Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - 7. kapitola

10.12.2010 (08:30) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1309×

„Arin, nemôžeš to trénovať vonku? Upíri nie sú ohňovzdorní,“ posťažovala sa Rosalie.

Od mojej a Nairovej premeny uplynulo iba pár hodín. Sedela som so skríženými nohami v obývačke u Cullenovcov a cvičila som svoj oheň. Práve som si vyrábala ohnivú gumičku do vlasov. Veľmi mi to zatiaľ nešlo - buď bol plameň príliš veľký, alebo príliš malý.

„Čo sa ti nepáči?“ nechápala som. Nair sa zachichotal. Odkedy sme sa premenili, boli sme spolu na jednej vlne. Existovali povesti o spútaní sa - keď sa dvaja dospelí Nai'wemovia do seba úprimne zamilovali, po nejakom čase prešli niečím, neviem, ako to nazvať... Proste upadli do bezvedomia a keď sa prebudili, dokázali sa rozprávať myšlienkami a vždy cítili, kde je ten druhý. Nazývalo sa to spútanie. Naira úprimne milujem a dúfam, že sa spútame...

„Vôbec nič,“ odfrkla a odišla do jej izby. O pár minút sa k nej Emmett pridal (nemám záujem písať, čo tam podľa mňa robili). Chvíľočku som sa ešte hrala s ohňom a Nair ma pozoroval. Potom sa stalo niečo, čo ma ohromilo... A vydesilo.

Len na sekundu som stratila nad sebou kontrolu. Len sekundu trvalo, kým obrovský plameň vyletel do izby... Len sekundu trvalo, kým sa situácia dramaticky zmenila.

„Ááá!“ vykríkol Edward. Bleskovo som sa k nemu otočila, a to čo som uvidela, som si pamätala na celý život. Tam, kde sa kedysi nachádzala jeho ruka, bol teraz dohorievajúci kýpeť a oheň sa šíril ďalej a vyššie. Izbou sa mihol bledý blesk - Jasper. Opatrne chytil Edwarda za nehoriacu časť ramena a potiahol... Ozvalo sa kovové zaškrípanie a dohorievajúca ruka dopadla na podlahu. Edward znova zaúpel. Zhíkla som a rýchlo som uhasila všetky plamene.

„Prepáč,“ zadychčane sa ospravedlňoval Jasper a zazeral na mňa. „Ale musel som... Už som videl taký prípad. Ten upír bol do dvoch sekúnd mŕtvy.“

„Ja viem,“ zamrmlal Edward nešťastne. Bella na mňa civela ako na vraha, vlastne celá Cullenovská rodina na mňa tak pozerala.

„Čo si to spravila?“ rozčuľovala sa Bella. „Chcela si ho zabiť? Určite! Nikdy sme ťa tu nemali chcieť! Mali sme ťa vyhnať v tej chvíli, ako si prišla na túto planétu! Vrahyňa!“

Po prvý raz v živote som bola taká vystrašená a nešťastná, že sa mi pustili z očí slzy. Neboli číre ako ľudské, mali rubínovú farbu.

„Ja som nechcela! Ja... nevedela som... prepáč!“ plakala som a kolenačky som sa posúvala k Edwardovi, aby som si neotĺkla hlavu, keďže strop bol približne taký vysoký ako ja.

Nair sa zdvihol zo zeme. Podišiel k Edwardovej ruke, zdvihol ju a v očiach mal zvláštny, skoro neprítomný výraz. Odrazu mu z rúk začalo prúdiť zlatisté svetlo. Tkanivá na ruke sa obnovovali, ako keby nikdy nebola poškodená. Sama vyletela do vzduchu a pripevnila sa k Edwardovmu ramenu. Nezostala mu ani jazvička. Prekvapene som dvihla hlavu.

„Nair,“ povedali sme naraz obaja s Edwardom. Vrhla som sa na Naira a objala som ho, zatiaľ, čo Edward povedal: „Ďakujem ti.“

„Niet za čo, aspoň som objavil svoj talent,“ usmial sa Nair. „Arin, veď ma zaškrtíš.“

„Keď ja som taká šťastná, som rada, že Edwardovi sa nič nestalo...“

„No ale pozor, nech sa naňho až príliš nenaviažeš,“ uškrnul sa Nair. Zachichotala som sa.

„Poďme na lov, už som úplne vyšťavená... Ale myslím, že teraz, po premene, už tak často loviť nebudeme.“

„To je dobre,“ zasmial sa Nair. „Dosť sme znížili populáciu upírov. A Edward...“ Otočil sa k nemu.

„Ďakujem, Nair. A ty, Arin, prepáč. Bola to naša chyba, mali sme si uvedomiť, že svoju schopnosť nebudeš ovládať hneď dokonale.“

„Nevadí. Len už poďme, lebo zabijem vás,“ odvetila som a spolu s Nairom sme so smiechom vybehli z domu.

Vzlietla som, aj keď som sa držala nízko pri zemi. Mierili sme na juh, tak ako koniec koncov vždy. Na juhu boli ešte stále, aj keď v menšom množstve, vojny. Zvykli sme loviť upírov, ktorí boli už aj tak odsúdení na smrť. Ja som bola nervózna ešte aj zo zabíjania vrahov, tak som sa obmedzila na upírov, ktorí by už aj tak mali zomrieť.

„Arin,“ ozval sa Nair. „Je mi... divne... nemohli by sme radšej bežať?“ Prekvapene som sa naňho pozrela. Obvykle miloval lietanie. Vážne vyzeral bledo. Žeby nejaká ľudská choroba zmutovala a prenášala sa aj na Nai'wemov? Síce to bolo veľmi nepravdepodobné, ale aj tak som prikývla a zamierila na zem.

Aj mne sa zakrútila hlava. Podlomili sa mi nohy a zviezla som sa na suchú trávu, preleteli sme dosť veľkú vzdialenosť, už sme boli skoro na mieste. Pozrela som sa do Nairových očí. Zdalo sa mi, že vyzerajú inak než obyčajne...

Bolo mi príšerne zle. Už som nemohla rozmýšľať. Oči sa mi obrátili stĺpkom a stratila som vedomie.

6.kapitola Zhrnutie 8.kapitola

Autor: Rennesme (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lovkyňa lovcov - 7. kapitola: