Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - 1. kapitola

24.09.2010 (10:15) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1060×

Opatrne som sa blížila k fialovo žiariacemu portálu. Rozhodne som tam nechcela len tak spadnúť a zomrieť. Aj keď viem, že by som nikomu nechýbala...

Rozprestrela som krídla a priletela som blízko k portálu. Veľmi blízko. Trochu som sa naklonila v snahe dovidieť do akého sveta vedie, keď som sa odrazu dotkla tvárou portálu. A potom som padala...

Cesta portálom sa mi zdala nekonečná, no napokon som z neho vypadla na neznámej planéte. Obloha bola tmavá a osvetľoval ju jediný mesiac. Neviem, čo sa v portáli so mnou stalo, no chvíľu som bola ako ochromená - nemohla som hýbať z krídlami. Zrútila som sa z oblohy.

Na zemi som pred sebou zazrela akúsi divnú, veľkú, svetlú vec vystupujúcu z lesnej čistinky. Snažila som sa jej vyhnúť, no nepodarilo sa mi to. Zavrela som oči čakajúc náraz a aj som sa ho dočkala, ale zle to dopadlo pre tú vec, nie pre mňa. Odbila som z nej celkom pekný kus.

Zakašľala som a zdvíhala som sa zo zeme. Cez prach bolo veľmi zle vidieť. Začula som výkriky. Bolo to v nejakom mne absolútne neznámom jazyku, ale viem si domyslieť, čo kričali. A aj na aký svet som sa dostala.

Už som počula o planéte menom Zem, na ktorej sa v podobných veciach bývalo. Tuším tomu hovoria dom. A jeho obyvatelia asi neboli šťastní, že som im ho zbúrala.

Pozviechala som sa a opatrne som vyletela nad prachovú clonu. Z domu vybehlo do noci desať bytostí. So záujmom som si ich obzerala. Boli podobní našim Khai - nemali krídla, boli o dosť nižší ako ja a vyzeralo to, že nemajú ani môj lovecký arzenál - vysúvacie jedovaté pazúry a špicaté zuby, ktoré boli tiež naplnené jedom. Zletela som dolu, aby som sa im mohla lepšie prizrieť.

Ten, čo stál vpredu, so žltými vlasmi a očami približne rovnakej farby, na mňa zavrčal. Cúvla som. Boli síce niečo podobné ako Khai, teda by pre mňa nemal byť problém zabiť ich, ale boli v presile. Radšej som použila zdvorilé gesto - priložila som si ruku k čelu a mierne som sa uklonila. Nevyzeralo to, že pochopili. Tu zrejme majú iné zvyky.

Žltovlasý niečo povedal, znelo to ako Ktosi?. Absolútne som mu nerozumela.

„Y renn thi ay reja.“ Nerozumiem tvojej reči, povedala som. Žltovlasý sa zamračil. Zrejme pochopil, že vôbec netuším, čo mi povedal. Skúsil to teda inak.

„Jasper Cullen,“ povedal, ukazujúc na seba. Potom ukázal na mňa. Toto som, pokiaľ viem, pochopila.

„Arin Nai'wem,“ odvetila som zdvorilo a zatiahla som pazúry. Nezdalo sa, že by ma chceli zabiť. Opatrne som zosadla na zem a poskladala som krídla. Chcela som k nim podísť bližšie, ale Jasper na mňa znova zavrčal. Ustúpila som a zdvihla som ruky na znak toho, že nechcem bojovať. Pokiaľ som dobre porozumela starých príbehom, toto gesto sa používalo na všetkých možných svetoch. Jasper prikývol.

„Edward?“ zavolal opatrne. Netušila so, čo to znamená, kým k nemu zozadu nepristúpil ďalší tvor, tentoraz červenovlasý. Došlo mi, že asi to je Edward. Jasper sa ho niečo spýtal v tom ich jazyku. Edward sa zamračil a zadíval sa na mňa. Potom mu zamyslene odpovedal. Nasledovala ďalšia otázka a prikývnutie. Edward podišiel dopredu.

„Ahoj,“ oslovil ma, síce kostrbato, ale v Naiwčine.

„Ahoj,“ odpovedala som prekvapene. „Ako to, že vieš po Naiwsky?“ Sekundu sa mračil, potom odpovedal.

„Ani nevedieť. Ja hovoriť podľa to, čo ty myslieť.“

„Vidno, že nevieš,“ zachichotala som sa. Urazene sa zamračil. „Ale nevadí. Ja zas nerozumiem vám.“ Potom mi došlo, čo povedal. „Počkať,“ zalapala som po dychu. „Ty mi čítaš myšlienky?“

„Áno. Ja počuť myšlienky všetkých,“ odpovedal.

„Wow.“ Chvíľu som sa s týmto faktom vyrovnávala. Počuješ moje myšlienky aj práve teraz? spýtala som sa ho v duchu.

„Áno. Takto to byť vlastne jednoduchšie. Nemusieť sa pokúšať pochopiť tvoj jazyk až tak veľmi. Sústrediť sa na pocity.“ Až ma zamrazilo. Takže to bola pravda, tieto tvory citom naozaj dávajú veľkú váhu. Edward prikývol.

Smiem ostať pri vás? pomyslela som si a snažila som sa mu v mysli vykresliť celý môj doterajší život, aby pochopil, prečo som vlastne tu a kto som. Zatváril sa, ako keby sa mu z toho zakrútila hlava, no opäť prikývol. Asi ma budú skúmať. V duchu som sa zaškerila. Veď aj ja ich. Aj Edward sa usmial a rukou ma zavolal k sebe.

Ešte som netušila, čo ma na tejto planéte čaká, no už teraz som vedela, že tu patrím.

Prológ Zhrnutie 2.kapitola

___________________________________________________________________________________________________________

Pozrela som sa na to, koľkokrát bol prológ zobrazený, a pri porovnaní s počtom komentárov ma až zamrazilo. Prosím každého, kto si túto kapitolu prečíta, aby zanechal komentár... Veď každého poteší pochvala jeho práce, nie? :)

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovkyňa lovcov - 1. kapitola: