Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lovkyňa lovcov - 9. kapitola

14.11.2011 (16:30) • Rennesme • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1272×

Dom Cullenovcov bol plnší, ako mohlo byť príjemné. Upíri, priatelia, ako aj nepriatelia, zopár vlkov (ktorí mňa a Naira na naše obrovské prekvapenie akceptovali) a my dvaja (obaja merajúci dva a pol metra). Jedine fakt, že jedine vlci a Renesmee museli spať a nespali v Cullenovskom dome, zabraňoval tomu, aby sme sa tam všetci zbláznili. Ja osobne by som momentálne najradšej odtiaľto vypadla, ale nemohla som. Všetci, vrátane mňa, boli nervózni z jedného dôvodu - Volturiovci.

Pri spútaní mňa a Naira nás pravdepodobne videl jeden z nich, prípadne jeden z ich prisluhovačov či tých, ktorí sa ich báli, a veru ich nebolo málo. Netušili sme, čo povedia alebo urobia Volturiovci, keď znova prídu, no tipovala som to na kraviny typu: Arin a Nair sú nebezpeční, nevieme ako sa to s nimi vyvinie, čo ak prídu ďalší ako oni, keď lovia upírov, mohli by nás vyloviť... No to bolo jedno, im bola každá zámienka na vyhladenie Cullenovcov, a vlastne kohokoľvek mocnejšieho ako oni, dobrá.

Hlavným problémom bolo ako nás prezentovať. Tvrdiť, že sme tam neboli, snažiť sa ich presvedčiť o tom, že nikomu neublížime, alebo ich zastrašiť našou mocou, či dokonca ich konečne definitívne poraziť a vyhladiť? Každý deň, takmer až každú hodinu, sa na tom osadenstvo domu Cullenovcov hádalo...

Pre mňa bol najťažší fakt, že toto všetko som spôsobila vlastne ja. Ak by som sa vtedy nerozhodla prejsť cez hory, možno by som zvyšok pravdepodobne krátkeho života trpela, no aspoň by som tu ušetrila kopu starostí a možno aj životov. Nair sa ma márne snažil presvedčiť o opaku. Toto ma trápilo, a nevedela som, čo s tým.

To nie je tvoja vina. Nemôžeš za to, tak sa už netráp. Okrem toho, ak by si neprišla sem, môj život by nemal zmysel... Som najšťastnejší muž na svete, keď ťa môžem mať pri sebe. Nairove slová mi jasne a nádejne zazneli v hlave, no môžem im veriť? Presne vedel, čo povedať, aby našiel dierku v mojich argumentoch. Vždy to vedel. Vždy, aj keď som to desaťročia ignorovala.

Netrep. Ak by si ma skutočne ignorovala, vtedy, keď som sem za tebou prišiel, by si so mnou nebola letela hore. Nebola by si ma objala a neverila by si mi. Si jedna skvelá Nai'wem, tak sa už netráp.

Nahlas som si povzdychla a postavila som sa (pričom som svojou výškou nemohla nepritiahnuť pozornosť).

„Čo sa deje, Arin?“ zaspievala odniekiaľ Renesmee. Naklonila som hlavu do boku a skúmala som, odkiaľ jej slová prišli, pretože ich smer sa mi akosi nepozdával.

Pozor! upozornil ma Nair, z jeho myšlienok som cítila, že sa usmieva. Otočila som sa a zachytila som Renesmee ako sa na mňa valí s vycerenými zubami zo stromov pri rieke.

„No poď! Chceš lietať, budeš lietať!“ vyhrážala som sa jej a na chvíľku som vypustila z hlavy svoje starosti, venujúc sa mojej najlepšej priateľke, fyzicky dospelej, no v hĺbke duše stále s povahou dieťaťa. Vyletela som z nej kolmo na zem prudko hore. Smiala sa pri tom ako blázon. Po chvíľke som si už nemohla pomôcť a rozosmiala som sa tiež.

!!! cítila som z Nairovej mysle. Obzrela som sa a videla som, že na mňa čumí s otvorenými ústami.

Zavri ústa, vletí ti tam mucha, podpichla som ho a so smiechom som letela ešte vyššie, na čo Nessie reagovala pišťaním.

„Je úžasná.“ Začula som Jacoba a Naira zo zeme súčasne. Vyvolalo to vlnu pobavenia nielen vo mne (pričom moja nálada bola tak o kilometer vyššie ako predtým), ale aj v napätých upíroch, čakajúcich príchod Volturiovcov.

„Idem za nimi,“ oznámil dolu Nair. „Asi budete spokojnejší, ak vašu Nessie nenechám napospas osobe, ako je Arin.“

Zavrčala som tak nahlas, že to minimálne Nair musel počuť a zabočila som vo vzduchu, robiac saltá na pobavenie Renesmee. Onedlho som za sebou začula pravidelný rytmus Nairových krídel. Hodila som mu Renesmee. Asi to nečakal, no spokojne ju zachytil. V jeho rukách vyzerala ako bábika. No, pravdepodobne aj v mojich.

Bláznili a naháňali sme sa v povetrí až do zotmenia. Keď sa na Renesmee začala prejavovať únava, stočili sme sa naspäť k Forksu.

„Chytíš ma?“ zakričala som vzduchom na Naira.

„Jasné,“ pousmial sa a zrýchlil.

Cestu domov sme strávili ďalšou akrobatickou naháňačkou. Na pár sekúnd sme sa s Nairom zastavili na love, každý zvlášť a jeden zostal pri Nessie. Mne by až tak nevadilo, že Renesmee sa pozerá, ale Bella mi výslovne zakázala nechať jej dcéru pozerať sa, ako zabíjame upírov.

Neďaleko od Cullenovského domu som zacítila vo vzduchu zvláštne, akoby nepriateľské prostredie. Zamračila som sa a obzrela som sa za seba na Naira. (Nechal ma vyhrať. Čo si myslí, načo sa naháňame, ak nie na to, aby som otestovala, aká som v porovnaní s ním rýchla? Somár.)

Cítiš to? chcela som vedieť.

Hej, ale neviem, čo to je. Nemali by sme počkať a vrátiť sa neskôr?

Myslím, že nie, Renesmee by mala spať doma. To zvládneme, nám by sa tam predsa nič nemalo stať.

Okej, odvetil nervózne.

Opatrne sme pristáli na čistinke za veľkým domom. Sklonená v páse som za Nairom vošla do domu s Nessie v pätách. Cítila som pohľady všetkých v miestnosti upreté na mňa. Pozrela som sa na podlahu a úsmev mi zamrzol na tvári.

Ležalo tam mŕtve, spola rozpadnuté telo upíra, ako upíri vyzerali po tom, ako sme ich s Nairom lovili. Pri ňom kľačali Siobham a Liam, akoby nemohli pochopiť, čo sa vlastne stalo.

Poznala som tú upírku. Maggie.