Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? - Prológ + 1. kapitola

Breaking Dawn and Hunger Games

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Luck future for Bree? - Prológ + 1. kapitola S Noemi sme sa rozhodli napísať spoločnú poviedku. A o čom bude? Čo keby Cullenovci Bree ukryli a Volturiovci sa o nej nedozvedeli? Ostala by s Cullenovcami, alebo by sa vybrala vlastnou cestou? Vegetarián alebo obyčajný nomád? Našla by si svoje miesto na svete? Ako by pokračoval jej príbeh?
Dúfame, že sa vám táto kapitola zapáči a prečítate si ju. Komentáre sú vítané, budeme za ne rady.
Príjemné čítanie prajú vaši miláčikovia Noemi a Nessie. ;)

14.07.2010 (14:30) • Nessienka, NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2708×

Luck future for Bree?

Prológ 

Môj život bol vždy iný ako život ostatných ľudí. Tí sa len narodia, odžijú si svoj život a potom sa odoberú na večnosť. Ja nie. Môj život je nekonečný, ale nie je šťastný, vlastne len zo začiatku nebol šťastný. Bola som obyčajný človek, potom bábka v pomste, o ktorej som nič nevedela a nakoniec som bola členom tejto rodiny. Rodiny, ktorú nadovšetko milujem. Niekedy si hovorím, či je to trest alebo odmena za môj predchádzajúci život. Je to niečo nové, niečo, čo vám život ponúkne len raz. Nikdy som nemala rodinu, nemala som rodičov, či nejakých súrodencov. A teraz? Mala som skvelých rodičov, ktorí boli tými najláskavejšími rodičmi, akých si možno priať. Mala som tri sestry, ktoré mi boli ochotné pomôcť, štyroch bratov, ktorí ma chránili ako vedeli. Jednu maličkú neter, ktorá je ako slniečko...  No a nakoniec,  JEHO. Moje šťastie...  Takže aký je vlastne môj život?

 

1. kapitola

Vypustili nás na tú lúku ako stádo kráv. Tak som si aj pripadala, ako člen hlúpeho stáda.  Načo tu vlastne sme? Povedal, Riley povedal, že ich máme len zabiť, ale prečo? Nechápala som to, myslela som si, že náš život, upírsky život, je len takýto. Len boj, krv a zase len boj.

Vbehli sme na lúku a akoby odnikadiaľ sa zrazu na nás vrhlo niekoľko divných upírov. Mali zlaté oči, zlaté! Ako je možné, že mali zlaté oči?  Len som tam stála a pozerala ako členov našej podivnej skupiny trhali na kusy. Neviem, čo to so mnou bolo, ale bolo mi to jedno. Bolo mi jedno, že ich trhajú na kusy. Možno som mala cítiť aspoň ľútosť, toľko zmarených životov, ale neľutovala som ich. Nikoho z nich som nepoznala, boli len ďalší členovia stáda. Im sa tá krvilačnosť páčila, mne nie. Pre mňa to bolo niečo nepredstaviteľné. Keď som musela zabiť človeka, mala som výčitky svedomia... Výčitky svedomia! A to Riley povedal, že mi nemáme svedomie. Lenže to on ho nemal a nás sa snažil presvedčiť o opaku...

Pomaly som sa presúvala na kraj tej  lúky, snažila som sa byť neviditeľná. Ozval sa môj pud sebazáchovy a ja som chcela prežiť. Chcela som žiť, zmeniť svoj život. Proste som chcela mať na výber.  

Stála som za veľkým kameňom, keď sa zrazu ku mne začali približovať dvaja upíry. Jeden mal blonďavé vlasy a vyzeral ako otec rodiny, taký vodcovský typ. Druhá bola žena, ktorá mala hnedé vlasy a v tvári vpísanú bolesť, akoby bolo zabíjanie to posledné, čo chcela robiť. Vedela som, že ma chcú zabiť, ale nič som s tým neurobila. Len som tam stála a nechala ich nech ma zabijú. Možno to bude tak najlepšie.

Oni tam však len tak stáli a zvedavo ma sledovali. Prečo? Prečo ma nemohli len zabiť a ísť ďalej? Prečo?

„Prečo nebojuješ, maličká?“ spýtala sa zrazu tá upírka mamičkovským tónom. Pichlo ma pri mojom tichom srdci. Nikdy som nemala matku, vychovala ma ulica. Nikto ma nikdy nehladil vo vlasoch, nečítal rozprávky, nerozprával sa so mnou takýmto tónom...

„Prečo mám robiť niečo, čo nechcem? Len ma proste zabite...“ povedala som potichu svojim novým hlasom a sklonila hlavu. Začula som ako sa ku mne približujú a zavrela som oči nad očakávanou bolesťou.

„Odkiaľ vlastne si?“ spýtal sa ten upír a upútal tak moju pozornosť. Prečo ma len nezabije?

„Ani neviem odkiaľ som, nemám rodinu,“ povedala som potichu a opäť sklonila hlavu, aby nevidel smútok, ktorý som mala v očiach, ktorý tam bol vždy, keď som hovorila o mojej neexistujúcej rodine.

„To je mi ľúto, maličká,“ zapriadla sladkým hlasom tá upírka. Opäť ten mamičkovský tón. Ako môže mať upír nejaké city? Sú to bezcitné monštrá, ako som ich poznala ja, ako nám ich opisoval Riley. Tak sme ich spoznali. Týchto zlatookých nám opisoval ako tých najhorších zo všetkých, ale keby taký boli, pýtali by sa? Nie! Proste by ma zabili...

„Prečo sa so mnou rozprávate? Prečo ma nezabijete?“

„Pretože nebojuješ ako ostatní, zostala si stáť a neovláda ťa tvoj smäd. Si iná,“  povedal vecne ten upír a jemne sa na mňa usmial. Potom urobil niečo nepredstaviteľné, položil mi ruku na rameno. To gesto ma veľmi prekvapilo. Akoby mi tým dával najavo, že mi verí.

Dôvera, tú som necítila už dávno. Vlastne nikdy. Žila som na ulici a tej sa veľmi dôverovať nedá. Pozrela som sa na ruku, ktorá stále držala moje rameno. Ten muž ju rozpačito stiahol späť. Mala som strach, pretože som nevedela, čo od nich očakávať.

„Ako sa voláš?“ opýtala sa ma tá milá pani.

„Bree,“ odpovedala som.

„Prečo chceš, aby sme ťa zabili?“ vystriedal ju vodca.

„Pretože nemám rodinu, neviem čo so mnou teraz bude a prečo by ste ma nechávali nažive, keď ostatných ste zabili?“ nechápavo som sa pýtala.

Tá upírka sa pozrela na blonďáka a on len nemo prikývol.

„Máme pre teba návrh,“ začal. „Ak chceš, poskytneme ti domov...“

Nestihol ani dopovedať, pretože mu tá upírka skočila do reči.

„Carlisle, musíme ju ukryť. O chvíľu tu budú Volturiovci a určite jej nedajú druhú šancu,“ náhlila, Carlisla?

„Bree, ak chceš prežiť, dôveruj nám,“ povedal slová určené mne.

Prikývla som.

„Odveď ju do domu a počkaj tam s ňou.“ Carlisle pobozkal tú upírku a ona ma chytila za ruku. Bežali sme lesom, až k nejakému luxusnému domu. Mala som plno otázok, no na ne bude čas. Vtiahla ma dnu a posadila na krémovú sedačku. Rozhliadala som sa po izbe, pretože som nikdy nič také nevidela. Všetko také krásne, až som sa toho bála dotknúť. Upírka si sadla vedľa mňa a milo sa na mňa usmiala.

„Bree, ja som Esme. Ten, ktorý bol vedľa mňa je Carlisle, môj druh. Ostatných spoznáš hneď, ako sa vrátia,“ odmlčala sa a na tvári sa jej objavil smutný výraz.

„Carlisle ti všetko vysvetlí hneď, ako príde. V tomto je lepší, než ja.“ Nevinne sa usmiala a začala nervózne pobehovať po izbe.

Nič som nechápala. Bolo to divné, veľmi divné. Riley hovoril, že sú zlí, tí najhorší zabijaci a preto ich musíme vyhladiť skôr, ako ublížia ostatným. Ale táto upírka, Esme, mi tak nepripadala. Vyzerala milo, tak matersky, až ma hrialo pri tom kuse kameňa, čo sa volalo srdce. Carlisle mal pravdu, nikdy som nechcela zabíjať ľudí. Veď aj ja som medzi nich patrila, aj keď sa ku mne chovali ako k nejakej handre, ale na druhej strane, boli ľudia, ktorí mi pomohli pár drobnými. Môj život sa nedal nazvať životom. No teraz – ako upír – som dostala druhú šancu a teraz dostanem možno aj domov.

 

Nessienka

NoemiVolturiCullen

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), NoemiVolturiCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? - Prológ + 1. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře