Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - 4. kapitola

01.11.2010 (21:45) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1116×

Vtom sa pred nami na ceste objavil ďalší Nai'wem. Od prekvapenia som zamrzla na mieste, zatiaľ čo sa Cullenovci múdro schovali za mňa. Tento Nai'wem bol samec, čiže bol o trocha väčší odo mňa. Po chvíli mračenia som rozoznala známu tvár a známy pach. Nair?

Prvý raz po dlhom čase som prehovorila po Naiwemsky.

„Čo ty tu robíš?“ spýtala som sa, roztiahla som krídla a zakryla nimi Cullenovcov. Hoci som teraz žila vo viac - menej mierovom svete, moje inštinkty boli ešte stále užitočné. Napríklad pri stretnutí s lovcom - s lovcom lovcov.

„Ja... bál som sa o teba... hľadal som ťa a niečo ma postrčilo do portálu. Nepôjdeš sa, ehm, prejsť?“

Prekvapene som naňho civela. Nejako si osvojil ľudské zvyky - až príliš. Obozretne som si pomyslela smerom k Edwardovi: Neplánuje niečo? Neublíži nám?

„Nie,“ odvetil Edward. Nair naňho zmätene civel.

„Edward vie čítať myšlienky,“ povedala som mu. „Ubezpečil ma, že ti možno veriť.“ Bolo na ňom vidno, ako ho toto tvrdenie prekvapilo a... zranilo? Žeby ma mal rád?

„Edward!“ vyprskla som a prudko som sa otočila k nemu, pričom som krídlami omylom zoťala pár stromov. „No, hej,“ uškrnul sa. „Fakt ma prekvapil. Myslel som, že nepoznáte pocity.“

„Ani nepoznáme,“ odvrkla som, prejdúc na angličtinu. „Nemysli si, že nie som sama prekvapená. On ma má rád?“

„Veď hovorím, že hej! A rozumie po anglicky.“ Div som nepukla od jedu.

„A to si mi nevedel skôr povedať?“ zrúkla som. Nessie ku mne prišla a chytila ma svojou malou rúčkou. Usmiala sa na mňa.

„Pokoj, Arin. To je tvoj kamarát?“ Aj ja som sa musela usmiať (tento pohyb svalov tváre som už ovládala).

„Neviem, asi. Vieš... veľmi ma chceš na svojej oslave? Chcela by som si s ním niečo vysvetliť.“

„Ja asi viem čo,“ zamrmlal Edward, našťastie po Naiwemsky (naučila som ho našu reč), takže mu Nessie ani Bella nerozumeli.

„Tie inteligentné poznámky nechaj Emmettovi,“ zašomrala som tým istým jazykom.

„Arin...?“ odvážil sa placho opýtať Nair. Prudko som sa otočila. Snažila som sa čo najrýchlejšie upokojiť.

„No?“

„Tak prejdeme sa?“

„Áno, môžeme.“

„Tak pôjdeme, Nessie, Edward,“ ozvala sa ticho a chápavo Bella. Usmiala som sa na ňu. Aj keď bola o mňa o asi 80 rokov mladšia, tiež bola moja dobrá priateľka - vlastne som ju brala ako niečo medzi kamarátkou a mamou.

Nair podišiel ku mne a placho natiahol ruku. Bez najmenšieho pohľadu tým smerom som sa otočila, roztiahla krídla a vyletela hore. Potom som sa však naňho usmiala, cítila som, ako sa vo mne niečo dosiaľ nepoznané prebúdza.

„Tak poď, hádam tu nezapustíš korene,“ zavolala som za ním s radosťou a vzniesla som sa nad les.

Naiwum
Pohľad Iran, Arininej sestry - dvojičky

Odkedy Arin odišla, nevedela som, čo so sebou robiť. Teda, nejak extra dobré príbuzenské vzťahy sme nemali, ale vždy, keď som ju potrebovala, prišla a pomohla mi. Teraz ale bola preč... Navyše sa na Naiwume rozmáhalo zlo. Len máloktorí si to všimli, a skoro každému, kto to zaregistroval, sa to páčilo. Ale rastliny vädli, ťažšie sa lietalo a všade vládlo ponuré ticho a tma.

Unavene som lietala okolo Hôr večnosti, keby sa moja sestra náhodou rozhodla vrátiť sa. Ja za ňou do portálu nepôjdem, na to sa až príliš bojím. Ona bola vždy tá odvážnejšia, rozhodnejšia. Bola proste lepšia. A ja... ja som ju len obmedzovala. Je možné, že odišla kvôli mne? Nie, veď ma mala rada... mala? Bola preč už dlho, čo ak na mňa zabudla?

Z úvah ma vytrhol tichý, zlovestný hlas.

„Už len chvíľu...“ hovoril. „Už len chvíľu a ovládnem túto planétu... A aj všetky ostatné... Jéj... Ty si Iran, však? Potrebujem... sa ťa niečo spýtať... Tvoja sestra... Má rada zlo? A ty... máš?“

Od hrôzy som sa nemohla ani pohnúť, nieto ešte odpovedať. Ten šepot ma napĺňal zvláštnym pocitom bezmocnosti. Bol zlý, hrozný a odporný, ako niečo, čo už dlho hnilo niekde naspodku jazera.

„Neviem,“ zapišťala som tenkým hláskom.

„Zvláštna Nai'wem, len čo je pravda... bojí sa zla... ale ja nie som zlo... ja som dobro... zjednotenie všetkým svetov... len si to predstav... Ja nie som zlo, to ľudia sú zlí... tie netvory z iných svetov... vieš čo? Poď so mnou... ukážem ti, čo som... a možno mi aj ty pomôžeš...“

Zrazu sa ma zmocnil zvláštny pocit, že tú vec chcem nasledovať. Čo ak je to naozaj dobro? Ale veď tým, že sa na ňu pozriem lepšie, predsa nič nestratím, nie?

3. kapitola Zhrnutie 5. kapitola

____________________________________________________________________________________________________________

Ahoj, lásky moje čitateľské... :) Ja viem, že by Vás to veľmi spomalilo vo Vašej určite dôležitej práci, ale nemohli by ste po prečítaní zanechať nejaký ten komentár? Hoci len smajlíka... :D Alebo radu, lebo neviem o čom mám písať ďalšiu kapitolu... :D

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovkyňa lovcov - 4. kapitola: