Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della terra - 10. kapitola

09.06.2010 (10:00) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1203×

To snáď nie je pravda?!

Samozrejme tam nikto nebol a tak som sa rozhodla preskúmať okolie.

Okolie je tu nádherne. Po tom, čo som prešla cez parkovisko a obišla budovy som našla akýsi trávnik. Bola na ňom čerstvo pokosená tráva s kvapkami rosy, ale ja som si tam aj tak ľahla. Zatvorila som oči a snívala o tom, aké by to bolo žiť v krásnom domčeku s rodinou.

S mojimi rodičmi to už nikdy nebude tak fungovať, ale bolo by možné, aby som mala vlastnú rodinu? Nájdem niekedy niekoho, koho budem milovať?

Teraz to neviem, ale dúfam, že sa raz tieto moje sny splnia. Vstala som a sadla si na neďalekú lavičku. Potrebovala som, aby mi veci uschli, a keď už bol čas išla som do školy. Parkovisko bolo stále poloprázdne, ale ja som odtiaľ aj tak nikoho nepoznala a oni ma považovali za namyslenú kravu, tak som to neriešila. Vybrala som sa do triedy a tam počkala na zvonenie.

Znova som mala chémiu. Znova som bola mimo a znova mi to bolo jedno. Je toto možné? Je možné, že niekedy som mala školu rada? Asi to bude len tou zmenou prostredia a kamarátov, teda skôr stratou kamarátov...

Tesne pred koncom hodiny do triedy vstúpil riaditeľ. Všetci sme sa na pozdrav postavili a na to si zase sadli.

„Len som vám prišiel oznámiť, že nová reforma školstva nariaďuje, že študenti sú povinný vzdelávať sa v oblasti kultúry, teda skôr zábavy . Avšak smer si vyberá škola a my sme sa rozhodli, že sa bude hlasovať.

Na sekretariáte je škatuľa do ktorej môžete vkladať svoje názory. Vyberá sa z možností: Spev, ale s tým, že na konci roka by bol koncert pre celý Forks, na ktorom by ste všetci spievali. Ďalej je tu tanec, samozrejme v tomto prípade by škola na konci roka usporiadala špeciálny ples a ešte tu máme film, ale tu by ste sa dávali do skupín a do konca roka by každá skupina natočila dokumentárny film o histórii nášho mesta, školy a jednotlivých budov. Hlasovať sa bude len dnes. Poobedňajšie hodiny odpadávajú, pretože sa stretneme v telocvični a tam vám oznámim výsledky,“ dohovoril a všetkých okolo úplne vyrovnal z miery.

Ešte niečo zamrmlal a odišiel. Hneď po tom začali všetci diskutovať o tom, za čo budú hlasovať. Desila som sa toho, o čom som dopredu tušila, že sa stane. Všetci sa totiž zhodli práve na tom tanci. Spev nechceli, kvôli tomu, že by ich všetci videli a tie filmy sa im zdali príliš nudné.

***

Celý deň som bola bez seba, no napriek tomu som si stihla všimnúť, že Cullenovci do školy neprišli. O to lepšie, aspoň som sa nemusela zaoberať ich vražednými, zúfalými, nedôverčivými pohľadmi. Ani neviem ako, ale už som odchádzala z obeda.

Spolu s davom študentov som sa predierala do telocvične a modlila sa, aby to nebola pravda. Ja tancovať už nebudem a to nikto nezmení.

Po piatich minútach počas ktorých sa nás učitelia snažili utíšiť sa konečne ozval riaditeľ.

„Takže nebudem to naťahovať, pretože chcem byť tiež už doma. S veľkou prevahou vyhral ten tanec. Dnes sa ešte porozprávam s učiteľmi a zajtra vám na prvých hodinách oznámia podrobnosti.“

Všetci nadšene vydýchli až na mňa. Ja tancovať nebudem a už vôbec nie pred všetkými. Začalo sa diskutovať, ale ja som sa nenápadne vytratila. Rýchlo som nastúpila do auta a už som upaľovala domov.

Zabuchla som dvere a bez slova utekala do svojej izby. Vletela som do kúpeľne a napustila si vaňu. Zhádzala som zo seba oblečenie a ponorila som sa do tej teplej vody.

Nemôžem. Nemôžem to dovoliť, už si nechcem ďalej pripomínať aké to bolo pred tým.  Po nejakom čase som sa opäť vynorila a snažila sa nemyslieť. Ale nedalo sa. Moja hlava kričala stále dookola to svoje.

Asi po hodine som vyšla z vody a zabalila sa do župana. Postavila som sa pred zrkadlo a do večera som sa dívala na svoj odraz. Videla som v ňom len svoju nerozhodnosť a bolesť. Celá unavená som sa nakoniec dostala do postele.

***

Ísť do školy – neisť do školy. Týmito myšlienkami som sa zaoberala ráno. Už to trvalo dosť dlho, ale nakoniec vyhrala moja zvedavosť, a preto som sa dostala z postele ešte včas na to, aby som do seba nahádzala raňajky a už som sa dostávala k autu, aj keď tento krát som sa vôbec neponáhľala.

Do školy som prišla načas, aj keď som sa vôbec netešila. Až teraz som si totiž uvedomila, že prvú hodinu mám matematiku s tou prísnou tetkou. S nechuťou som sa nakoniec posadila do lavice.

„Takže iste ste zvedavý na ten tanec,“ uvítala nás s úškľabkom. Všetci stíchli a čakali, ako bude pokračovať.

„Takže budú sa striedať americké tance, a podľa záujmu si možno priberieme aj tie európske. Vzhľadom na nízky počet učiteľov, ktorý by mali aspoň základné tanečné skúsenosti vás budem učiť len ja a pani profesorka Brownová (poznámka autorky: učiteľka chémie). Škola nemá dostatok financií, aby si dovolila lektora, ale vzhľadom na to, aký ste neohrabaní, vám budeme stačiť aj my. S prvou hodinou začíname už dnes. Máte ju vy, teda celý druhý ročník. Budeme v telocvični a bude sa tancovať tanec, ktorý pochádza z Brazílie,“ prehovorila ku nám s očakávaním, že niekto bude vedieť, o aký tanec ide.

Tak a mám dosť. To sú tu všetci takí neandertálci? Samba – tanec charakteristický pohybmi panvou a rýchlymi krokmi som tancovala už dosť dlho na to, aby som sa ho učila odznova a ešte k tomu s touto harpyou, ktorá vôbec nevyzerá, že by sa v tom vyznala. Aj keď som vedela o sambe všetko, zostala som ticho.

„Hovorím o sambe. Oblečiete si to, čo máte najvhodnejšie na tancovanie samby. Dnes budete všetci zoradení v telocvični a neprijímam nejaké ospravedlnenia. Do vtedy máte čas nájsť si tanečných partnerov alebo priradím k sebe tých, čo ostanú,“ povzdychla si a už som toho mala práve dosť.

Ako si dovoľuje ma k niekomu priraďovať? Nie, nebudem tancovať s nikým okrem Tomasa. A navyše to ja by som mohla učiť ju. Viem, možno sa moje zmýšľanie zdá niekomu namyslené a blá, blá, blá,... ale je to pravda a ja sa nemienim dať do rúk tejto „dáme“ v stredných rokoch.

Prudko som vstala a asi dosť nahlas povedala: „Ja tam nepôjdem a nijakým spôsobom ma tam nedostanete.“

„Ale, ale, slečna Swanová si nedokáže nájsť partnera“ otočila sa ku mne profesorka, zatiaľ čo sa všetci žiaci rozosmiali. Tak oni si zo mňa robia ešte aj srandu? Ona však pokračovala: „Neboj sa, ja sama ti vyberiem partnera a ver, že s ním budeš spokojná. Aj keď neviem, či bude niekto ako ty za niečo stáť... Dnes sa do tej telocvične dostavíš, a nie je to prosba, ale príkaz. A teraz vypadni z mojej triedy.“

Bez váhania som si zobrala veci a rozbehla sa preč.

Prológ Predchádzajúca kapitola Zhrnutie Nasledujúca kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della terra - 10. kapitola: