takto to už ďalej nejde. Druhú šancu dostal a odhodil ju. Tak ako on, tak budeš aj ty!.´ Moju bolesť vystriedal hnev. Prahla som po pomste. Doslova som rozrazila dvere od mojej izby a smerovala do izby nad sebou.

Bez zaklopania som vošla. Demetri si práve géloval vlasy a keď ma uvidel, prekvapil sa. Nečakala som čo povie a rovno som prišla k nemu a prisala sa na jeho pery. Najprv bol v takom šoku, že nevedel čo má robiť skôr, ale potom sa spamätal a začal spolupracovať. Naše jazyky sa preplietali ako v ohnivom tanci a ruky nevedeli, kam skôr. Tentoraz som ho nezastavila, keď mi rukou vošiel pod tričko. Gombíky na košeli som mu rýchlo rozopla a samotnú košeľu som odhodila niekam do kúta. Pohládzala som snáď každý milimeter jeho vypracovaného brušného svalstva. Vyzliekol mi tričko a presunul sa z mojich pier na môj krk. Slastne som vzdychla a ruky mu zamotala do vlasov. Začal cúvať a mňa ťahal so sebou. Nohy mu narazili o kraj postele a on sa na ňu zvalil. Ja som sa zvalila hneď za ním, keďže ma držal okolo pása. Vzápätí si ma pretočil pod seba a ďalej sa venoval môjmu obnaženému dekoltu. Zavrela som oči a vychutnávala si tento moment, takmer po mesiaci. Demetri bol už pri leme podprsenky, ale asi sa mu nepáčila, lebo ju surovo roztrhol a odhodil za seba. Z dekoltu sa presunul zase nižšie a privlastnil si moje prsia. Ochutnával asi každý ich kúsok. Ja som išla vybuchnúť od rozkoše, ale chcela som viac. Pritiahla som si ho naspäť na svoje pery a rukami som prešla od jeho líc, cez krk, prsia, brucho a nižšie, až som narazila na jeho opasok. Zamračila som sa, veľmi rýchlo ho rozopla a nohavice skončili ako moja podprsenka. Roztrhla som ich rovno s boxerkami a pohľad na jeho vztýčeného kamaráta ma ešte viac vzrušil. Demetri nasledoval môj príklad a urobil to isté. Pozrel sa na mňa, akoby si pýtal povolenie a ja som len prikývla. Pomaly do mňa vnikol a ja som hlasno vzdychla. Začal sa vo mne pohybovať. Pritiahla som si jeho pery a panvou sa pohybovala proti nemu. Miestnosťou sa ozývali naše vzdychy, ktoré sme tlmili bozkami. Naraz nami prešla vlna orgazmu sprevádzaná hlasným vzdychom. Demetri sa zvalil vedľa mňa a ja som sa ku nemu pritúlila. Objal ma jednou rukou a končekmi prstov ma pohládzal po chrbte.

„Ďakujem.“ Povedala som a pobozkala ho na hruď.

„To ja by som ti mal poďakovať.“ Odpovedal a usmial sa. Ako sme tak ležali, premýšľala som nad všetkým možným. Dokonca, keď som si v duchu povedala Edwardovo meno, rana už takmer vôbec nepálila. Na jedno som však prišla. Našla som svoj liek na bolesť.

Strašne sa ospravedlňujem za to čakanie, ale najprv mi otec odpojil počítač, potom som sa zasekla v jednej časti písania a ani som nemala čas popri škole.

Autor: katka147852 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Love is hard 7. kapitola: